SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 364/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a maloletého ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného zákonnou zástupkyňou ⬛⬛⬛⬛,právne zastúpených spoločnosťou LEXPERT s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v menektorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, pre namietané porušenie ich základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu BanskáBystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 64/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a maloletého ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a maloletého, obaja bytom
, zastúpeného zákonnou zástupkyňou ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), právne zastúpených spoločnosťou LEXPERT s. r. o., Horná 15, BanskáBystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, pre namietanéporušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ichzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 64/2014.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:„... ⬛⬛⬛⬛ je matkou a zákonnou zástupkyňou maloletého ⬛⬛⬛⬛. Dňa 21.02.2014 matka podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, konanie prebiehalo pod č. 31P/64/2014. Rozsudkom zo dňa 28.05.2014 okresný súd vo veci rozhodol. Najmä pokiaľ ide o výšku výživného, ktoré má platiť na maloletého otec, ⬛⬛⬛⬛, považovala matka rozsudok zo dňa 28.05.2014 za rozporný so zákonom - otec je samostatne zárobkovočinnou osobou, svoje príjmy a výdavky nezdokladoval, napriek tomu súd vo veci neaplikoval fikciu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine. Okrem toho aj keď otec mal už len podľa dostupných dokladov príjem niekoľkonásobne vyšší ako matka a matka zároveň zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, tak súd zaviazal otca na platenie výživného len do výšky cca. polovice nákladov na maloletého.
Proti rozsudku zo dňa 28.05.2014 podala matka odvolanie zo dňa 23.06.2014, ku ktorému sa prakticky pridal aj kolízny opatrovník. Krajský súd v Banskej Bystrici prvostupňový rozsudok potvrdil rozsudkom č. 17CoP/54/2014-143 zo dňa 01.10.2014. Následne podala matka dovolanie zo dňa 31.10.2014.
Okresný súd Banská Bystrica spôsobil prieťahy v konaní v súvislosti s dovolaním zo dňa 31.10.2014. Pri telefonickom prezisťovaní stavu veci na Najvyššom súde SR (či už Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní) bolo zistené, že celý spis je na okresnom súde pre údajnú vadnosť dovolania. Pri nahliadnutí do spisu na okresnom súde bolo zistené, že vadnosť dovolania mala spočívať v nedoložení osobitného splnomocnenia pre advokáta pre dovolacie konanie.
Dovolanie je v súdnom spise založené na č. l. 153 až 156. Na č. l. 158 je predkladacia správa pre Najvyšší súd SR zo dňa 19.11.2014, napriek tomu, že ide o vec týkajúcu sa maloletého, bolo dovolanie podané na Najvyšší súd SR až dňa 07.01.2015. Zo súdneho spisu bolo ďalej zistené, že Najvyšší súd SR vrátil celý spis na okresný súd ešte dňa 24.02.2015. Najvyšší súd SR uložil okresnému súdu vyzvať matku na predloženie plnomocenstva a po jeho doložení opätovne predložiť spis na rozhodnutie o dovolaní. Napriek tomu, že podanie Najvyššieho súdu SR bolo okresnému súdu doložené pred takmer 3 mesiacmi (24.02.2015), tak do dnešného dňa okresný súd matku nevyzval na predloženie plnomocenstva.
Ako vyplýva zo samotného dovolania, toto malo aj prílohu, ktorou a jedinou bolo osobitné plnomocenstvo pre advokáta pre zastupovanie v dovolacom konaní. Prevzatie jednej prílohy je potvrdené aj na samotnej prijímacej pečiatke okresného súdu. Plnomocenstvo muselo zo spisu zmiznúť ešte pred založením pokynu zo dňa 06.11.2014, ktorý je založený hneď za dovolaním na č. l. 157...
Sťažovateľom nie je známe čo sa na Okresnom súde stalo s plnomocenstvom, ktoré bolo preukázateľne priložené k dovolaniu zo dňa 31.10.2014. Ak plnomocenstvo zmizlo zo spisu neúmyselne, nie je jasné prečo okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 241 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a na predloženie plnomocenstva matku nevyzval. Postup okresného súdu od 24.02.2015, keď mu bol doručený pokyn Najvyššieho súdu SR na výzvu na doloženie plnomocenstva a okresný súd až do súčasnosti tento pokyn nerealizoval, napriek tomu, že ide o vec týkajúcu sa maloletého, nemožno hodnotiť inak ako zbytočné prieťahy a porušenie základných práv a slobôd sťažovateľov.
Na postup okresného súdu bola podaná sťažnosť zo dňa 15.05.2015 predsedovi Okresného súdu Banská Bystrica. Samotné podanie sťažnosti predsedovi súdu nepovažujú sťažovatelia za dostatočné, a to aj z dôvodu, že len odstránením dôvodu, pre ktorý doteraz nemohol konať Najvyšší súd SR nebude dosiahnutá úplná náprava. Doterajším postupom okresného súdu boli vážne porušené práva maloletého, ktorý sa nemôže podieľať na životnej úrovni otca a tiež práva matky, keďže táto musí vyživovaciu povinnosť voči synovi plniť vo väčšej miere ako by pri riadnom určení vyživovacej povinnosti otca mala...“
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 31P/64/2014 porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietanýmpostupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného právaalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(napr. III. ÚS 199/02, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tentoúčel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súdepod sp. zn. 31 P/64/2014 bolo právoplatne skončené. Rozsudok okresného súduč. k. 31 P 64/2014-105 z 28. mája 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v BanskejBystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 CoP 54/2014-143 z 1. októbra 2014 nadobudolprávoplatnosť 6. októbra 2014. Aj sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že rozsudokokresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu je právoplatný.
Preskúmaním sťažnosti sťažovateľov a rozsudkov okresného súdu a krajského súdu,na ktorých je vyznačená doložka právoplatnosti, dospel ústavný súd k záveru, žesťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 31 P 64/2014 do právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. 31 P 64/2014-105 z 28.mája 2014 je zjavne neopodstatnená, pretože právoplatným rozhodnutím v danej vecisťažovateľov bola nastolená právna istota.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môževyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalouvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v konaní vedenom na okresnom súdepod sp. zn. 31 P 64/2014, predmetom ktorého je úprava práv a povinností rodičovk maloletému dieťaťu, dochádza k zbytočným prieťahom po podaní dovolaniaz 31. októbra 2014 proti rozsudku krajského súdu č. k. 17 CoP 54/2014-143z 1. októbra 2014. Sťažovatelia argumentujú tým, že v dôsledku pochybenia okresného súdubolo dovolanie predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bez splnomocneniaadvokáta, a preto do dnešného dňa o ňom nie je rozhodnuté. Z obsahu sťažnosti vyplýva, žesťažnosť sťažovateľov, ktorou namietajú porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 64/2014, je zjavneneopodstatnená.
Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na okresnomsúde v konaní vedenom pod sp. zn. 31 P 64/2014 po podaní dovolania z 31. októbra 2014neovplyvnila významným spôsobom celkovú dĺžku konania, a preto ani nepredstavuje takýcharakter a intenzitu, aby bolo možné uvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd odmietolsťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že dosiaľ neuplynula dostatočnádoba na to, aby bolo možné konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateliasa vo svojej sťažnosti domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhradytrov konania pred ústavným súdom, ktoré sú viazané na vyhovenie sťažnosti vo veci samej,teda na výrok ústavného súdu o porušení ich základných práv orgánom verejnej moci, protiktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už na jej predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak byv budúcnosti nedošlo k náprave a po podaní dovolania z 31. októbra 2014 proti rozsudkukrajského súdu č. k. 17 CoP 54/2014-143 z 1. októbra 2014 by dochádzalo k zbytočnýmprieťahom, a tým k porušeniu ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, budú mať sťažovatelia k dispozícii možnosťpodať sťažnosť na ústavnom súde za obvyklých podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015