znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 363/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. M., zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou, Advokátska kancelária, Kováčska 17, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 5899/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2014 doručená   sťažnosť   A.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané   porušenie   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 5899/2011.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že 17. januára 2012 vydala súdna exekútorka JUDr.   Viera   Uhríková,   Exekútorský   úrad,   Letná   40,   Košice,   upovedomenie   o začatí exekúcie č. k. Ex 2704/2011-6, predmetom ktorého bolo vymoženie pohľadávky v sume 196,33 € od sťažovateľky ako povinnej. Dňa 5. marca 2012 podala sťažovateľka námietky proti   exekúcii   a   námietky   proti   trovám   exekúcie,   ktorým   okresný   súd   uznesením sp. zn. 20 Er   5899/2011   z 21.   mája   2012   v plnom   rozsahu   vyhovel.   Proti   uvedenému rozhodnutiu   podala   oprávnená   15.   júna   2012   odvolanie,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka vyjadrila podaním zo 17. júla 2012. Sťažovateľka tvrdí, že od tejto doby „súd vo veci nekonal“,   preto   13. decembra   2013   podala „písomnú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní, na ktorú mi súd odpovedal, že moja sťažnosť bola dôvodná. Napriek tomu súd vo veci ďalej nekonal...“, čím „mi neposkytol právnu ochranu“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   v petite   žiada,   aby   ústavný   súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 5899/2011 porušil jej základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 450 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   Er   5899/2011   odôvodnená   tým, že od 17. júla 2012 v danej veci nekoná.

Z konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že podstatou,   účelom   a cieľom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v   čase,   keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože   konanie   o   takejto sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské práva   vo   veci   Miroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o   sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   po   preskúmaní   danej   veci   konštatuje,   že   sťažovateľkou   uplatnená argumentácia nie je úplná, pretože z ňou pripojenej odpovede predsedu okresného súdu na jej   sťažnosť   na   prieťahy   v napadnutom   konaní   sp. zn.   Spr 164/13   z 3. januára   2014 vyplýva, že ešte „3. decembra 2013 bol spis predložený spolu s opravným prostriedkom Krajskému súdu v Košiciach“ (vo vzťahu ku ktorému v petite svojej sťažnosti porušenie žiadnych práv nenamietala, pozn.). Ústavný súd zdôrazňuje, že ak by krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a prikázal mu vo veci konať, bude mať možnosť opätovne sa obrátiť na ústavný súd so žiadosťou o ochranu svojich práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka si svoje práva nehájila už počas konania (resp. nekonania) okresného súdu, pokiaľ mal vec v dispozícii tento súd. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že   v čase   doručenia   predmetnej   sťažnosti   ústavnému   súdu   (t.   j.   18.   marca   2014) k porušovaniu označených práv sťažovateľky okresným súdom nemohlo dochádzať, a preto jej   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014