SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 362/2025-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/1118/2023 z 26. októbra 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. decembra 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Požaduje zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania.
2. Platobným rozkazom zo 7. augusta 2023 zaviazal okresný súd žalovaného (Stomatológia JEZBERA s.r.o.) zaplatiť sťažovateľke ako žalobkyni 76 200 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť jej trovy konania do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 23. augusta 2023 márnym uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia a nadobudol právoplatnosť 8. septembra 2023.
3. Žalovaný doručil 12. októbra 2023 súdu odpor proti platobnému rozkazu spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie, ktorý odôvodnil tým, že až do 9. októbra 2023 nemal prístup do elektronickej schránky, pretože na občianskom preukaze bol poškodený elektronický čip (nešlo o laicky rozpoznateľnú vadu, pozn.). Okresný súd napadnutým uznesením žalovanému odpustil zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu a poukázal na to, že žalovaný aktívne problém riešil – oslovil spoločnosť jabono, s.r.o. pre účely vykonania servisného zásahu do počítačových zariadení žalovaného a sfunkčnenia prihlasovania do jeho elektronickej schránky a neskôr na základe odporučenia požiadal o výmenu občianskeho preukazu za nový.
II.
4. Sťažovateľka namieta, že návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty nemalo byť vyhovené. Tvrdí, že u konateľa žalovaného išlo o hrubé porušenie jeho povinností vyplývajúcich jednak z Obchodného zákonníka, ale aj zo zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e Governmente) v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa žalovaný snažil skryť za údajne technickú nemožnosť prístupu do elektronickej schránky.
5. Podľa sťažovateľky porušil okresný súd princíp právnej istoty, keď sa odklonil od ústavne súladného výkladu aplikovaného zákonného ustanovenia, a to § 122 Civilného sporového poriadku (s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 93/2023). Zároveň podľa sťažovateľky porušil jej právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré bolo odôvodnené v rozpore a nesúladne so skutkovým stavom, keď žalovaný nepreukázal reálnu existenciu ospravedlniteľného dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty.
III.
6. V posudzovanom prípade bol vydaný platobný rozkaz, vo vzťahu ku ktorému žalovaný nepodal odpor v zákonom stanovenej lehote, preto sa stal právoplatným. V uznesení sp. zn. III. ÚS 93/2023 poukázal ústavný súd na to, že inštitút odpustenia zmeškanej lehoty (§ 122 Civilného sporového poriadku) má odstraňovať tvrdosť zákona a reflektovať na rôzne individuálne životné situácie, pre ktoré strana môže procesný úkon zmeškať. Na druhej strane nemôže byť tento inštitút zneužitý na legitimizáciu nedbanlivosti procesnej strany, resp. jej právneho zástupcu. Preto je potrebné sa pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania vyhnúť prehnanému formalizmu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by viedla k spochybneniu určitých procesných pravidiel.
7. O odpustení zmeškanej lehoty je preto potrebné uvažovať v dvoch rovinách, jednak (i) či k zmeškaniu lehoty došlo konaním strany alebo jej zástupcu, ktoré nemožno objektívne tolerovať a nie je objektívne bežné, a jednak, (ii) či by prípadné odpustenie zmeškania lehoty v tomto prípade znamenalo otvorenie dverí pre prípadné zneužitie tohto inštitútu v budúcnosti v obdobných veciach (III. ÚS 93/2023).
8. Žalovaný v podanom návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu poukazoval na to, že až do 9. októbra 2023 nemal napriek snahe prístup do elektronickej schránky. Potom, keď zistil, že sa nevie prihlásiť do svojej elektronickej schránky, (a) v prvom rade kontaktoval spoločnosť, ktorá mu zabezpečuje servis softvéru na zariadeniach, ktoré používa na svoje podnikanie. Táto spoločnosť reinštalovala príslušný softvér a následne (keď to nepomohlo) sa pokúsila o mechanické upevnenie elektronického čipu na občianskom preukaze (čo rovnako nepomohlo). V období od 24. augusta 2023 do 4. septembra 2023 bol žalovaný na zahraničnej služobnej ceste. Keď zlyhali všetky iné pokusy o prihlásenie sa do elektronickej schránky, 4. októbra 2023 požiadal žalovaný o vydanie nového občianskeho preukazu, a to v urýchlenom konaní tak, že nový preukaz si žalovaný prevzal už 9. októbra 2023.
9. Okresný súd konštatoval, že žalovaný sa objektívne nemohol prihlásiť do svojej elektronickej schránky a skutočnosti ním tvrdené riadne preukázal. Dôvody uvádzané žalovaným považoval za ospravedlniteľné, a preto zmeškanie lehoty odpustil. V podstatnom teda okresný súd vyhodnotil, že bol daný objektívny dôvod, pre ktorý sa žalovaný nevedel prihlásiť do svojej elektronickej stránky (čo nemožno rozporovať, išlo o objektívnu skutočnosť, ktorá bola preukázaná), pričom tento dôvod odpadol až 9. októbra 2023, keď si žalovaný prevzal nový občiansky preukaz a v ten istý deň si prevzal aj platobný rozkaz.
10. Možno uvažovať o tom, či sa súd pri rozhodovaní riadne vysporiadal aj s časovým hľadiskom (teda, či nebol priestor na to, aby k odstráneniu vady – resp. výmene občianskeho preukazu došlo aj skôr), a rovnako absentuje hlbšia analýza toho, či mal alebo nemal žalovaný vedomosť o tom, že mu bola doručovaná súdna zásielka (či mal zapnuté notifikácie) (pretože ak o doručovaní rozhodnutia vedel, bol tu priestor na to, aby kontaktoval súd pre účely sprístupnenia doručovaného rozhodnutia), avšak v podstatnom nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za zjavne svojvoľné alebo arbitrárne.
11. Ústavný súd rozhodol o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] s poukazom na to, že vo veci naďalej prebieha konanie v merite veci. Vo výsledku dosiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a neboli vyslovené žiadne závery, ktorými by boli súdy pri ďalšom rozhodovaní viazané. Jediný rozdiel pre sťažovateľku spočíva v tom, že k prerokovaniu a rozhodnutiu veci dôjde v riadnom, a nie skrátenom súdnom konaní. Sťažovateľke zostávajú zachované všetky práva na obhájenie a preukázanie svojich nárokov v prebiehajúcom súdnom konaní, a tým naplnenie jej označeného základného práva (pozri napríklad I. ÚS 518/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2025
Robert Šorl
predseda senátu