SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 362/2015-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., Vazovova 9/B, Bratislava, pre porušenie základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IIv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 99/2011 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 99/2011 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančnézadosťučinenie každému vo výške 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e im Okresnýsúd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiťa ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyrieur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka, PhD.,vedeného v ⬛⬛⬛⬛ ;číslo účtu: ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 362/2015-9 zo 14. júla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietali porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 99/2011.
Sťažovatelia ako účastníci konania v procesnom postavení navrhovateľov namietajúnečinnosť okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C 99/2011 o zaplatenie požadovanej sumys príslušenstvom. Z ich sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci ich žaloby dlhodobonenariaďoval termíny pojednávaní, resp. ich opakovanie odročoval bez konania vo veci.Na pojednávaní uskutočnenom 7. októbra 2013 okresný súd odročil pojednávanie pre účelyvyhlásenia rozsudku na 16. október 2013. Rozsudok sťažovateľov však do dňa podania ichsťažnosti (3. decembra 2014) ústavnému súdu nebol vyhlásený.
Sťažovatelia k tomu uvádzajú:«Porušenie základných práv a slobôd Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“.
S poukazom na konanie porušovateľa ako aj všetky dôvody uvedené v bode I. nesporne vyplýva, že porušovateľ v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/99/2011 jednoznačne porušil moje právo na prerokovanie veci súdom bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.».
Sťažovatelia priloženými listinami preukazujú, že využili prostriedky nápravyuvedeného stavu:
„- Urgencia na vytýčenie pojednávania zo dňa 19. septembra 2011;
- Opakovaná urgencia na vytýčenie pojednávania zo dňa 25. januára 2012;
- Sťažnosť na prieťahy v konaní 9C/99/2011 zo dňa 31. mája 2012;
- Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 8. júna 2012;
- Sťažnosť na prieťahy v konaní 9C/99/2011 zo dňa 7. augusta 2013;
- Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 27. augusta 2013;
- zápisnica o pojednávaní zo dňa 7. októbra 2013.“
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci súdom bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i právo na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
2. Okresný súd Bratislava II je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške € 50 000,- (slovom: päťdesiattisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľov vedený v ⬛⬛⬛⬛.
3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu vedený v, č. účtu ⬛⬛⬛⬛.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr. 2091/2015 doručeným ústavnému súdu 17. septembra 2015. Predsedníčkaokresného súdu sa v ňom k opodstatnenosti sťažnosti vyjadrila takto:
„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že v konaní vznikli prieťahy a vtedy vo veci konajúca sudkyňa JUDr. Marcela Gandelová bola na tieto prieťahy upozorňovaná zo strany vedenia súdu.
JUDr. Marcela Gandelová sa vzdala výkonu funkcie sudcu, na základe čoho bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchoví, sudcovi tunajšieho súdu.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou od 01. 04. 2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 01.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie a od tejto doby sa vo veci koná bezprieťahovo, plynulo. V súčasnosti je vo veci stanovený termín pojednávania na deň 08. 10. 2015.“
Predsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovatelia vyjadrili súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasomúčastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdusp. zn. 9 C 99/2011 zistil tieto skutočnosti:
Konanie začalo návrhom sťažovateľov na vydanie platobného rozkazu, ktorý bolokresnému súdu doručený 19. augusta 2010. Veci bola pridelená sp. zn. 31 Ro 2371/2010.Prípismi z 9. septembra 2010 vyzval okresný súd navrhovateľov na zaplatenie súdnehopoplatku, na opravu žalobného návrhu v dátume, od ktorého požadujú priznanie úrokovz omeškania a na založenie splnomocnenia do spisu. Po zaplatení súdneho poplatku(19. októbra 2010) okresný súd prípisom zo 4. novembra 2010 opätovne vyzvalnavrhovateľov na opravu podania a na založenia splnomocnenia do spisu. Požadovanélistiny boli okresnému súdu doručené 18. novembra 2010.
Uznesením sp. zn. 31 Ro 2371/2010 z 3. decembra 2010 rozhodol okresný súdo vydaní platobného rozkazu. Pretože uznesenie o vydaní platobného rozkazu nebolo možnédoručiť do vlastných rúk odporcovi v 1. rade, okresný súd v zmysle § 173 ods. 2Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením z 2. februára 2011 zrušilvydaný platobný rozkaz.
Vec bola 16. mája 2011 prevedená do oddelenia občianskoprávnych vecí a ďalejvedená pod sp. zn. 9 C 99/2011. Od prevedenia veci okresný súd dlhšie obdobie nekonal,spis bol príkazom predsedníčky okresného súdu prideľovaný novému zákonnému sudcovi(8. apríla 2012) a spätne pôvodnej zákonnej sudkyni (28. mája 2012).
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 25. júla 2012. Po vyjadrení účastníkovkonania súd pojednávanie odročil na 17. september 2012. Ďalšie pojednávania súdrealizoval 17. septembra 2012, 15. októbra 2012 a 28. novembra 2012. Na pojednávaní28. novembra 2012 okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené a odročilpojednávanie na 19. december 2012 pre účely vyhlásenia rozsudku. Ďalšie pojednávaniaboli odročované (25. septembra 2013, 7. októbra 2013 a 16. októbra 2013), pričom okresnýsúd vo veci vôbec nekonal až do 24. februára 2014, keď opatrením predsedníčky súdu bolavec prikázaná novému zákonnému sudcovi a vzápätí ďalším opatrením z 2. mája 2014ďalšej zákonnej sudkyni.
Prípisom z 26. augusta 2014 (vypraveným 13. januára 2015) okresný súd oboznámilúčastníkov o pridelení veci novej sudkyni a vyzval ich na zaslanie súhrnného stanoviskak prerokovávanej veci. Stanoviská právneho zástupcu navrhovateľov a odporcu v 2. radeboli okresnému súdu doručené 2. februára 2015, resp. 23. marca 2015.
Na pojednávaní uskutočnenom 14. apríla 2015 okresný súd zrušil uznesenievyhlásené na pojednávaní 28. novembra 2012, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené,a tiež zrušil uznesenie vyhlásené na pojednávaní 28. novembra 2012, ktorým odročilpojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku. Po vyjadreniach účastníkov konania okresnýsúd odročil pojednávanie na 9. jún 2015, keď zároveň vyzval účastníkov konaniana písomnú prípravu záverečných rečí. Na pojednávaní 9. júna 2015 po vyjadreniachúčastníkov konania okresný súd odročil konanie na 17. september 2015. V nariadenomtermíne sa však pojednávanie neuskutočnilo, keď pre čerpanie dovolenky zákonnej sudkynebol termín pojednávanie zmenený na 8. október 2015. Na pojednávaní 8. októbra 2015 bolopojednávanie odročené na 29. október 2015 pre účely vyhlásenia rozsudku. Prvostupňovýrozsudok č. k. 9 C 99/2011-247 bol okresným súdom vyhlásený 29. októbra 2015.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgánesa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádzaažprávoplatnýmrozhodnutímsúdualeboinéhoštátnehoorgánu.Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanieich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňujepri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia, ktorým je právna a faktická zložitosť veci,ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie požadovanej sumys príslušenstvom. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacudo rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Súdy sa tiež môžu opierať o dostatokstabilizovanej judikatúry v tejto oblasti.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom,podľa ktorého ústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlok zbytočným prieťahom. V správaní sťažovateľov ústavný súd nezaznamenal žiadneokolnosti, ktoré by prispeli k predĺženiu posudzovaného konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 9 C 99/2011. Na základe prehľadu úkonov v danej veci ústavný súd konštatuje,že toto konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou, nekoncentrovanosťou a prieťahmiv konaní.
V počiatočnej fáze okresný súd síce vykonával úkony vo veci, avšak po zrušeníplatobného rozkazu (2. februára 2011) a prevedení spisu do oddelenia občianskoprávnychvecí (16. mája 2011) okresný súd nekonal viac ako 1 rok a 1 mesiac. Ďalšie obdobienečinnosti ústavný súd zistil v období od 28. novembra 2012 do 26. augusta, resp.13. januára 2015 (viac ako 2 roky).
Ústavný súd konštatuje tiež aj neefektívny a nesústredený postup okresného súdu,keď po dvoch rokoch a piatich mesiacoch okresný súd zrušil uznesenie, ktorým vyhlásildokazovanie za skončené, a tiež zrušil uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročenépre účely vyhlásenia rozsudku a ďalej pojednával vo veci. Ústavný súd v súvislostis posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiujudikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátnehoorgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovalak odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia obrátilina štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhúa konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľom v konaní vedenom pod sp. zn.9 C 99/2011 rýchlu a účinnú ochranu ich práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právosťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Sťažovatelia výšku požadovanej sumy odôvodnili skutočnosťou, že im nie jeumožnené domôcť sa svojho práva, a preto, ako uvádzajú,„nesieme dopady porušovania našich základných práv a slobôd zo strany Okresného súdu Bratislava II po psychickej i ekonomickej stránke obzvlášť ťažko“.
Sťažovatelia žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie celkovo vo výške50 000 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom po zohľadnení všetkých okolností prípadu ajprimerané finančné zadosťučinenie každému z nich v sume 1 200 € (bod 2 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov si uplatnil nárok na náhradutrov celkom v sume 355,72 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014(za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 177,86 € za jedenúkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH.
Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniapodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je odmenaadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby1/6 z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysleuvedenej vyhlášky sťažovateľom suma 134,00 € za jeden úkon právnej služby a dvakrátnáhrada režijného paušálu v sume 8,04 €, celkom 284,08 €. Právny zástupca sťažovateľovsíce tvrdí, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, túto skutočnosť však nepreukázala nezaslal ústavnému súdu kópiu osvedčenia o tom, že je platiteľom DPH (napriek tomu,že to vo svojom vyjadrení uvádza), preto jeho konečná odmena a náhrada za poskytnutieprávnej služby predstavuje sumu 284,08 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015