znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 362/2014-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom,   Advokátska   kancelária,   Perličková 26,   Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 33/2012-29 zo 6. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   III.   ÚS   33/2012-29   zo 6.   marca   2012 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Pezinok   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   8/2008 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré   j e Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K. trovy konania v sume 284,08   €   (slovom   dvestoosemdesiatštyri   eur   a   osem   centov)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Miroslava Hončára, Advokátska kancelária, Perličková 26, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 362/2014-16 z 10. júna 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 8/2008   po   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 33/2012-29 zo 6. marca 2012.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3176/2014 doručeným ústavnému súdu 5. augusta 2014, v ktorom uviedol:

«... Po vrátení spisu z Ústavného súdu Slovenskej republiky vytýčila sudkyňa termín pojednávania   na   deň   03.10.2012.   Skorší   termín   vytýčenia   pojednávania   nebol   možný z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia Okresného súdu Pezinok a preťaženosti sudcov okresného súdu, o ktorej som bližšie písal vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Uvedomujem si, že občan Slovenskej republiky nemôže byť znevýhodnený v súdnom konaní tým, že štát nevytvorí dostatočné podmienky pre prácu sudcov, nedá mi, aby som opätovne nepoukázal na povinnosť štátu zabezpečiť riadne personálne a materiálne zabezpečenie súdov Slovenskej republiky.

Na   pojednávaní   dňa   03.10.2012   zákonná   sudkyňa   konštatovala   nedostatočnú prípravu   navrhovateľa   na   pojednávanie.   Ako   predseda   súdu   nemôžem   preskúmavať procesný   postup   zákonného   sudcu   v   uvedenej   veci,   nemám   však   dôvod   pochybovať o správnosti   zápisnice,   z   ktorej   nedostatočná   príprava   na   pojednávanie   zo   strany navrhovateľa vyplýva.

Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa v preskúmavanom období nezúčastnil termínov pojednávania dňa 06.02.2013, dňa 07.05.2014 a dňa 16.07.2014. Prekvapuje ma, že navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa na jednej strane nezúčastňujú nariadených termínov pojednávania a na strane druhej požadujú, aby súd konal riadne a bez prieťahov. V   časti   sťažnosti,   v   ktorej   navrhovateľ,   resp.   jeho   právny   zástupca   poukazuje na opätovné vykonávanie dôkazov zo strany zákonnej sudkyne môžem uviesť len toľko, že je na   zákonnom   sudcovi,   akým   spôsobom   si   usporiada   a   vykonáva   dokazovanie v prebiehajúcom konaní.

Chcem   poukázať   aj   na   nález   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa 31.01.2012, č. III.ÚS 33/2012 v uvedenej veci, v ktorom sám ústavný súd konštatoval, že „istú mieru faktickej zložitosti veci spôsobuje sám sťažovateľ nekonzistentnosťou svojich návrhov   a   viacerých   jeho   doplnení,   resp.   potrebou   odstraňovania   nedostatkov   ním podaných návrhov“.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   uvedenom   náleze   ďalej   konštatoval,   že „... sťažovateľ sa nezúčastňoval spolu šiestich pojednávaní nariadených v rokoch 2002 až 2003...,   sťažovateľ   vo   viacerých   prípadoch   nereagoval   v   súdom   určenej   lehote,   ani   na písomnosti   súdu,   v   ktorých   bol   vyzývaný   na   vyjadrenie   sa   k   doručenému   znaleckému posudku.“

Ako vyplýva z predkladaného prehľadu úkonov v súdnom spise, takéto správanie navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu pokračuje aj v preskúmavanom období. Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že v citovanom náleze zobral Ústavný súd Slovenskej republiky do úvahy podiel sťažovateľa na vzniku prekážok brániacich okresnému súdu konať...

Podľa   môjho   názoru   v   preskúmavanom   období   nedošlo   k   takému   pochybeniu Okresného súdu Pezinok, ktoré by zakladalo nárok navrhovateľa na priznanie finančného odškodnenia, ktoré požaduje...».

Súčasťou vyžiadaného spisu bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

„... Č.l. 212 spis vrátený z ústavného súdu dňa 12.3.2012 Č.l. 213 záznam z učtárne o vyplatení sumy 1500 eur / zo dňa 20.4.2012 Č.l.   215   úprava   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   19.3.2012   k   termínu   pojednávania T: 3.10.2012

Č.l.   216   úradný   záznam   zo   dňa   2.10.2012   spísaný   asistentom   senátu /PZ navrhovateľa žiadal o preloženie pojednávania/

Č.l. 217 zápisnica z pojednávania zo dňa 3.10.2012 Č.l.   220   žiadosť   o   opravu   zápisnice   z   pojednávania   zaslanú   na   OS   Pezinok navrhovateľom dňa 3.10.2012

Č.l. 223 úprava sudkyne k termínu pojednávania T:6.2.2013 Č.l. 227 podanie navrhovateľa zo dňa 6.2.2013 - žiadosť o vynesenie rozsudku podľa zaslaného znenia.

Č.l. 230 zápisnica z pojednávania zo dňa 6.2.201 3 Č.l. 232 vrátenie neprevzatej doručenky zaslané OO PZ Modra / zo dňa 11.2.2013 Č.l. 235 vrátenie prevzatej doručenky zaslané OO PZ Modra /zo dňa 28.5.2013/ - predvolanie na TP: 5.6.2013

Č.l. 237 zápisnica z pojednávania zo dňa 5.6.2013 Č.l. 242 úradný záznam asistentky senátu - na pokyn sudcu zrušený TP určený na deň 14.10.2013 - PN sudcu

Č.l. 243 úprava zákonnej sudkyne - TP 26.2.2014

Č.l.   245   Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zaslanú   navrhovateľom   dňa   28.1.2014 /Spr 2012/2014/

Č.l. 251 úprava zákonnej sudkyne zo dňa 5.2.2014 / šetrenie pobytu Č.l. 252 podanie zo dňa 1.2.2014 / prešetrenie pobytu od OO PZ Č.l. 253 zápisnica z pojednávania zo dňa 26.2.2014 / odročené T:7.5.2014 Č.l. 255 podanie zo dňa 4.3.2014 / prešetrenie pobytu od MsÚ Modra Č.l.   256   úprava   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   28.4.2014   /šetrenie   pobytu   Odporcu + predložiť spis VSU na zrušenie PR a vyhotovenie Uznesenia o ustanovení opatrovníka/ Č.l. 257 podanie - odpoveď na lustráciu v REGOB Č.l.   259   úradný   záznam   asistentky   senátu   -   zrušený   TP   z   dôvodu,   že   odporca v II. Rade sa zdržiava na neznámom mieste.

Č.l. 260 úprava zákonnej sudkyne k TP: 16.7.2014 Č.l. 261 zápisnica z pojednávania zo dňa 7.5.2014 Č.l. 263 podanie zo dňa 7.5.2014 zaslané navrhovateľom - ospravedlnenie a žiadosť o vypočutie v mieste bydliska

Č.l. 264 podanie zo dňa 9.6.2014 / Spr 2012/14 - vyhodnotenie sťažnosti a vrátenie spisu z KS BA

Č.l. 266 uznesenie zo dňa 10.6.2014 - ustanovenie opatrovníka odporcovi v II. rade Č.l. 268 podanie zo dňa 19.6.2014 / OO PZ Modra - odpoveď k šetreniu pobytu Č.l. 269 odvolanie navrhovateľa zo dňa 11.7.2014 voči uzneseniu o ust. opatrovníka Odporcovi v II. rade

Č.l.   271   mailové   ospravedlnenie   účastníkov   konania   /nedostavenie   na   TP zo zdravotných dôvodov

Č.l. 273 úradný záznam zo dňa 16.7.2014 spísaný asistentkou senátu - Oznámené odporcovi, že TP bude odročený z dôvodu ospravedlnenia PZ navrhovateľa

Č.l. 274 zápisnica z pojednávania zo dňa 16.7.2014 / odroč. T:22.9.2014 Č.l. 276 úprava zákonnej sudkyne...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 8/2008 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je náhrada škody), ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetný   spor   po   právnej   stránke   hodností   ako   bežnú občianskoprávnu   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   a   preto namietané konanie nemožno považovať za právne osobitne zložité. Istú mieru faktickej zložitosti veci spôsobuje sám sťažovateľ nekonzistentnosťou svojich návrhov a viacerých jeho doplnení. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Ústavný súd však zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania prispeli   aj   okolnosti   na   strane   sťažovateľa.   Sťažovateľ   sa   nezúčastnil   niekoľkých pojednávaní (6. februára 2013, 7. mája 2014 a 16. júla 2014).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci vedenej   pod   sp.   zn.   5   C   8/2008   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 33/2012-29   zo   6.   marca   2012   a   poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého konania viac ako 2 roky na okresnom súde po právoplatnosti uvedeného nálezu ústavného súdu je už samo osebe neprimerané.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   procesných   úkonov,   ako   to   vyplýva z predloženého prehľadu, a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že dĺžka predmetného konania po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 33/2012-29 zo 6. marca 2012 je neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania je spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   ním   vedené   pod   sp.   zn.   5   C   8/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 33/2012-29 zo 6. marca 2012, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod   sp.   zn.   5   C   8/2008,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 7 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   8/2008   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 33/2012-29 zo 6. marca 2012 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci a najmä   skutočnosť,   že   ide   o   opakované   prieťahy,   považoval   priznanie   sumy   1   000   € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť,   že sťažovateľ sa   nezúčastnil   niekoľkých pojednávaní, čím   čiastočne prispel k predĺženiu doby súdneho konania.

Ústavný súd napokon   rozhodol   aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 426,12 €, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť, doplnenie sťažnosti).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal sťažovateľovi   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 284,08 €. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za tretí úkon právnej služby – doplnenie sťažnosti z dôvodu, že tento úkon sa dal zrealizovať už v rámci písomného vyhotovenia sťažnosti.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014