znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 361/08-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17. marca 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo   veci   sťažnosti   J.   B.,   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. T.   G.,   K.,   pre   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 98/2005 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 350 € (slovom tristopäťdesiat eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   B. v sume 289,74 €   (slovom   dvestoosemdesiatdeväť   eur a sedemdesiatštyri   centov)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   T.   G.,   K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy   právneho   zastúpenia v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. 7000060515/8180   vedený   v Štátnej pokladnici do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 17. februára 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. G.,   K.,   v ktorej   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je žalobcom v právnej veci proti žalovanému F., s. r. o.,   B.,   o náhradu   škody   z dôvodu   nesprávnej   operácie   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava I   pod sp.   zn.   16   C   98/2005.   Prieťahy   v konaní   podľa   neho „preukazuje skutočnosť, že od podania žaloby na dotknutý Okresný súd Bratislava I uplynuli už takmer tri roky a vo veci nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. Žalobu vo veci 16C 98/2005 podal som na Okresný súd Bratislava I dňa 31. marca 2005 a žalobu v tejto veci podávam po tretí raz ústavnému súdu pre pokračovanie prieťahov v súdnom konaní...“.

Sťažovateľovi bol na základe jeho žiadosti ústavným súdom ustanovený advokát, ktorý doplnil jeho sťažnosť podaním z 9. februára 2009. V doplnení sťažnosti poukázal na pasivitu okresného súdu a na fakt, že väčšina úkonov, ktoré okresný súd vykonával, „boli absolútne neefektívne a v žiadnom prípade ich nemožno hodnotiť ako úkony, ktoré by korešpondovali   s ústavnou   zodpovednosťou   súdu   za   dôkladnú   prípravu   veci   a rýchle vedenie konania. Napokon uplatňovanie tejto zásady absentuje v celom priebehu konania, od jeho začatia až do dnešného dňa.“.

Ďalej v sťažnosti   uviedol: „... sme   toho   názoru,   že predmetná   právna vec nie   je natoľko   komplikovaná   a náročná,   aby   mohla   ospravedlniť   prieťahy   vytvorené v predmetnom   konaní   všetkými   dotknutými   súdmi.   Taktiež   máme   za   to,   že   správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom konajúcich súdov.“

Sťažovateľ uvádza, že prieťahy v konaní namietal v sťažnosti z 15. septembra 2006 adresovanej   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   I v zmysle   ustanovenia   §   62   ods.   1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predseda tohto súdu   v odpovedi   z 19.   októbra   2006   posúdil   sťažnosť   ako   nedôvodnú.   Ďalšiu   sťažnosť na nečinnosť okresného súdu podal sťažovateľ 9. júla 2007. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v odpovedi na sťažnosť z 23. júla 2007 uviedla jednotlivé procesné úkony, ktoré   okresný   súd   vykonával   v tom   období,   avšak   nevyjadrila   sa   k opodstatnenosti sťažnosti.

Postupom všeobecného súdu, ktorý od podania návrhu na začatie konania v priebehu troch   rokov   neuskutočnil   ani   jedno   pojednávanie,   dochádza   vo   veci   podľa   sťažovateľa k porušovaniu jeho práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:„Konaním Okresného súdu Bratislava I vedeným pod sp. zn. 16 C 98/2005 bolo porušené základné právo Mgr. J. B., nar... bytom D. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Mgr. J. B., nar..., bytom D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.319,39   eur   (slovom   tritisíctristodevätnásť   eur),   t.   j.   100.000,-   Sk   (slovom   stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia ustanoveného právneho zástupcu JUDr. T. G. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 289,74 eur na účet vedený v U. a. s., pobočka K., č. účtu:... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   sťažovateľ   pocitom právnej neistoty, v ktorom sa nachádza viac ako tri roky a ktorý mu spôsobuje „nadmerné stresy, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho psychické rozpoloženie, a v konečnom dôsledku na jeho celkový zdravotný stav“.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním č. Spr. 3681/08 doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2008, v ktorom predsedníčka vymenovala jednotlivé procesné úkony vykonané vo veci a v závere uviedla: „K procesným úkonom vo veci musím konštatovať, že vec bola vybavovaná priebežne a mám za to, že súd konal   bez   prieťahov   a sťažnosť   sťažovateľa   je   nedôvodná.   S poukazom   na   uvedené   si dovoľujeme navrhnúť váženému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi bez prieťahov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   zistil,   že   vec   ku   dňu   predloženia   spisu   ústavnému   súdu   nie   je právoplatne skončená.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 98/2005 priebeh a stav konania. Po preštudovaní spisu skonštatoval, že Okresný súd Bratislava I   v konaní o veci   sťažovateľa, ktoré začalo jeho návrhom podaným 5.   apríla 2005,   uskutočňoval   priebežne   procesné   úkony,   medzi   ktorými   sa   vyskytlo   niekoľko krátkodobých období nečinností, a to v období od 23. júna 2005, keď došlo k rozšíreniu žaloby sťažovateľom, do 18. januára 2006, keď okresný súd pripustil zmenu žaloby (celkom 6   mesiacov).   Ďalej   okresný   súd   vo   veci   konal,   ale   v obdobiach   od   31.   júla   2006 do 13. októbra   2006,   od 14.   novembra   2006   do   6.   marca   2007,   od   20.   marca   2007 do 12. októbra   2007,   od 14. novembra   2007   do   6.   februára   2007   a od   9.   apríla   2008 vykazoval značné prestávky v konaní, na 18. september 2008 bolo nariadené pojednávanie, ktoré však bolo odročené na 13. november 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (II.   ÚS   74/97).   Tieto   tri   kritériá   zohľadňuje pri namietaní   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie o náhrade škody z dôvodu nesprávnej operácie. Ide o konanie, ktoré môže byť skutkovo zložité najmä z dôvodu nutnosti znaleckého dokazovania Ústavný súd však nezistil, že doterajší priebeh konania bol poznamenaný prípadnou skutkovou zložitosťou veci. Po právnej stránke tvoria návrhy tohto typu častú agendu okresných súdov, a preto vec nemožno považovať za právne zložitú.

Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníka konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola v období po podaní návrhu na začatie konania sústredená na posudzovanie procesných žiadostí sťažovateľa. V priebehu konania sťažovateľ viackrát menil a dopĺňal svoj návrh na začatie konania a jeho návrh obsahoval   nedostatky,   ktorými   sa   okresný   súd   musel   zaoberať.   Po   zvážení   týchto skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľovi   možno   pričítať   určitý   podiel na namietanej dĺžke konania, pretože nedostatok procesného návrhu je okolnosťou, na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní postupu všeobecného súdu.

Vo veci nielenže nebol vynesený žiaden rozsudok, ale neuskutočnilo sa ani jedno pojednávanie, čo je ústavne neakceptovateľné.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade konanie okresného súdu nebolo plynulé a v jeho postupe sa vyskytli kratšie obdobia nečinnosti, ktoré ústavný súd posúdil s prihliadnutím na celkovú dĺžku a najmä stav konania ako zbytočné prieťahy v konaní. Okresný súd Bratislava I neposkytol sťažovateľovi v konaní sp. zn. 16 C 98/2005 rýchlu a účinnú ochranu jeho práv podľa § 6 a §100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto   ústavný   súd   rozhodol, že   okresný   súd   v tomto   konaní   porušil   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 €, t. j. 100 000 Sk, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa, prikázal okresnému súdu,   ktorý   jeho základné   právo   svojou   čiastočnou   nečinnosťou   porušil,   vo   veci   konať a na dovŕšenie nápravy porušenia základného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých   okolností   prípadu   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   350 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným   súdom.   Právny   zástupca   sťažovateľa   si   uplatnil   nárok   na   náhradu   trov v sume   289,74 € za   dva   úkony   právnej   pomoci   po   115,90 €,   režijný   paušál po   6,95 € a zvýšenie   o daň   z pridanej   hodnoty   vo   výške   19   %   44,04   €,   keďže   právny   zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty. Za dva úkony vykonané v roku 2009 mu patrí odmena v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v uplatnenej sume, celkovo 289,74 €. Ústavný súd mu preto priznal náhradu trov konania v uvedenej sume (body 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009