SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 361/06-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., bytom D., právne zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 704/02 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 vo výrokoch 4 a 6, ktorým bolo potvrdené napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. K. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2006 doručená sťažnosť A. K., bytom D. (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 704/02 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 a uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 vo výrokoch 4 a 6, ktorým bolo potvrdené napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom z 22. apríla 2002 sa ako žalobkyňa domáhala na okresnom súde proti žalovanému v 1. rade Mesto V. a žalovanému v 2. rade T., s. r. o., zaplatenia sumy 60 200 Sk s prísl. a zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie výstavby bytu. Prvé pojednávanie okresný súd nariadil až 14. októbra 2003. Okresný súd nenariadil pojednávanie na výzvu sťažovateľky doručenú okresnému súdu 27. februára 2003 s odvolaním na to, že spis sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní. Podľa sťažovateľky takéto tvrdenie neobstojí. Okresný súd mal pojednávať aj napriek tomu, že sa spis nachádzal na odvolacom súde. Okresný súd výzvou doručenou 12. mája 2004 vyzval sťažovateľku na doplnenie odvolania a uviedol, že nemá povinnosť ju bližšie poučovať o náležitostiach odvolania, pretože je zastúpená advokátkou. V tomto postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojich práv. Súd rozhodoval o súdnom poplatku od podania odvolania sťažovateľkou, teda od apríla 2004 do októbra 2005, čím došlo k prieťahom v konaní. Okresný súd a krajský súd pochybili podľa názoru sťažovateľky aj tým, že zamietli jej žiadosť o vydanie doplňujúceho rozsudku, keďže podľa jej názoru okresný súd nerozhodol o celom jej návrhu. Porušením práv sťažovateľky došlo aj v rámci rozhodovania, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Podľa sťažovateľky bolo konaním okresného súdu a krajského súdu porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že v sťažnosti ňou napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú vecne nesprávne. Ďalej sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu, že okresný súd a krajský súd nekonali v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru sťažovateľky došlo aj k porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy tým, že celé súdne konanie sa viedlo tak, že sa sťažovateľka cítila v znevýhodnenom postavení voči žalovanému v 1. a 2. rade. Znevýhodnené postavenie sa podľa nej prejavilo v tom, že bol zamietnutý jej návrh na vydanie predbežného opatrenia voči žalovaným. Krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o predbežnom opatrení po 8 a pol mesiaci, čím opäť došlo k znevýhodneniu sťažovateľky a spôsobeniu prieťahov v konaní.
Sťažovateľka požaduje náhradu škody vo výške 902 167 Sk z dôvodu, že počas doby, v ktorej dochádzalo k prieťahom, nemohla svoje peňažné prostriedky účelne využívať v dôsledku čoho nedošlo k rozmnoženiu jej finančných prostriedkov, ktoré sa dalo pri bežnom chode vecí očakávať. Sťažovateľka si taktiež uplatňuje aj poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu, že porušovaním jej základných práv jej vznikla nemajetková ujma.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Práva sťažovateľky A. K. v konaní a rozhodnutiami porušovateľa v 1. rade Okresného súdu Poprad sp. zn. 10 C 704/02 a porušovateľa v 2. rade Krajského súdu Prešov sp. zn. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05
- domáhať sa svojho práva, verejne prerokovať vec bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti vrátane možnosti vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
- právo rovnosti účastníkov pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
- právo zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR boli porušené.
2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 10 C 704/02- 210 zo dňa 28. 5. 2004, rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 10 C 704/02-241 zo dňa 22. 11. 2004, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 31. 10. 2005 sp. zn. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 vo výrokoch 4 a 6, ktorými odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 28. 5. 2004 sp. zn. 10 C 704/02-210 a uznesenie zo dňa 22. 11. 2004 sp. zn. 10 C 704/02-24 a vec v napadnutej časti vracia na nové konanie.
3. Sťažovateľke A. K. priznáva náhradu škody vo výške 902 167,- Sk a finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000,- Sk, ktorú sú povinní porušovatelia v 1. a 2. rade vyplatiť sťažovateľke spoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Súčasne porušovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 46.452,- Sk (1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 2.730,- Sk a 1 úkon právnej pomoci zo sumy 1.902.167,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 16.650,- Sk – 2 úkony á 19.380,- Sk – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 19 % DPH v sume 7.364,- Sk + 2 x režijný paušál á 164,- Sk) k rukám advokátky JUD. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
Spis okresného súdu sp. zn. 10 C 704/2002 bol ústavnému súdu doručený 30. októbra 2006.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo všeobecného súdu inštančne vyššieho stupňa.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Nakoniec zdôraznil, že ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesným práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97). Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci pred štátnym orgánom sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).
V predmetnej právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 10 C 704/02 a krajským súdom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 boli vykonané tieto úkony:
Dňa 22. apríla 2002 bol okresnému súdu podaný návrh na vydanie platobného rozkazu pod sp. zn. 1 Ro 657/02.
Dňa 29. augusta 2002 bol spis prevedený do registra „C“.Dňa 6. septembra 2002 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na doplnenie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.
Dňa 9. septembra 2002 podala žalobkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 13. septembra 2002 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 30. septembra 2002 žalobkyňa doplnila žalobu.Dňa 30. septembra 2002 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 8. októbra 2002 okresný súd návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2003.
Dňa 8. októbra 2002 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na zaslanie troch vyhotovení doplnenia žaloby v časti zmluvnej pokuty.
Dňa 17. októbra 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď právnej zástupkyne žalobkyne na výzvu z 8. októbra 2002.
Dňa 23. októbra 2002 podala žalobkyňa odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 24. októbra 2002 okresný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.
Dňa 24. októbra 2002 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, a súdneho poplatku za uplatnenú zmluvnú pokutu.
Dňa 6. novembra 2002 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril žalovaný v 2. rade.Dňa 7. novembra 2002 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za odvolanie.Dňa 14. novembra 2002 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril žalovaný v 1. rade.Dňa 29. novembra 2002 bola vyhotovená predkladacia správa pre krajský súd.Dňa 10. decembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 20. februára 2003 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 200 000 Sk.
Dňa 27. februára 2003 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o určenie termínu pojednávania.
Dňa 10. marca 2003 okresný súd oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že pojednávanie nemožno nariadiť, pretože spis sa nachádza na krajskom súde.
Dňa 1. júla 2003 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 615/02-46 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 7 C 704/02-33 z 8. októbra 2002, ktorým bol návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2003.
Dňa 28. júla 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. augusta 2003 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k návrhu na začatie konania.Dňa 27. augusta 2003 žalovaný v 1. rade oznámil okresnému súdu, že vypovedal plnú moc doterajšej právnej zástupkyni.
Dňa 2. septembra 2003 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o nariadenie termínu pojednávania v termíne od 6. októbra 2003 do 24. októbra 2003, pretože mimo tohto termínu sa žalobkyňa bude dlhodobo zdržovať v Kanade.
Dňa 12. septembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. október 2003.Dňa 22. septembra 2003 právna zástupkyňa žalobkyne zaslala okresnému súdu listinné dôkazy.
Dňa 14. októbra 2003 sa na okresnom súde konalo pojednávanie.Dňa 17. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade, ktorým oznámil adresu trvalého pobytu svedka Ing. D. K.
Dňa 20. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobkyne, ktorým oznámila adresu trvalého pobytu svedkyne M. H.
Dňa 20. októbra 2003 okresný súd požiadal Okresný úrad P., odbor životného prostredia o vyjadrenie k predmetu súdneho konania a zároveň požiadal o zapožičanie súvisiacich spisov.
Dňa 20. októbra 2003 bol nariadený termín pojednávania na 5. november 2003.Dňa 21. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade.
Dňa 28. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie Okresného úradu P., odbor životného prostredia a zároveň mu boli zapožičané aj súvisiace spisy.
Dňa 31. októbra 2003 požiadal žalovaný v 2. rade o odročenie pojednávania nariadeného na 5. november 2003.
Dňa 5. novembra 2003 sa na okresnom súde konalo pojednávanie.Dňa 5. novembra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne.
Dňa 12. novembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-111 pripustil zmenu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2003.
Dňa 12. novembra 2003 bol nariadený termín pojednávania na 9. december 2003.Dňa 12. novembra 2003 okresný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na predloženie listinných dôkazov.
Dňa 24. novembra 2003 bolo okresnému súdu vrátené predvolanie zaslané žalovanému v 1. rade z dôvodu, že na danej adrese už sídli iná firma T., s. r. o.
Dňa 9. decembra 2003 nahliadla do spisu právna zástupkyňa žalobkyne.Dňa 9. decembra 2003 sa konalo pojednávanie.Dňa 10. decembra 2003 okresný súd uznesením uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh.
Dňa 10. decembra 2003 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k vzájomnému návrhu.
Dňa 17. decembra 2003 nahliadol do spisu žalovaný v 2. rade.Dňa 18. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne k vzájomnému návrhu.
Dňa 22. decembra 2003 žalovaný v 2. rade zaplatil súdny poplatok za vzájomný návrh.Dňa 22. decembra 2003 žalovaný v 2. rade navrhol vykonanie dôkazov.Dňa 30. januára 2004 sa konalo pojednávanie.Dňa 6. februára 2004 sa konalo pojednávanie. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok č. k. 10 C 704/02-181. Prvým výrokom bola žaloba o zaplatenie istiny 60 200 Sk s prísl. zamietnutá. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Druhým výrokom bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 0,5 % za každý deň omeškania zo sumy 772 800 Sk od 22. apríla 1999 do 10. októbra 2001. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 16. júna 2006. Tretím výrokom bola žaloba v prevyšujúcej časti voči obom žalovaným zamietnutá. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Štvrtým výrokom súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v 2. rade voči žalobkyni zastavil. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 20. mája 2004. Piatym výrokom bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 16. júna 2006. Šiestym výrokom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Siedmym výrokom bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o vzájomnom návrhu. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006.
Dňa 10. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.
Dňa 20. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobkyne.
Dňa 8. marca 2004 bolo vyhotovené písomné vyhotovenie rozsudku. Zároveň boli vrátené súvisiace spisy Okresnému úradu P., odboru životného prostredia.
Dňa 3. mája 2004 podala právna zástupkyňa žalobkyne odvolanie proti 1. a 3. výroku rozsudku bez uvedenia dôvodov odvolania.
Dňa 6. mája 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na doručenie odvolania s uvedením odvolacích dôvodov.
Dňa 10. mája 2004 podal právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade odvolanie proti rozsudku.
Dňa 12. mája 2004 bol právny zástupca žalovaného v 2. rade vyzvaný okresným súdom na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.
Dňa 12. mája 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaných.
Dňa 20. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne k odvolaniu žalovaných.
Dňa 20. mája 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o vydanie doplňujúceho rozhodnutia.
Dňa 20. mája 2004 právna zástupkyňa žalobkyne doplnila dôvody odvolania.Dňa 25. mája 2004 podal žalovaný v 2. rade žiadosť na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Dňa 28. mája 2004 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-210 rozhodol o zamietnutí návrhu žalobkyne na vydanie doplňujúceho rozsudku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.
Dňa 7. júna 2004 právna zástupkyňa žalobkyne podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o vydanie doplňujúceho rozsudku.
Dňa 14. júna 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.
Dňa 21. júna 2004 právny zástupca žalovaných doplnil dôvody svojho odvolania a zároveň sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne.
Dňa 23. júla 2004 okresný súd vyzval žalovaného v 2. rade na predloženie podkladov o majetkových pomeroch za účelom rozhodnutia o žiadosti o oslobodení od súdneho poplatku.
Dňa 4. augusta 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne.
Dňa 9. augusta 2004 boli okresnému súdu doručené doklady, ktorými žalovaný v 2. rade preukazoval svoje majetkové pomery.
Dňa 30. augusta 2004 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-237 nepriznal žalovanému v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 22. októbra 2004 podal právny zástupca žalovaného v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku.Dňa 22. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-241 rozhodol o zastavení konania o odvolaní žalobkyne proti 3. výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.
Dňa 2. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právnej zástupkyne žalobkyne proti uzneseniu č. k. 10 C 704/02-241, ktorým okresný súd zastavil konanie o odvolaní žalobkyne proti tretiemu výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004.Dňa 30. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných.
Dňa 31. decembra 2004 bola vec sp. zn. 10 C 704/02 pridelená opatrením predsedu okresnému súdu do senátu JUD. J. T. z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne na krajský súd.
Dňa 21. januára 2005 bola vyhotovená predkladacia správa pre krajský súd.Dňa 31. januára 2005 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa 4. mája 2005 požiadala právna zástupkyňa žalobkyne o prerušenie konania do vydania rozhodnutia o oslobodení od súdneho poplatku.
Dňa 4. mája 2005 podala právna zástupkyňa žalobkyne žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 20. júna 2005 oznámila právna zástupkyňa žalobkyne zmenu sídla svojej advokátskej kancelárie.
Dňa 31. mája 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 33, 34, 35, 36/05 rozhodol o vrátení veci súdu prvého stupňa na rozhodnutie o žiadosti žalobkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2005.Dňa 15. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 28. júla 2005 okresný súd uznesením nepriznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.Dňa 18. augusta 2005 podala žalobkyňa odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 30. augusta 2005 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu.Dňa 31. októbra 2005 okresný súd uznesením č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, ktorým odmietol odvolanie žalobkyne ohľadne zamietavej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 60 200 Sk s prísl. voči žalovaným v 1.a 2. rade, ako aj do trov konania o vzájomnom návrhu. Potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1. rade. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnuté uznesenie č. k. 10 C 704/2002-210 z 28. mája 2004 o zamietnutí návrhu žalobkyne na vydanie doplňujúceho rozsudku bolo potvrdené. Napadnuté uznesenie č. k. 10 C 704/2002-237 z 30. augusta 2004, ktorým sa nepriznalo žalovanému v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bolo potvrdené. Napadnuté uznesenie č. k. 10 C 704/2002-241 z 22. novembra 2004 o zastavení konania o odvolaní žalobkyne proti 3. výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 bolo potvrdené. Napadnuté uznesenie č. k. 10 C 704/2002-268 z 28. júla 2005, ktorým nebolo priznané žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, bolo potvrdené. Uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2006.
Dňa 30. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. februára 2006 okresný súd vrátil spis krajskému súdu na doplnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Dňa 27. februára 2006 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 63/2006-305 vrátil vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.
Dňa 3. mája 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 26. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 10 C/704/2002-306 zastavil konanie žalovaného v 2. rade o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004.
Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu a krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že nie je daná právomoc ústavného súdu na rozhodnutie o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 704/02 a krajským súdom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 bolo právoplatne skončené. Rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 nadobudol právoplatnosť vo výroku 1, 3, 6 a 7 dňa 31. mája 2006, vo výroku 4 dňa 20. mája 2004 a vo výroku 2 a 5 dňa 16. júna 2006. Uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Co 33, 34, 35, 36/05 z 31. mája 2005 nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2005. Momentom právoplatného skončenia tohto súdneho konania bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky.
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, ak stav právnej neistoty už netrvá. Preto nebolo ani porušené základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd nezistil v postupe okresného súdu a krajského súdu ani v sťažovateľkou namietaných rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu také skutočnosti, ktoré by mali za následok porušenie práva sťažovateľky na rovnosť v súdnom konaní.
Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 vo výrokoch 4 a 6, ktorým bolo potvrdené napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, k tomuto porušeniu nedošlo. Uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, ktoré bolo potvrdené 4. výrokom uznesenia krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu žalobkyne na vydanie doplňujúceho rozsudku, ktorým žiadala, aby povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola uložená nielen žalovanému v 2. rade, ale aby bola uložená solidárne aj žalovanému v 1. rade. Okresný súd zamietol žiadosť žalobkyne na vydanie doplňujúceho rozsudku z dôvodu, že podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku, môže účastník žiadať doplnenie rozsudku od 15 dní od jeho doručenia. Posledný termín na podanie takejto žiadosti bol 20. apríla 2004, avšak žalobkyňa ho podala až 18. mája 2004, to znamená po zákonom stanovenej lehote. Okresný súd aj napriek tomu skúmal, či je potrebné vydať dopĺňací rozsudok aj bez návrhu, keďže rozsudok ešte toho času nenadobudol právoplatnosť. Okresný súd dospel k záveru, že rozsudkom č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 bolo rozhodnuté o celom predmete konania. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola uložená 2. výrokom rozsudku žalovanému v 2. rade. Okresný súd neopomenul rozhodnúť voči žalovanému v 1. rade, ale žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade zamietol v prevyšujúcej časti. Krajský súd túto skutočnosť potvrdil vo 4. výroku svojho uzneseniač. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005. Týmito rozhodnutiami nemohlo dôjsť k porušeniu namietaných základných práv sťažovateľky.
Uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004 okresný súd konanie o odvolaní žalobkyne z 3. mája 2004, doplneného 20. mája 2004, proti 3. výroku rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 zastavil. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti 1. výroku rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004, za ktoré žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 3 010 Sk. Ďalej sa žalobkyňa odvolala aj proti 3. výroku predmetného rozsudku. Súdny poplatok vo výške 173 490 Sk ani napriek výzve a poučeniu o následkoch nezaplatenia z 12. mája 2004 nebol zaplatený. Preto bolo konanie o odvolaní žalobkyne proti 3. výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 okresným súdom zastavené. Krajský súd 6. výrokom uznesenia č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Napadnutým rozhodnutím teda nemohli byť porušené sťažovateľkou namietané základné práva. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania. Sťažovateľka v petite sťažnosti napadla (navrhla zrušiť) iba uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005, a to len vo výrokoch 4 a 6 (ostatné výroky tohto uznesenia sťažovateľka nenapadla), ktorým bolo potvrdené napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004. Iné rozhodnutia, ktoré boli vydané v predmetnom súdnom konaní sťažovateľka v petite sťažnosti nenapadla. Keďže ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zaoberal sa len sťažovateľkou napadnutými rozhodnutiami uvedenými v petite.
Keďže sťažovateľkou napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nie sú v rozpore s namietanými ustanoveniami ústavy, nemajú charakter arbitrárneho alebo zjavne neodôvodneného rozhodnutia, ústavný súd rozhodol, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
K tomuto rozhodnutiu sa podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2006