znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 361/06-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   K.,   bytom   D.,   právne   zastúpenej   advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na rovnosť   účastníkov v konaní   podľa   čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 704/02 a postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005   vo   výrokoch   4   a 6,   ktorým   bolo   potvrdené   napadnuté   uznesenie   Okresného   súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2006 doručená   sťažnosť   A.   K.,   bytom   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   právne   zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného   súdu   Poprad   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 704/02   a postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 a uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10   C   704/02-241   z 22.   novembra   2004,   uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31.   októbra   2005 vo   výrokoch   4   a 6,   ktorým bolo   potvrdené   napadnuté   uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   návrhom   z 22.   apríla   2002   sa   ako žalobkyňa domáhala na okresnom súde proti žalovanému v 1. rade Mesto V. a žalovanému v 2.   rade   T.,   s.   r.   o.,   zaplatenia   sumy   60   200   Sk   s prísl.   a zaplatenia   zmluvnej   pokuty za nedodržanie výstavby bytu. Prvé pojednávanie okresný súd nariadil až 14. októbra 2003. Okresný   súd   nenariadil   pojednávanie na výzvu   sťažovateľky   doručenú   okresnému   súdu 27. februára 2003 s odvolaním na to, že spis sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní. Podľa sťažovateľky takéto tvrdenie neobstojí. Okresný súd mal pojednávať aj napriek tomu, že sa spis nachádzal na odvolacom súde. Okresný súd výzvou doručenou 12. mája 2004 vyzval sťažovateľku na doplnenie odvolania a uviedol, že nemá   povinnosť   ju   bližšie   poučovať   o náležitostiach   odvolania,   pretože   je   zastúpená advokátkou. V tomto postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojich práv. Súd rozhodoval o súdnom poplatku od podania odvolania sťažovateľkou, teda od apríla 2004 do októbra 2005, čím došlo k prieťahom v konaní. Okresný súd a krajský súd pochybili podľa názoru sťažovateľky aj tým, že zamietli jej žiadosť o vydanie doplňujúceho rozsudku, keďže   podľa   jej   názoru   okresný   súd   nerozhodol   o celom   jej   návrhu.   Porušením   práv sťažovateľky   došlo   aj   v rámci   rozhodovania,   ktorým   jej   nebolo   priznané   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Podľa sťažovateľky bolo konaním okresného súdu a krajského súdu porušené jej základné   právo   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   tým,   že   v sťažnosti   ňou napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   a krajského   súdu   sú   vecne   nesprávne.   Ďalej sťažovateľka namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu, že okresný súd a krajský súd nekonali v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru sťažovateľky došlo aj k porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy tým, že celé súdne konanie sa viedlo tak, že sa sťažovateľka cítila v znevýhodnenom postavení voči žalovanému v 1. a 2. rade. Znevýhodnené postavenie sa podľa nej prejavilo v tom, že bol zamietnutý jej návrh na vydanie predbežného opatrenia voči žalovaným. Krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o predbežnom opatrení po 8 a pol mesiaci, čím opäť došlo k znevýhodneniu sťažovateľky a spôsobeniu prieťahov v konaní.

Sťažovateľka   požaduje náhradu   škody   vo   výške 902   167 Sk z dôvodu,   že počas doby, v ktorej dochádzalo k prieťahom, nemohla svoje peňažné prostriedky účelne využívať v dôsledku   čoho   nedošlo   k rozmnoženiu   jej   finančných   prostriedkov,   ktoré   sa   dalo   pri bežnom chode vecí očakávať. Sťažovateľka si taktiež uplatňuje aj poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu, že porušovaním jej základných práv jej vznikla nemajetková ujma.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Práva   sťažovateľky   A.   K.   v konaní   a rozhodnutiami   porušovateľa   v 1.   rade Okresného   súdu   Poprad sp.   zn.   10 C 704/02   a porušovateľa   v 2.   rade Krajského   súdu Prešov sp. zn. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05

- domáhať sa svojho práva, verejne prerokovať vec bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti vrátane možnosti vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

- právo rovnosti účastníkov pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

- právo zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR boli porušené.

2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 10 C 704/02- 210 zo dňa 28. 5. 2004, rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 10 C 704/02-241 zo dňa   22.   11.   2004,   rozhodnutie   Krajského   súdu   Prešov   zo   dňa   31.   10.   2005   sp.   zn. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 vo výrokoch 4 a 6, ktorými odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 28. 5. 2004 sp. zn. 10 C 704/02-210 a uznesenie zo dňa 22. 11. 2004 sp. zn. 10 C 704/02-24 a vec v napadnutej časti vracia na nové konanie.

3. Sťažovateľke A. K. priznáva náhradu škody vo výške 902 167,- Sk a finančné zadosťučinenie   vo   výške   1   000   000,-   Sk,   ktorú   sú   povinní   porušovatelia   v 1. a 2. rade vyplatiť   sťažovateľke   spoločne   a nerozdielne   do   2   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Súčasne porušovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 46.452,- Sk (1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 2.730,- Sk a 1 úkon právnej pomoci zo sumy 1.902.167,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 16.650,- Sk – 2 úkony á 19.380,- Sk – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 19 % DPH v sume 7.364,- Sk + 2 x režijný paušál á   164,-   Sk)   k rukám   advokátky   JUD.   E.   B.   a to   do   15   dní   odo   dňa   právoplatnosti rozhodnutia.“

Spis okresného súdu sp. zn. 10 C 704/2002 bol ústavnému súdu doručený 30. októbra 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že   aj   taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo všeobecného súdu inštančne vyššieho stupňa.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu   nezávisle   a nestranne vo   veci   konať tak,   aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda   že   základné   právo   na   súdnu   ochranu   nespočíva   len   v práve   domáhať   sa   súdnej ochrany, ale ju aj v určitej   kvalite, t.   j.   zákonom   ustanoveným postupom   súdu,   dostať. Ďalej uviedol,   že   postup   súdov   v konaní   o veci   a jeho   kvalita   ustanovená   zákonom je vyjadrením   práva na súdnu   ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.   Nakoniec   zdôraznil,   že   ochranu   základným   právam   a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy,   pričom   ústavný   súd   súdnu   ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesným práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97). Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci pred štátnym orgánom sa právna neistota osoby v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

V predmetnej   právnej   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C   704/02 a krajským súdom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co 33, 34, 35, 36/05 boli vykonané tieto úkony:

Dňa   22.   apríla   2002   bol   okresnému   súdu   podaný   návrh   na   vydanie   platobného rozkazu pod sp. zn. 1 Ro 657/02.

Dňa 29. augusta 2002 bol spis prevedený do registra „C“.Dňa   6.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   žalobkyne na doplnenie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.

Dňa 9. septembra 2002 podala žalobkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa   13.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 2002 žalobkyňa doplnila žalobu.Dňa 30. septembra 2002 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. októbra 2002 okresný súd návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2003.

Dňa 8. októbra 2002 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na zaslanie troch vyhotovení doplnenia žaloby v časti zmluvnej pokuty.

Dňa 17. októbra 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď právnej zástupkyne žalobkyne na výzvu z 8. októbra 2002.

Dňa   23.   októbra   2002   podala   žalobkyňa   odvolanie   proti   uzneseniu   o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 24. októbra 2002 okresný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.

Dňa 24. októbra 2002 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, a súdneho poplatku za uplatnenú zmluvnú pokutu.

Dňa 6. novembra 2002 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril žalovaný v 2. rade.Dňa 7. novembra 2002 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za odvolanie.Dňa 14. novembra 2002 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril žalovaný v 1. rade.Dňa 29. novembra 2002 bola vyhotovená predkladacia správa pre krajský súd.Dňa   10.   decembra   2002   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní   žalobkyne   proti   uzneseniu   o zamietnutí   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa 20. februára 2003 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 200 000 Sk.

Dňa 27. februára 2003 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o určenie termínu pojednávania.

Dňa   10.   marca   2003   okresný   súd   oznámil   právnej   zástupkyni   žalobkyne, že pojednávanie nemožno nariadiť, pretože spis sa nachádza na krajskom súde.

Dňa 1. júla 2003 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 615/02-46 potvrdil uznesenie okresného   súdu   č.   k.   7   C   704/02-33   z 8.   októbra   2002,   ktorým   bol   návrh   žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2003.

Dňa 28. júla 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. augusta 2003 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k návrhu na začatie konania.Dňa 27. augusta 2003 žalovaný v 1. rade oznámil okresnému súdu, že vypovedal plnú moc doterajšej právnej zástupkyni.

Dňa 2. septembra 2003 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o nariadenie termínu pojednávania   v termíne   od   6.   októbra   2003   do   24.   októbra   2003,   pretože   mimo   tohto termínu sa žalobkyňa bude dlhodobo zdržovať v Kanade.

Dňa 12. septembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 14. október 2003.Dňa   22.   septembra   2003   právna   zástupkyňa   žalobkyne   zaslala   okresnému   súdu listinné dôkazy.

Dňa 14. októbra 2003 sa na okresnom súde konalo pojednávanie.Dňa 17. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade, ktorým oznámil adresu trvalého pobytu svedka Ing. D. K.

Dňa 20. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobkyne, ktorým oznámila adresu trvalého pobytu svedkyne M. H.

Dňa   20.   októbra   2003   okresný   súd   požiadal   Okresný   úrad   P.,   odbor   životného prostredia   o vyjadrenie   k predmetu   súdneho   konania   a zároveň   požiadal   o zapožičanie súvisiacich spisov.

Dňa 20. októbra 2003 bol nariadený termín pojednávania na 5. november 2003.Dňa   21.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného v 1. rade.

Dňa 28. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie Okresného úradu P., odbor životného prostredia a zároveň mu boli zapožičané aj súvisiace spisy.

Dňa   31.   októbra   2003   požiadal   žalovaný   v   2.   rade   o odročenie   pojednávania nariadeného na 5. november 2003.

Dňa 5. novembra 2003 sa na okresnom súde konalo pojednávanie.Dňa   5.   novembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej zástupkyne žalobkyne.

Dňa 12. novembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-111 pripustil zmenu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2003.

Dňa 12. novembra 2003 bol nariadený termín pojednávania na 9. december 2003.Dňa 12. novembra 2003 okresný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na predloženie listinných dôkazov.

Dňa   24.   novembra   2003   bolo   okresnému   súdu   vrátené   predvolanie   zaslané žalovanému v 1. rade z dôvodu, že na danej adrese už sídli iná firma T., s. r. o.

Dňa 9. decembra 2003 nahliadla do spisu právna zástupkyňa žalobkyne.Dňa 9. decembra 2003 sa konalo pojednávanie.Dňa   10.   decembra   2003   okresný   súd   uznesením   uložil   žalovanému   v 2.   rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh.

Dňa   10.   decembra   2003   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu,   aby   sa   vyjadrila k vzájomnému návrhu.

Dňa 17. decembra 2003 nahliadol do spisu žalovaný v 2. rade.Dňa   18.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej zástupkyne žalobkyne k vzájomnému návrhu.

Dňa 22. decembra 2003 žalovaný v 2. rade zaplatil súdny poplatok za vzájomný návrh.Dňa 22. decembra 2003 žalovaný v 2. rade navrhol vykonanie dôkazov.Dňa 30. januára 2004 sa konalo pojednávanie.Dňa   6.   februára   2004   sa   konalo   pojednávanie.   Na   pojednávaní   bol   vyhlásený rozsudok č. k. 10 C 704/02-181. Prvým výrokom bola žaloba o zaplatenie istiny 60 200 Sk s prísl. zamietnutá. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Druhým výrokom bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 0,5 % za každý deň omeškania zo sumy 772 800 Sk od 22. apríla 1999 do 10. októbra 2001. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 16. júna 2006. Tretím výrokom bola žaloba v prevyšujúcej časti voči obom žalovaným zamietnutá. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Štvrtým výrokom súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v 2. rade voči žalobkyni zastavil.   Tento   výrok   nadobudol   právoplatnosť   20.   mája   2004.   Piatym   výrokom   bol žalovaný   v 2.   rade   zaviazaný   zaplatiť   žalobkyni   náhradu   trov   konania.   Tento   výrok nadobudol   právoplatnosť   16.   júna   2006.   Šiestym   výrokom   bola   žalobkyňa   zaviazaná zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania. Tento výrok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2006. Siedmym výrokom bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu   trov   konania   o vzájomnom   návrhu.   Tento   výrok   nadobudol   právoplatnosť 31. mája 2006.

Dňa   10.   februára   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyčíslenie   trov   právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

Dňa   20.   februára   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyčíslenie   trov   právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobkyne.

Dňa 8. marca 2004 bolo vyhotovené písomné vyhotovenie rozsudku. Zároveň boli vrátené súvisiace spisy Okresnému úradu P., odboru životného prostredia.

Dňa 3. mája 2004 podala právna zástupkyňa žalobkyne odvolanie proti 1. a 3. výroku rozsudku bez uvedenia dôvodov odvolania.

Dňa 6. mája 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na doručenie odvolania s uvedením odvolacích dôvodov.

Dňa 10. mája 2004 podal právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade odvolanie proti rozsudku.

Dňa 12. mája 2004 bol právny zástupca žalovaného v 2. rade vyzvaný okresným súdom na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 12. mája 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaných.

Dňa 20. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne k odvolaniu žalovaných.

Dňa   20.   mája   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne žalobkyne o vydanie doplňujúceho rozhodnutia.

Dňa 20. mája 2004 právna zástupkyňa žalobkyne doplnila dôvody odvolania.Dňa 25. mája 2004 podal žalovaný v 2. rade žiadosť na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa   28.   mája   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   704/02-210   rozhodol o zamietnutí   návrhu   žalobkyne   na   vydanie   doplňujúceho   rozsudku.   Toto   uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.

Dňa 7. júna 2004 právna zástupkyňa žalobkyne podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o vydanie doplňujúceho rozsudku.

Dňa 14. júna 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.

Dňa 21. júna 2004 právny zástupca žalovaných doplnil dôvody svojho odvolania a zároveň sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne.

Dňa 23. júla 2004 okresný súd vyzval žalovaného v 2. rade na predloženie podkladov o majetkových   pomeroch   za   účelom   rozhodnutia   o žiadosti   o oslobodení   od   súdneho poplatku.

Dňa 4. augusta 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne.

Dňa   9.   augusta   2004   boli   okresnému   súdu   doručené   doklady,   ktorými   žalovaný v 2. rade preukazoval svoje majetkové pomery.

Dňa   30.   augusta   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   704/02-237   nepriznal žalovanému v 2. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 22. októbra 2004 podal právny zástupca žalovaného v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku.Dňa 22. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 10 C 704/02-241 rozhodol o zastavení konania o odvolaní žalobkyne proti 3. výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.

Dňa 2. decembra 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právnej zástupkyne žalobkyne proti uzneseniu č. k. 10 C 704/02-241, ktorým okresný súd zastavil konanie o odvolaní žalobkyne proti tretiemu výroku rozsudku č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004.Dňa   30.   decembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu žalovaných.

Dňa 31. decembra 2004 bola vec sp. zn. 10 C 704/02 pridelená opatrením predsedu okresnému súdu do senátu JUD. J. T. z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne na krajský súd.

Dňa 21. januára 2005 bola vyhotovená predkladacia správa pre krajský súd.Dňa 31. januára 2005 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa   4.   mája   2005   požiadala   právna   zástupkyňa   žalobkyne   o prerušenie   konania do vydania rozhodnutia o oslobodení od súdneho poplatku.

Dňa   4.   mája   2005   podala   právna   zástupkyňa   žalobkyne   žiadosť   o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa   20.   júna   2005   oznámila   právna   zástupkyňa   žalobkyne   zmenu   sídla   svojej advokátskej kancelárie.

Dňa 31. mája 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 33, 34, 35, 36/05 rozhodol o vrátení   veci   súdu   prvého   stupňa   na   rozhodnutie   o žiadosti   žalobkyne   na   oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2005.Dňa 15. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   28.   júla   2005   okresný   súd   uznesením   nepriznal   žalobkyni   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2006.Dňa   18.   augusta   2005   podala   žalobkyňa   odvolanie   proti   uzneseniu   o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 30. augusta 2005 bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu.Dňa 31. októbra 2005 okresný súd uznesením č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, ktorým odmietol odvolanie žalobkyne ohľadne zamietavej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 60 200 Sk s prísl. voči žalovaným v 1.a 2. rade, ako aj do trov konania o vzájomnom návrhu. Potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách   konania   vo   vzťahu   medzi   žalobkyňou   a   žalovaným   1.   rade.   Žiadnemu z účastníkov   nebolo   priznané   právo   na   náhradu   trov   odvolacieho   konania.   Napadnuté uznesenie   č.   k.   10   C   704/2002-210   z 28.   mája   2004   o zamietnutí   návrhu   žalobkyne na vydanie   doplňujúceho   rozsudku   bolo   potvrdené.   Napadnuté   uznesenie č. k. 10 C 704/2002-237 z 30. augusta 2004, ktorým sa nepriznalo žalovanému v 2. rade oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   bolo   potvrdené.   Napadnuté   uznesenie č. k. 10 C 704/2002-241   z 22.   novembra   2004   o zastavení   konania   o odvolaní   žalobkyne proti   3.   výroku   rozsudku   č.   k.   10   C   704/02-181   zo   6.   februára   2004   bolo   potvrdené. Napadnuté uznesenie č. k. 10 C 704/2002-268 z 28. júla 2005, ktorým nebolo priznané žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, bolo potvrdené. Uznesenie krajského súdu   č.   k.   4   Co   298/05-281,   4   Co   299/05,   4   Co   300/05,   4   Co   301/05,   4   Co   390/05 z 31. októbra 2005 nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2006.

Dňa 30. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   10.   februára   2006   okresný   súd   vrátil   spis   krajskému   súdu   na   doplnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dňa 27. februára 2006 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 63/2006-305 vrátil vec súdu prvého   stupňa   ako   bezdôvodne   predloženú.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 31. mája 2006.

Dňa 3. mája 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 26. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 10 C/704/2002-306 zastavil konanie žalovaného v 2. rade o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu a krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že nie je daná právomoc ústavného súdu na rozhodnutie o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 704/02 a krajským súdom pod č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05, 4 Co   33,   34,   35,   36/05   bolo   právoplatne   skončené.   Rozsudok   okresného   súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 nadobudol právoplatnosť vo výroku 1, 3, 6 a 7 dňa 31. mája 2006, vo výroku 4 dňa 20. mája 2004 a vo výroku 2 a 5 dňa 16. júna 2006. Uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co   390/05   z 31.   októbra   2005   nadobudlo   právoplatnosť   31.   mája   2006.   Uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Co 33, 34, 35, 36/05 z 31. mája 2005 nadobudlo právoplatnosť 4. augusta   2005.   Momentom   právoplatného   skončenia   tohto   súdneho   konania   bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky.

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená, ak stav právnej neistoty už netrvá. Preto nebolo ani porušené základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy, ústavný súd nezistil v postupe okresného   súdu   a krajského   súdu   ani   v sťažovateľkou   namietaných   rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu také skutočnosti, ktoré by mali za následok porušenie práva sťažovateľky na rovnosť v súdnom konaní.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004, uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 vo   výrokoch   4   a 6,   ktorým bolo   potvrdené   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra   2004,   k tomuto   porušeniu   nedošlo.   Uznesením   okresného   súdu č. k. 10 C 704/02-210   z 28.   mája   2004,   ktoré   bolo   potvrdené   4. výrokom   uznesenia krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31.   októbra   2005   bolo   rozhodnuté   o zamietnutí   návrhu   žalobkyne   na   vydanie doplňujúceho   rozsudku,   ktorým   žiadala,   aby   povinnosť   zaplatiť   zmluvnú   pokutu   bola uložená   nielen   žalovanému   v 2.   rade,   ale   aby   bola   uložená   solidárne   aj žalovanému v 1. rade.   Okresný   súd   zamietol   žiadosť   žalobkyne   na   vydanie   doplňujúceho   rozsudku z dôvodu, že podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku, môže účastník žiadať doplnenie rozsudku od 15 dní od jeho doručenia. Posledný termín na podanie takejto žiadosti bol 20. apríla 2004, avšak žalobkyňa ho podala až 18. mája 2004, to znamená po zákonom stanovenej lehote.   Okresný súd aj napriek tomu skúmal, či   je potrebné vydať dopĺňací rozsudok   aj   bez   návrhu,   keďže   rozsudok   ešte   toho   času   nenadobudol   právoplatnosť. Okresný súd dospel k záveru, že rozsudkom č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 bolo rozhodnuté o celom predmete konania. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola uložená 2. výrokom   rozsudku   žalovanému   v 2.   rade.   Okresný   súd   neopomenul   rozhodnúť   voči žalovanému v 1. rade, ale žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade zamietol v prevyšujúcej časti.   Krajský   súd   túto   skutočnosť   potvrdil   vo 4.   výroku   svojho   uzneseniač. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005.   Týmito   rozhodnutiami   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   namietaných   základných   práv sťažovateľky.

Uznesením okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004 okresný súd konanie o odvolaní žalobkyne z 3. mája 2004, doplneného 20. mája 2004, proti 3. výroku rozsudku okresného súdu č. k. 10 C 704/02-181 zo 6. februára 2004 zastavil. Odvolanie žalobkyne smerovalo   proti   1.   výroku   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   10   C   704/02-181 zo 6. februára 2004, za ktoré žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 3 010 Sk. Ďalej sa žalobkyňa odvolala aj proti 3. výroku predmetného rozsudku. Súdny poplatok vo výške 173   490   Sk   ani   napriek   výzve   a poučeniu   o následkoch   nezaplatenia   z 12.   mája   2004 nebol zaplatený.   Preto   bolo   konanie   o odvolaní   žalobkyne   proti   3.   výroku   rozsudku č. k. 10 C   704/02-181   zo 6.   februára   2004   okresným   súdom   zastavené.   Krajský   súd 6. výrokom uznesenia č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Napadnutým rozhodnutím teda nemohli byť porušené sťažovateľkou namietané základné práva. Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania. Sťažovateľka v petite sťažnosti napadla (navrhla zrušiť) iba uznesenie okresného   súdu   č.   k.   10   C   704/02-210   z   28.   mája   2004,   uznesenie   okresného   súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004, uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co 298/05-281, 4 Co 299/05, 4 Co 300/05, 4 Co 301/05, 4 Co 390/05 z 31. októbra 2005, a to len vo výrokoch 4 a 6 (ostatné výroky tohto uznesenia sťažovateľka nenapadla), ktorým bolo potvrdené napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-210 z 28. mája 2004 a uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 704/02-241 z 22. novembra 2004. Iné rozhodnutia, ktoré boli vydané v predmetnom súdnom konaní sťažovateľka v petite sťažnosti nenapadla. Keďže ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zaoberal sa len sťažovateľkou napadnutými rozhodnutiami uvedenými v petite.

Keďže sťažovateľkou napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nie sú v rozpore s namietanými ustanoveniami ústavy, nemajú charakter arbitrárneho alebo zjavne neodôvodneného rozhodnutia, ústavný súd rozhodol, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006