znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 360/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   E.   Š.,   O.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   P.,   N.,   pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Tos 120/2012 z 21. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2013 (po doplnení 22. júla 2013) doručená sťažnosť E. Š., O. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tos 120/2012 z 21. decembra 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 3. 6. 2010, sp. zn. 28 T/88/2007 som bol uznaný   vinným   zo   spáchania   trestného   činu   -   prečinu   usmrtenia   podľa   §   149   ods.   1 Tr. zák...

Za to mi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mi bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň bolo rozhodnuté o náhrade škody uplatnenej poškodenou I. K.

Čo sa   týka samotného skutku za   ktorý   som bol odsúdený,   k   tomu   by som   chcel v krátkosti uviesť že dňa 7. 3. 2006 som jazdil v podvečerných hodinách po ceste zo Ž. domov   do   O.   pričom   v   obci   P.   mu   osoba   v   tmavom   oblečení,   bez   dosahu   pouličného osvetlenia, splývajúca s pozadím a nachádzajúca sa na mieste, kde by sa chodec podľa predpisov nachádzať nemal vošla do jazdnej dráhy a aj s poukazom na odborné posúdenie Prof. Ing.S G. K. CSc. a vytvorila mi ako vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu... Chodec   v   ťažkej   opitosti,   ktorý   mal   v   čase   nehody   2,39   g/kg   alkoholu   v   krvi,   nijako nereagoval na prichádzajúce vozidlo, ktoré vidieť musel. On totiž videl svetlá. Ja som však pre splývanie s terénom a pozadím zbadal osobu až vo vzdialenosti, kedy som už vozidlo zastaviť nemohol a ani nestihol. Ja som nehode zabrániť nemohol...

... keď ma súd 1. stupňa uznal vinným a uložil mi trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ja som odvolanie proti rozsudku nepodal.

Rozsudok Okresného súdu v Žiline sa stal právoplatným a vykonateľným 22. 6. 2010. Po uplynutí skúšobnej doby, dňa 20. 11. 2012 Okresný súd v Žiline Uznesením zo dňa 28 T/88/2007-277 rozhodol, že som sa osvedčil...

Proti   predmetnému   uznesenie   OS   Žilina   podal   sťažnosť   prokurátor,   pričom o podanej   sťažnosti   senát   Krajského   súdu   v   Žiline...   dňa   21.   12.   2012   na   neverejnom zasadnutí zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 28 T 88/2007 zo dňa 3. 6. 2010 a vyslovil že som sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil mi trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykonať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia... Odvolací súd rozhodoval o tom, že som sa neosvedčil a nariadil trest vykonať. Musel tak   urobiť   na   verejnom   zasadnutí.   Je   úplne   jednoznačné,   že   vyhlásenie   takéhoto rozhodnutia musí byť verejné. Nepochybne som bol poškodený v mojom práve na obhajobu. Došlo k porušeniu zásady dvojinštančného konania.

Odvolací súd v dôsledku podanej sťažnosti zásadne porušil zásadu vykonať dôkazy verejne a hlavne s tým, aby sa odsúdený k nim mohol vyjadriť z dôvodu že lehota ktorá mi bola   poskytnutá   na   vyjadrenie   končila   dňa   21.   12.   2012,   teda   presne   v   deň,   keď   už uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť...

Prokurátor vo svojej sťažnosti uviedol, že som sa 4. 3. 2011 dopustil priestupku, za čo mi bola daná bloková pokuta vo výške 200,- € a 2. 5. 2011 mi bola uložená bloková pokuta 50,- €...

Ak by sa Krajský súd riadne oboznámil s priestupkovými spismi, zistil by závažnosť „mojich priestupkov“... Tým chcem preukázať, že Krajský súd formálne a formalistický (aj pri   možnom   omyle   v   zápise   v   karte   vodiča)   nevykonal   dôkaz,   a   tento   nevyhodnotil po formálnej ale aj materiálnej stránke.

Pri   menej   závažných   dvoch   priestupkoch   za   čas   od   roku   2006   do   roku   2011   je premena   podmienečného   trestu   konaním   v   rozpore   s čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nariadenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,   uloženého   mi   v   konaní,   v   ktorom   som   bol   uznaný   objektívne   vinným   pre spoluúčasť   na   tragickom   následku,   hoci   som   objektívne   nehode   nemohol   zabrániť,   je výsledkom nespravodlivého procesu.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«1. Základné právo sťažovateľa E. Š. O., štátneho obrana Slovenskej republiky podľa Článku 6 ods. 1, prvá veta Európskeho dohovoru o ľudských právach (publikovaný pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.), v nadväzností na Článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - (zákon č. 460/1992 Zb.) - Právo na spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial) Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 12. 2012, sp. zn. 1 Tos/120/2012- 228 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského sudu v Žiline zo dňa 21. 12. 2012, sp. zn. 1 Tos/120/2012- 228 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   ak   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, III. ÚS 175/03, III. ÚS 75/2012).

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, predovšetkým z jej petitu, ktorý tvorí východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, považoval ústavný súd za prioritné zodpovedať otázku aplikovateľnosti   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   V tomto   prípade   sťažovateľ   namietal   porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 1 Tos 120/2012-288 z 21. decembra 2012, ktorým druhostupňový súd zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 T 88/2007 z 20. novembra 2011, zároveň vyslovil, že sťažovateľ sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého rozsudkom okresného súdu sp. zn. 28 T 88/2007 z 3. júna 2010, a nariadil mu výkon trestu   odňatia slobody   v trvaní 18 (osemnásť)   mesiacov so   zaradením   do   ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   zastúpený   kvalifikovaným   právnym zástupcom, v petite doplnenej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 22. júla 2013) uviedol, že namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 154c ods. 1 ústavy. Doplnenie sťažnosti   bolo   reakciou   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   výzvu   ústavného   súdu,   aby sťažnosť   sťažovateľa   doručenú   ústavnému   súdu   21.   februára   2013   doplnil   o relevantný článok ústavy, keďže v skôr doručenom vyhotovení sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie „Článku   6   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   podľa   Článku   6   Európskeho dohovoru o ľudských právach“.

Aj   napriek   výslovnému   poučeniu   ústavného   súdu   právny   zástupca   sťažovateľa do petitu sťažnosti nezahrnul relevantný článok ústavy, ktorým je základné právo na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy.   Práve   prostredníctvom   námietky   o porušení   tohto základného práva by bolo možné sťažnosť sťažovateľa preskúmať v merite veci. Namiesto toho sťažovateľ predostrel námietku o porušení práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl.   154c   ods.   1   ústavy   namietaným   uznesením   krajského   súdu,   ktorým   bol   nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vychádzajúc z uvedených   skutkových   zistení ústavný súd v súlade s konštantnou judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   kvalifikoval sťažovateľovu námietku o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia   sa   sťažovateľa   v skúšobnej   dobe.   Toto   konanie   podobne   ako   konanie o podmienečnom   prepustení   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   (k   tomu   pozri napr. III. ÚS 548/2011, II. ÚS 441/2012) či konanie o zmene spôsobu výkonu trestu, alebo konanie o milosť etc. sa totiž netýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ ani rozhodnutia o „občianskych právach a záväzkoch“.

Pokiaľ ide   o výkon   rozhodnutí   v trestných   veciach,   je čl.   6 dohovoru   „vo   svojej trestnej časti“ zásadne neaplikovateľný, pretože tu už nejde o rozhodovanie o „oprávnenosti trestného   obvinenia“.   Rôzne   konania   týkajúce   sa   okolností   výkonu   uložených   trestov (najmä trestu odňatia slobody) však môžu podliehať ochrane podľa čl. 6 dohovoru, avšak za predpokladu,   že   ide   o rozhodovanie   o   „občianskych   právach   a záväzkoch“   (pozri napr. rozhodnutie vo veci Enea proti Taliansku, rozsudok zo 17. septembra 2009). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver o tom, že kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu konania, ktorá v trestných veciach zásadne nepresahuje okamih právoplatného rozhodnutia o vine a treste.

Keďže   v   konaní   o   nariadenie   výkonu   podmienečne   odloženého   trestu   odňatia slobody   sa   nerozhodovalo   o   trestnom   obvinení   sťažovateľa   v   zmysle   ustanovenia   čl.   6 ods. 1 dohovoru (teda o vine a treste) ani o jeho občianskych právach a záväzkoch, ale na základe zmeny pomerov došlo v súlade so zákonom k nariadeniu výkonu už uloženého trestu, tento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa je teda nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013