znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 360/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. L., J., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 329/09 a Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 247/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra 2009 doručená sťažnosť V. L., J. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 329/09 a Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 247/09.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Orgány polície a prokuratúry sa riadne a bez zbytočných prieťahov nevysporiadali s mojim podaním, ktorým som oznámil moje podozrenie z trestného činu môjho advokáta, ktorý ma zastupoval v konaní č. 41 C 140/2007 na Okresnom súde Košice II a podľa môjho názoru v tomto súdnom spore konal v rozpore s mojimi pokynmi a v rozpore s mojimi záujmami manipuloval so súdnym spisom.

Krajská prokuratúra v Košiciach „od stola“ bez toho aby riadne preverila moje argumenty obsiahnuté v mojich podnetoch, zamietla môj podnet listom zo dňa 27. 8. 2009 (mne   doručenom   neskôr),   číslo   1   Kn   247/09.   V   tomto   dokumente   krajskej   prokuratúry sa bez konkrétnych   argumentov   iba   všeobecne   bez   hlbšej   právnej   analýzy   konštatuje, že môj podnet   je   neodôvodnený   a   dáva   sa   za   pravdu   uzneseniu   Okresnej   prokuratúry Košice I   zo   dňa   26. 5.   2009,   číslo   1   Pn   329/09.   Ním   okresná   prokuratúra   zamietla ako neodôvodnenú   moju   sťažnosť   proti   uzneseniu   Obvodného   oddelenia   PZ   Košice Staré mesto, sp. zn. ČVS: OPP1280/SM-KE-2009 zo dňa 17. 4. 2009 o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

Uvedené orgány týmto ignorovali uplatnenie mojich práv a nekonali tak spôsobom, ktorý   im   predpisuje   ÚSR   a   zákony   podrobnejšie   upravujúce   ich   činnosť   (Zákon o prokuratúre, Trestný poriadok, Zákon o policajnom zbore). Riadne sa nezaoberali mojim podnetom a iba formálne k nemu pristupovali, myslím si.

Uvedeným postupom sa ako by schválilo konanie môjho právneho zástupcu pred súdom, ktoré bolo v rozpore s požiadavkou riadnej obhajoby mojich práv a teda v rozpore aj s citovaným čl. 47 ods. 1 ÚSR.

Ak   by   mi   Ústavný   súd   SR   neposkytol   právnu   ochranu   proti   uvedenému   postupu orgánov   prokuratúry,   zvážim   podanie   žaloby   na   Európsky   súd   pre   ľudské   práva v Štrasburgu...»

Sťažovateľ žiada, aby „... bolo začaté konanie, ktoré sa skončí rozhodnutím o tom, že moje   ďalej   uvedené   základné   práva   boli   porušené   a   že   vec   sa   vracia   na   nové prerokovanie na Krajskú prokuratúru v Košiciach resp. Okresnú prokuratúru Košice I“.

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. V danom prípade sťažovateľ namietol porušenie svojich základných práv a slobôd okresnou prokuratúrou vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 329/09, ktorá zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku jeho sťažnosť proti uzneseniu, ktorým policajný orgán odmietol   vec   týkajúcu   sa   trestného   oznámenia   pre   podozrenie   zo   spáchania   prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a iné.

Z listu   krajského   prokurátora   č.   k.   1   Kn   247/09-6   z 27.   augusta   2009   vyplýva, že sťažovateľ   podal   podnet   proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   1   Pn   329/09 dňa 24. júna 2009; teda uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 329/09 (keďže podnet podal 24. júna 2009) mu muselo byť doručené pred týmto dátumom.

Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 26. októbra 2009, pričom zo sťažnosti jasne nevyplýva, ktoré rozhodnutia, ktorého orgánu verejnej moci namieta.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd.   Jednou   zo   základných podmienok   na   jej   prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa (II. ÚS 29/02, I. ÚS 33/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 254/04).

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažovateľovej   námietky   voči rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   zistil,   že   od   jeho   doručenia   uplynula   lehota   výrazne prevyšujúca   kogentne   ustanovenú   lehotu   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   predloženú   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol ako podanú oneskorene.

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   krajská   prokuratúra   na   základe   podnetu sťažovateľa preskúmala postup okresnej prokuratúry a listom z 27. augusta 2009 ho odložila ako nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet   podľa   § 31 ods.   2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet   podľa   § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a práv chránených záujmov (IV. ÚS 158/03, I. ÚS 201/05).

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z podanej   sťažnosti   ani z jej   príloh   nevyplýva, že by sťažovateľ využil   možnosť ochrany svojich základných práv a slobôd, ktorú mu právny poriadok účinnej poskytuje. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť v tejto časti odmietnutá ako neprípustná.

Zároveň ústavný súd pripomína, že z ústavy ani z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva základné právo na privodenie trestného stíhania inej osobe.

Nad rámec uvedeného je potrebné podotknúť, že sťažnosť nemala ani náležitosti, ktoré požaduje zákon o ústavnom súde pre návrh v konaní o sťažnosti, a to ani všeobecné (§ 20   zákona   o ústavnom   súde),   ani   osobitné   (§   50   zákona   o ústavnom   súde).   Tiež vzhľadom na výsledok konania o sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi, ktoré sa viažu na úspech v konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009