znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 360/06-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., S., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   a   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 15/05 a 11 CoP 16/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. G.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. J. G., S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 15/05 a 11 CoP 16/05.

Sťažovateľ uviedol, že v súčasnosti sa ako obžalovaný nachádza v Ústave na výkon väzby   L.   (ďalej   len   „ústav   na   výkon   väzby“).   Pred   vzatím   do   väzby   bol   samostatne zárobkovo   činnou   osobou   v oblasti   software   i hardware   počítačov,   servisu   pokladní a prevádzky maloobchodnej predajne rozličného tovaru. Má deväť detí a momentálne nemá žiadny príjem.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že 31. decembra 2004 mu «nebola prebraná pošta, údajne z dôvodu, že je „Silvester“, že sa pošta bude brať až 3. 1. 2005. Keďže mi to povedal vo väzbe   pán   referent,   nebol   dôvod   mu   neveriť». Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   odvolanie na predbežné opatrenie bolo datované 28. decembra 2004. Odvolací krajský súd odvolanie spojil   s ďalším   konaním,   čím   uznesenie,   ktoré   vydal,   zneprehľadnil,   keď   odvolanie sťažovateľa   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“) o predbežnom   opatrení   vo   veci   starostlivosti   o deti   odmietol   z dôvodu   oneskoreného podania.   V podnete   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   z   28.   decembra   2005   preto sťažovateľ namietal, že krajský súd vôbec nezisťoval skutkový stav, prečo je na podaní dátum   až   4.   januára   2005.   Podľa   sťažovateľa   oneskorené   podanie   zavinil   zamestnanec ústavu, ktorý mu 31. decembra 2004 neprebral poštu, pretože sa v ten deň údajne neberie.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   postupom   a rozhodnutím krajského súdu v jeho veci došlo k porušeniu práv podľa označených článkov dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   CoP   15/05,   11   CoP   16/05,   zrušil   uznesenie č. k. 11 CoP 15/05-92, 11 CoP 16/05 a vrátil vec na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   500   000   Sk,   ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia ustanovenému advokátovi.

Argumentujúc absenciou finančných prostriedkov sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd, aby mu ustanovil advokáta na zastupovanie v jeho veci v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.   Skúmal   pritom,   či   spĺňa   všeobecné   a osobitné   náležitosti   a či   nie   sú   dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv   postupom   krajského   súdu,   jeho   rozhodovaním   vo   veci   odvolania   voči   uzneseniu okresného súdu o predbežnom opatrení.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa rozhodnutí krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 15/05, 11 CoP 16/05 je podaná oneskorene.

V okolnostiach prípadu je zjavné, že napadnuté uznesenia krajského súdu vo veci odvolania sťažovateľa voči rozhodnutiu okresného súdu o predbežnom opatrení, nadobudli právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 5. októbrom 2006, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný   súd.   Vyplýva   to   zo   sťažovateľom   tvrdeného   dátumu   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania, ktorým bol 28. december 2005. Ak sťažovateľ uvádza, že svoj nesúhlas   s postupom   a   rozhodnutiami   odvolacieho   súdu   opísal   v návrhu   na   podanie mimoriadneho   dovolania,   nesporne   ich   v tom   čase   mal   už   doručené   (a   tým   nadobudli právoplatnosť) a poznal ich obsah.

Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nie je potrebné vyčerpať pred podaním podnetu ústavnému súdu, keďže ich   nemožno považovať za účinné právne prostriedky   nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (II. ÚS 42/2001).

V nadväznosti   na uvedené,   lehota   na podanie podnetu   ústavnému súdu   sa   počíta od právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu   a nie   od   vybavenia   podnetu sťažovateľa   generálnym   prokurátorom   (doručené   sťažovateľovi   31.   júla   2006).   Preto   je sťažnosť   namietajúca   porušenie   sťažovateľových   namietaných   práv   rozhodnutiami krajského súdu   sp. zn. 11 CoP 15/05 a 11CoP 16/05 podaná oneskorene. Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   už   nerozhodoval   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľa   na   rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006