znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 360/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ľudovíta Znášika, bytom N. D., zastúpeného advokátom JUDr. S. Z., Advokátska kancelária, D. n. V., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 98/96 a Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 83/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľudovíta Znášika   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra 2004   doručená   sťažnosť   Ľudovíta   Znášika,   bytom   N.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   Z.,   Advokátska   kancelária,   D.   n.   V.,   pre   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   98/96   a Krajského   súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 83/00.

Sťažovateľ uviedol, že vo veci sa konalo viac ako osem rokov, vznikli v nej prieťahy, čím   došlo   k porušeniu   jeho   ústavných   práv.   Vec   medzitým   bola   právoplatne   skončená a on   sa   obrátil   so   sťažnosťou   na   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   jeho   sťažnosť vyhlásil   za   neprijateľnú,   lebo   na   svoju   ochranu   nevyužil   všetky   prostriedky,   ktoré   mu poskytuje právny systém Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   základných   práv zaručených   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaviazal okresný   súd   zaplatiť   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 70 000 Sk a krajský súd vo výške 20 000 Sk a zároveň mu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 9 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. S. Z. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť obsahuje náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či   nie   je   zjavne   neopodstatnená.   Jedným   z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   v   rámci predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote   ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

V okolnostiach   tohto   prípadu   od   26.   júla   2004,   keď   nadobudol   právoplatnosť rozsudok okresného súdu z 10. júna 2003 v konaní sp. zn. 8 C 98/96 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 83/00, do podania sťažnosti ústavnému súdu 10. novembra 2004 uplynulo dlhšie obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004