znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 36/2015-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduTrenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 140/2005, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.24 C 140/2005   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn.24 C 140/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právnehozástupcu JUDr. Jána Chmela, Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn.III. ÚS   36/2015   z 27.   januára   2015   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.24 C 140/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   v konaní   vedenom   podsp. zn. 24 C 140/2005 začatom 30. marca 2005 v procesnom postavení odporkyne.

Sťažovateľka uviedla, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnutékonanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyv náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jejzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru,zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočnýchprieťahov.   Napokon   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   10 000   €a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.Spr 1073/2014 z 11. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 13. marca 2015, v ktorompredseda okresného súdu okrem iného uvádza:

„Podľa môjho názoru predmetná vec vykazuje znaky skutkovej zložitosti, pretože na riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 14.02.2007, 16.05.2007, 14.05.2010, 04.06.2010, 16.05.2012, na ktorých vykonal dokazovanie   výsluchom   účastníkov,   oboznámením   listín.   Okresný   súd   Trenčín   návrh zamietol rozsudkom zo dňa   16.05.2007,   ktorý   bol na   základe   odvolania navrhovateľov uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co/308/2007-157 zo dňa 04.03.2008 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s pokynom na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd uznesením zo dňa 02.03.2009 ustanovil znalca z odboru stavebníctva ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd Trenčín druhým rozsudkom zo dňa 04.06.2010 zamietol návrh navrhovateľov, na   základe   odvolania   navrhovateľov   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   č.   k. 17 Co/274/2010-253 zo dňa 31.01.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s vyjadreným právnym názorom a pokynmi odvolacieho, ktorými je okresný súd viazaný, dňa 21.06.2012 ustanovil znaleckú organizáciu z odboru stavebníctva Ústav   súdneho   inžinierstva   Žilinskej   univerzity   v   Žiline   na   vypracovanie   kontrolného znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia spisu.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   jeden   z   navrhovateľov   bol   sudcom   Okresného   súdu Trnava, bola v počiatočnej fáze konania riešená otázka zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava   a   Krajského   súdu   v   Trnave,   a   vec   bola   napokon   prikázaná   na   prejednanie a rozhodnutie   Okresnému   súdu   Trenčín,   ktorému   bol   spis   v   tejto   veci   doručený   dňa 02.11.2005.“

Ďalej predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uvádza:„Dovolím si poukázať na skutočnosť, že v priebehu konania sa viackrát menil okruh účastníkov   či   už   v   dôsledku   prevodu   vlastníctva   bytu   v   bytovom   dome   z   niektorých navrhovateľov na nových vlastníkov, od ktorých bolo potrebné získať súhlas so vstupom do konania,   resp.   v   dôsledku   úmrtí   niektorých   účastníkov,   pričom   súd   musel   zisťovať nadobúdateľa   bytu   v   dedičskom   konaní,   s   ktorým   ďalej   v   konaní   pokračoval,   a   došlo k viacerým späťvzatiam návrhu niektorými navrhovateľmi, a súd musel pre rozhodnutie o späťvzatí návrhu zabezpečiť súhlas odporcov. Pre uvedené procesné rozhodnutia ohľadom okruhu účastníkov teda súd musel vykonať viacero procesných úkonov, čo sa prejavilo na celkovej dĺžke súdneho konania.

Súčasne dávam do pozornosti, že sťažovateľka nereagovala na výzvu súdu zo dňa 30.11.2006 na predloženie súdu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom táto listina bola predložená   až   na   pojednávaní   dňa   14.02.2007   zo   strany   navrhovateľov.   Na   vrub sťažovateľky je potrebné pripísať predĺženie konania v dôsledku ňou podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.03.2009 v časti výroku o povinnosti sťažovateľky   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania,   pričom   navrhovatelia preddavok   uhradili.   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   zo   dňa   23.06.2009   potvrdil uznesenie   v   napadnutej   časti,   keďže   znaleckým   dokazovaním   má   byť   preukázaná   aj pravdivosť tvrdení odporcov, že predmet sporu je súčasťou ich bytu; spis bol z tohto dôvodu na Krajskom súde v Trenčíne, odkiaľ bol okresnému súdu vrátený dňa 02.07.2009. Je pravdou, že prieťahy v konaní zapríčinila ustanovená znalecká organizácia Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorej bol súdny spis zaslaný 26.07.2012 prostredníctvom   dožiadaného   súdu,   no   spis   tunajšiemu   súdu   vrátila   s   vypracovaným posudkom až dňa 15.01.2015. Znalecká organizácia dva krát požiadala súd o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku s odôvodnením, že má rozpracovaných viac ako 60 posudkov z odboru stavebníctvo, o čom zaslala prehľad zadaných znaleckých úloh. Uviedla, že posudok má rozpracovaný a je vytýčená miestna ohliadka. Súd žiadostiam dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby, že v dodatočnej lehote bude zadaná úloha splnená. Súd opakovane   urgoval   znaleckú   organizáciu   písomne,   telefonicky   na   podanie   kontrolného posudku, na oznámenie dôvodov, ktoré bránia jeho podaniu, s upozornením, že spôsobuje zbytočné   prieťahy   v   konaní   a   s   hrozbami   ukladania   pokút   znalcovi.   Znalec   napokon kontrolný posudok podal dňa 15.01.2015. V súčasnosti súd rozhoduje o priznaní odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vydal viacero procesných rozhodnutí v zmysle O. s. p., vo veci vyhlásil dva rozsudky, vec bola viackrát na odvolacom súde, z toho dva razy za účelom rozhodnutia o odvolaniach navrhovateľov proti rozsudkom. Okresný súd priebežne nariaďoval pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci a zo spisu vyplýva len jedno dlhšie obdobie nečinnosti súdu od 25.04.2008, kedy bolo odoslané   uznesenie   Krajského   súdu   v   Trenčíne   zo   dňa   04.03.2008   účastníkom do 02.03.2009, kedy bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie; ide však o ojedinelé obdobie nečinnosti v predmetnom konaní. V zmysle záväzných pokynov nadriadeného súdu bolo   potrebné   nariadiť   znalecké   dokazovanie   ako   aj   kontrolné   znalecké   dokazovanie, pričom vypracúvanie kontrolného znaleckého posudku predĺžilo konanie pre nedodržanie lehôt znaleckou organizáciou, čo súd riešil dostupnými procesnými prostriedkami nápravy na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku.

Na základe sťažnosti sťažovateľky v roku 2012 bolo predsedníčkou tunajšieho súdu konštatované, že toho času sa na súde koná.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím bolo spojené i znalecké dokazovanie, pričom sa rieši viacero odborných otázok.“

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 30. marca 2005 podaním návrhuOkresnému súdu Trnava. Po vznesení námietok zaujatosti sudcami Okresného súdu Trnavaa následne sudcami Krajského súdu v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázalvec na prejednanie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý ju následne prikázal okresnému súdu.

Súčasťou   vyjadrenia   okresného   súdu   k sťažnosti   bol   aj   tento   prehľad   dosiaľvykonaných   procesných   úkonov   priebehu   napadnutého   konania,   z ktorého   vo   vzťahuk predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:

„2.11.2005   spis   doručený   Okresnému   súdu   Trenčín,   pridelený   zákonnej   sudkyni JUDr. Elene Šuríkovej pod sp. zn. 24 C/140/2005...

16.1.2006 úprava tajomníka senátu-výzva k zaplateniu súdneho poplatku za návrh...

22.3.2006   sudkyňa   pripustila   zámenu   účastníkov   na   strane   navrhovateľa   8/...

30.11.2006   úprava sudkyni - výzva odporcom na predloženie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

4.12.2006 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 14.2.2007...

14.2.2007 pojednávanie bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku a vypočutia navrhovateľov 1/, 3/, 6/ až 10/ dožiadaným súdom...

13.4.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16.5.2007, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok...

31.5.2007 vypracovaný rozsudok...

25.6.2007 súdu bolo doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku 13.7.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

23.7.2007   spis   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený   (nedoručené odvolanie ostatným účastníkom konania na vyjadrenie)

23.8.2007   úprava   tajomníka   senátu   na   doručenie   odvolania,   výzva   zástupcovi navrhovateľov na vyjadrenie, či sa navrhovatelia vzdávajú práva na verejné pojednávanie veci a súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania...

15.10.2007   sudkyňa   vydala   uznesenie   o   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok za odvolanie...

23.11.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

11.2.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 4.3.2008...

4.3.2008 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok okresného súdu

7.4.2008 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín

9.4.2008spis bol Pokynom predsedníčky súdu č. 68/2008 pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Ľubici Balalovej

18.4.2008 úprava tajomníka senátu na doručenie uznesenia krajského súdu...

2.3.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o pripustení účastníkov na miesto doterajšieho   navrhovateľa   8/   a   uznesenie   o   ustanovení   znalca   z   odboru   stavebníctvo a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania...

27.4.2009   doručené   odvolanie   odporcov   proti   uzneseniu   o   zložení   preddavku na trovy znaleckého dokazovania...

21.5.2009 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

23.6.2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti

2.7.2009 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín...

25.9.2009 predložený znalecký posudok

28.8.2009   vyšší   súdny   úradník   vydal   uznesenie   o   priznaní   znaleckej   odmeny, znalecký posudok zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie v lehote 10 dní...

30.9.2009 zást. navrhovateľov doručil oznámenie o úmrtí navrhovateľa 1/, súhlas so vstupom do konania a vyjadrenie k znaleckému posudku...

5.2.2010 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 24.3.2010, na pojednávanie sa   nedostavili   účastníci   konania,   ani   ich   zástupcovia,   pojednávanie   odročené   na   deň 14.5.2010...

pojednávanie   dňa   14.5.2010   odročenie   na   deň   4.6.2010   za   účelom   vyhlásenia rozhodnutia 4.6.2010 vyhlásený rozsudok

17.6.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku...

20.7.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie...

27.8.2010 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zrušení uznesenia, ktorým boli navrhovatelia zaviazaní k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

3.9.2010 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

31.1.2011 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu

16.2.2011   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Trenčín,   úprava   tajomníka   senátu na doručenie uznesenia krajského súdu...“

V ďalšom priebehu napadnutého konania došlo k späťvzatiu návrhov navrhovateľovv 6., 7. a 8. rade, s čím ostatní účastníci konania súhlasili.

Pojednávanie   uskutočnené   16.   mája   2012   bolo   pre   účel   vykonania   kontrolnéhoznaleckého dokazovania odročené a okresný súd následne uznesením z 21. júna 2012 navykonanie   kontrolného   znaleckého   posudku   ustanovil   znaleckú   organizáciu   –   Ústavsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Uvedeným uznesením bolo uložené ustanovenej znaleckej organizácii vypracovaťkontrolný znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu.

V ďalšom   priebehu   napadnutého   konania   bola   ustanovená   znalecká   organizáciaz dôvodu   nepredloženia   kontrolného   znaleckého   posudku   v stanovenej   lehote   okresnýmsúdom opakovane urgovaná, pričom predmetný kontrolný znalecký posudok bol okresnémusúdu napokon predložený až 15. januára 2015.

Dosiaľ ostatným úkonom vo veci je uznesenie okresného súdu z 10. marca 2015,ktorým bola znaleckému ústavu priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku,pričom   podľa   vyjadrenia   k sťažnosti   predsedu   okresného   súdu   bolo   proti   uvedenémuuzneseniu podané odvolanie.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala prostredníctvom svojho právnehozástupcu stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 23. marca 2015, v ktorom okreminého bolo uvedené:

«Som   toho   názoru,   na   rozdiel   od   pána   predsedu   JUDr.   Mariána   Mandúcha, že prejedávaná vec na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24 C/140/2005 nie je právne zložitá. Javí sa opodstatnená domnienka, že akúsi zložitosť do tohto sporového konania vniesli   rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Trenčíne.   Už   v   samotnej   sťažnosti   doručenej na ústavný súd som vyjadril svoj právny názor na vec a poukázal, že v tejto veci ide o posúdenie právnej otázky, či majú žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. na určení, že terasa nad sociálnymi zariadeniami bytového domu ⬛⬛⬛⬛ je spoločnou časťou tohto bytového domu, súdy sa touto   otázkou   doteraz   nezaoberali.   Naviac   vlastník   bytového   domu,   ako   predávajúci, rodičom sťažovateľky, ako kupujúcim, v zhode s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve   bytov   a   nebytových   priestorov   previedol   byt do   ich   bezpodielového spoluvlastníctva spolu s terasou určenou na užívanie k bytu, teda terasu nie je možné označiť   za   spoločnú   časť   bytového   domu.   Dovolím   si   dodať,   že   sťažovateľka,   po   smrti spolužalovanej pani ⬛⬛⬛⬛ (matky) aj jej brat ⬛⬛⬛⬛, sú spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj členmi spoločenstva vlastníkov tohto bytového domu (spoločenstvo je žalobca v 10. rade). Z uvedeného možno vyvodiť záver, ako možno od spoluvlastníkov žiadať vypratanie spoločnej veci a tiež, ako môžu žalovaní byť zároveň   žalobcami   (že   by   sami   seba   žalovali?).   Považujem   tento   spor   za   zbytočný, zaťažujúci súdy a právne neprijateľný.

K tvrdeniam pána predsedu Okresného súdu Trenčín JUDr. Mariána Mandúcha mi nedá nenapísať, že vyjadrenie o údajnom nepredložení zmluvy o prevode vlastníctva bytu na výzvu   súdu,   ako   aj   podanie   odvolania   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Trenčín o povinnosti zloženia preddavku na znalecké dokazovanie zapríčinilo predĺženie konania považujem za jednostranné a za nie príliš profesionálne. Poukazujem preto na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze zo dňa 24.10.2013 pod sp. zn. I. US/630/2013, citujem: „Reagujúc na argumentáciu predsedníčky okresného súdu k ústavnej sťažnosti, podľa ktorej sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní, pretože podal zmenu návrhu, a to až na pojednávaní, ktoré muselo byť z tohto dôvodu odročené, ďalej i preto, že namietal ustanoveného znalca a žiadal doplnenie znaleckej úlohy, ústavný súd uvádza, že označené úkony sú realizáciou procesných práv účastníka v konaní a nemôže byť pričítané na jeho ťarchu.“ Rovnaký právny názor platí aj v tomto prípade, keď sťažovateľka svoje procesné právo   a   odvolala   sa   proti   uzneseniu   o   zaplatení   preddavku   na   trovy   znaleckého dokazovania. Nech mi je dovolené opakovať, že v priebehu konania na súde, ktoré trvá už desať rokov, zomrela žalovaná v 1. rade pani ⬛⬛⬛⬛, ktorá na sklonku života prežívala tento spor vo veľkých stresoch, ktoré ju sprevádzali cez deň a v nočných hodinách mala spánok často prerušený s myšlienkou na súdne konanie, mala pocit nespravodlivo zasiahnutá, cítila krivdu a nakoniec sa ani nedožila spravodlivého vyriešenia sporu. Nie je potrebné pripomenúť, že procesné predpisy dávajú dostatočnú právomoc súdom, aby konali bez zbytočných prieťahov a ak sa vyskytnú obštrukcie, či vyhýbanie sa konaniu na súdoch u účastníkov, súd má zákonné možnosti vykonať kroky, aby zabránil takémuto konaniu a bez zbytočných prieťahov spravodlivo a zákonne rozhodol.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadreníz 11. marca 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   okrem   iného   domáha   vyslovenia   porušenia   svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vecverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu preľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitostiv primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitýdôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   bolipredvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   novépojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenievlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendyvšeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté sťažnosťou.Ústavný   súd   vzhľadom   na   nutnosť   vykonania   znaleckého   dokazovania   určitú   mieruskutkovej   zložitosti   pripúšťa,   no   zároveň   zdôrazňuje,   že   týmto   argumentom   nemožnoospravedlniť okresný súd za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdoma zbaviť ho zodpovednosti za to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené anipo takmer 10 rokoch od jeho začatia.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom priposudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa. čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že dôvody na strane sťažovateľky (neskoršie predloženiepožadovanej   listiny,   odvolanie   sa   proti   uzneseniu   o povinnosti   zaplatiť   preddavokna znalecké dokazovanie), na ktoré v súvislosti s priebehom napadnutého konania poukázalokresný   súd   vo   vyjadrení   k sťažnosti,   dĺžku   napadnutého   konania   zásadným   spôsobomneovplyvnili. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania nezistil také dôvody, ktoré byv súvislosti s ovplyvnením jeho dĺžky bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konanía predovšetkým   konštatuje,   že   z ústavnoprávneho   hľadiska   nie   je   akceptovateľné,že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené po takmer 10 rokoch od jeho začatia.Vzhľadom na uvedené nie je potrebné vymedzovať úseky nečinnosti ani osobitne hodnotiťjednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho priebehu.

Napriek   tomu   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   veľký   podiel   na   predĺžení   priebehunapadnutého konania má zdĺhavý priebeh znaleckého dokazovania, najmä etapa týkajúca sakontrolného   znaleckého   posudku   vypracovaného   znaleckou   organizáciou   so   značnýmomeškaním.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   štandardnú   predchádzajúcu   judikatúru(napr. II. ÚS 311/06, IV. ÚS 327/2013), podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jehopovinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil tenstav právnej neistoty,   kvôli ktorému sa naň osoba obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie,zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účelzveruje   (vrátane   poriadkových   opatrení   v zmysle   §   53   OSP),   aj   vo   vzťahuk súdnemu znalcovi.   Všeobecný   súd   v rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   ajza zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku(napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   napadnuté   konanie   okrem   uvedeného   bolo   ajnedostatočne efektívne.

O neefektívnosti   svedčí,   že   meritórne   rozhodnutia   okresného   súdu   (rozsudokzo 16. mája 2007 a rozsudok zo 4. júna 2010) boli uzneseniami Krajského súdu v Trenčínesp. zn. 19 Co/308/2007 zo 4. marca 2008 a sp. zn. 17 Co/294/2010 z 31. januára 2011zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd nevykonalpotrebné znalecké dokazovanie, čím absentuje zhodnotenie existencie právnej skutočnostizásadne významnej pre rozhodnutie v merite veci.

Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   už   poukázal   na   to,   že   nielennečinnosť,   ale   aj neefektívna,   resp.   nesústredená   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecnéhosúdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k odstráneniu   právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho   veci   rozhodol   (obdobne   napr.   IV. ÚS 22/02,   IV. ÚS 380/08,   III. ÚS 103/09,I. ÚS 7/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súduv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupomokresného súdu porušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil takstav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka – účastníka napadnutého konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľka domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov   saho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   10 000   €z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „z dôvodu nečinnosti súdu nemá možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote získať, lepšie povedané zabezpečiť dobré susedské vzťahy...“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.24 C 140/2005 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu považoval ústavnýsúd priznanie sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   o jej   sťažnosti   advokátomJUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiťniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konaniajeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvochúkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzalz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podaniesťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11ods. 3   a   § 13a   ods. 1   písm. a)   a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnejslužby   vykonané   v roku   2014   a za   jeden   úkon   právnej   služby   vykonaný   v roku   2015predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďžeadvokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženejfotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnotyv znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane   započítania   DPHa režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,76 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehoteuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015