znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 36/07

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní   o sťažnosti   Mgr.   V.   Š.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   B.   J.,   B.,   vo   veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 84/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. V. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 84/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému   súdu   v   Bratislave p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 3 Sp 84/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. V. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Krajský   súd   v   Bratislave j e   p o v i n n ý   uhradiť   Mgr.   V.   Š.   trovy   konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. J., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 36/07   z   15. marca 2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. V. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 84/05.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   krajský   súd   prostredníctvom   predsedníčky a zákonného   sudcu   vyjadril   k   sťažnosti   podaniami   sp.   zn.   Spr.   3664/06   doručenými ústavnému súdu 27. novembra 2006 a 11. apríla 2007, v ktorých sa okrem iného uvádza:„Opätovne   som   Vašu   žiadosť   predložila   zákonnému   sudcovi   v   predmetnej   veci na vyjadrenie   sa   predovšetkým   k   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu,   pričom   jeho vyjadrenie Vám zasielam v prílohe. Dovoľujem si Vám oznámiť, že v predmetnej veci neboli od vrátenia spisu ústavným súdom, t. j. od 31. januára 2007 vykonané žiadne procesné úkony a zároveň Vám oznamujem, že v predmetnom konaní sa nevyskytli žiadne prekážky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z otázkam týkajúcich sa prieťahov v predmetnom konaní si Vám dovoľujem oznámiť, že som v konaní nezistila prieťahy spôsobené či už sťažovateľom alebo zákonným sudcom. Vec napadla na tunajší súd dňa 18. 4. 2005 a zákonný sudca rozhodol o vrátení spisového materiálu obci Č. dňa 7. 10. 2005, s čím bol sťažovateľ oboznámený i v odpovedi na jeho sťažnosť zo dňa 14. 7. 2006. Vzhľadom na nadmernú zaťaženosť zákonného sudcu a vysoký nápad vecí do správneho oddelenia, bola vec zákonným sudcom vybavená v najkratšom možnom čase.

Záverom si dovoľujem uviesť, že najdôležitejšou a zároveň jedinou okolnosťou, ktorá v súdnych konaniach spôsobuje zbytočné prieťahy, je nedostatočné personálne obsadenie súdnych   oddelení,   v   dôsledku   čoho   dochádza   pri   vysokom   nápade   vecí   k neúmernému zaťaženiu   sudcov   a   tým   i   k   nemožnosti   vybavovať   veci   priebežne   tak   ako   na   súd napádajú, a to i napriek maximálnej snahe sudcov postupovať a rozhodovať v konaniach čo najrýchlejšie.“

Zákonný sudca sa vyjadril nasledovne:«Obec Č., zast. S. J., starostom obce Č. rozhodnutím č. 183/2005 22 inf. /2005 zo dňa 22. 3. 2005 rozhodla o odmietnutí sprístupniť informáciu pre Mgr. Š.

Proti   rozhodnutiu   povinnej   osoby   v   predmetnom   prípade   obce   Č.   o   odmietnutí požadovanej   informácie   možno   podať   odvolanie   v   lehote   15   dní   odo   dňa   doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona o slobodnom   prístupe   k   informáciám.   Odvolanie   sa   podáva   povinnej   osobe,   ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať (§ 19 ods. 1, citovaného zákona).

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obci (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, za deň doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa   §   19   ods.   4,   cit.   zákona   rozhodnutie   o   odmietnutí   žiadosti   možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona - zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov.

V spisovom materiáli č. k. 3 Sp 84/2005 sa však nachádza rozhodnutie Obce Č., bez pripojenia doručeniek v ktorom rozhodoval starosta obce Č., S. J. za obec Č. Proti tomuto rozhodnutiu bol zo strany Mgr. Š. podaný opravný prostriedok, ktorý bol doručený povinnej osobe dňa 30. 3. 2005.

Spisový   materiál   bol   odstúpený   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na   rozhodnutie o opravnom prostriedku.

Dňa 7. 10. 2005 listom Krajského súdu v Bratislave bol obci Č. vrátený spisový materiál bez rozhodnutia   o   odvolaní,   nakoľko   podľa   §   19   ods.   2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby (Obec Č.) rozhoduje nadriadený   povinnej   osoby,   ktorá   vo   veci   rozhodla   alebo   mala   rozhodnúť   a ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Nakoľko však v spisovom materiáli absentuje rozhodnutie starostu obce, predmetný spisový materiál bol vrátený Obci Č. O tomto postupe bol písomne informovaný listom zo dňa 26. 7. 2006 aj starosta Obce Č., S. J. s podrobným odôvodnením súdu.

Mgr. Š. podal sťažnosť na príslušnom súde, ktorý však podľa môjho názoru nie je oprávnený   na   preskúmanie   rozhodnutia,   nakoľko   neskoršej   žalobe   podľa   hlavy   druhej, piatej časti musí predchádzať rozhodnutie starostu Obce Č. Inak rozhodovanie o žalobách podľa hlavy druhej, piatej časti O. s. p. na krajskom súde rozhoduje správny senát, čiže v danom prípade neprichádza do úvahy ani rozhodovanie v odd. „Sp“, podľa hlavy tretej, piatej časti O. s. p.

Na základe vyššie uvedeného má konajúci súd za to, že ústavná sťažnosť zo strany Mgr. Š. je v celom rozsahu nedôvodná a konajúci súd konal bez prieťahov a vec skončil inak.»

Ústavný   súd   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   zistil   v   zásade   rovnaké   skutočnosti ako vo svojom vyjadrení uviedol krajský súd.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade   s ktorou   „Účelom   základného práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   konania   vedeného   krajským   súdom   je   rozhodovanie   o   odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu obce, resp. starostu obce o nesprístupnení informácií podľa zákona   č. 211/2000   Z.   z.   o slobodnom   prístupe   k   informáciám   a   o   zmene   a   doplnení niektorých   zákonov   (zákon   o   slobode   informácií)   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Takéto typy konania nie sú právne alebo skutkovo zložité, čo potvrdzuje aj vyjadrenie krajského súdu k sťažnosti.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by správanie sťažovateľa malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania a ani krajský súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nemal k jeho správaniu výhrady.

3. Pokiaľ   ide   o   postup   krajského   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na   ustanovenie   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil nečinnosť krajského súdu od 18. apríla 2005, keď mu bol doručený opravný prostriedok sťažovateľa proti rozhodnutiu starostu obce Č. (ďalej len „obec“), až do dňa rozhodnutia ústavného súdu (nečinnosť 24 mesiacov). Ústavný súd k tomuto záveru dospel   aj   napriek   tomu,   že   krajský   súd   vrátil   spisový   materiál   sp.   zn.   3 Sp 84/05   obci 7. októbra 2005 bez rozhodnutia o odvolaní podľa § 19 ods. 2 a 4 zákona č. 211/2000 Z. z. s tým, že „rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona a to § 244 nasl. O. s. p.“

Tento postup ústavný súd vyhodnotil ako neefektívnu činnosť krajského súdu, ktorá spôsobila   zbytočný   prieťah   v konaní,   pretože   konanie,   ktoré   bolo   začaté   podľa   §   82 ods. 1 OSP,   nebolo   skončené   v   zmysle   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku.

Ústavný súd neakceptoval vyjadrenie krajského súdu v tom zmysle, že ku skončeniu veci   došlo   inak   (vrátením   spisového   materiálu   obci), pretože   tento   zákonný   dôvod skončenia veci príslušný procesný kódex neupravuje, z čoho teda vyplýva, že predmetné konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené a stav právnej neistoty účastníkov konania nie je odstránený.

Ústavný   súd   rovnako   neakceptoval   obranu   krajského   súdu   spočívajúcu v poukazovaní na nadmernú záťaž zákonného sudcu, vysoký nápad vecí alebo personálne problémy.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 127/04)   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty,   nemôže   byť   dôvodom   na zmarenie   uplatnenia   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nie je možné v žiadnom prípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k názoru, že doterajším   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 84/05 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

V tomto prípade pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod sp. zn. 3 Sp 84/05,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ako   aj   skutočnosť, že konanie   vo veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené, ústavný súd   považoval priznanie sumy   10 000 Sk   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. B. J. Ústavný súd pri rozhodovaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti urobené ešte v roku 2006) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po 2 730 Sk,   t. j.   spolu   5 460 Sk.   Trovy   konania   vrátane započítania režijného paušálu 2 x 164 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) boli priznané v celkovej sume 5 788 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.