znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 36/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Nebojšu Klještana, bytom V., Republika Srbsko a Čierna Hora,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   K.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 26/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Nebojšu Klještana   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2004 doručená sťažnosť Nebojšu Klještana, bytom V., Republika Srbsko a Čierna Hora (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, B., pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 26/2003.

Sťažovateľ   uviedol,   že   12.   februára   2003   podal   okresnému   súdu   návrh   proti Športovému klubu Slovan Bratislava – futbal na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorým   požadoval,   aby   súd   určil,   že   odstúpenie   odporcu   od   hráčskej   zmluvy   o výkone športovej profesionálnej činnosti je neplatné. Odporca bol vo veci pasívny, nezúčastnil sa na žiadnom   pojednávaní, nevyjadril   sa   ani   k návrhu   a svoju   neúčasť   na   pojednávaniach neospravedlnil. Okresný súd 15. júna 2004 odročil pojednávanie na neurčito a nereagoval ani na žiadosť sťažovateľa z 15. júna 2004 o vytýčenie pojednávania. Dňa 26. októbra 2004 podal sťažnosť predsedovi okresného súdu. Keďže do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný   súd   vo   veci   nerozhodol,   sťažovateľ   sa   domnieva,   že   došlo   k porušeniu   jeho základného práva   zaručeného čl.   48 ods.   2 ústavy. Sťažovateľ   žiadal,   aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva okresným súdom, uložil tomuto súdu, aby vo veci konal   a rozhodol,   a priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 40 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného   súdu   sp.   zn.   21   C   26/2003.   Z predloženého   spisu   vyplýva   nasledovaný   stav konania:

Sťažovateľ   podal   14.   februára   2003   návrh   proti   Športovému   klubu   Slovan Bratislava   –   futbal   o určenie   neplatnosti   odstúpenia   od   zmluvy.   Žaloba   bola   pridelená zákonnej sudkyni a bola jej pridelená sp. zn. 21 C 26/2003.

Dňa   19.   februára   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdneho poplatku. Výzva bola expedovaná 27. marca 2003.

Dňa 2. apríla 2003 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa   9.   mája   2003   zákonná   sudkyňa   vydala   pokyn   doručiť   návrh   odporcovi na vyjadrenie, ktorý bol expedovaný 15. mája 2003.

Dňa 18. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k veci.Dňa   19.   júna   2003   určila   zákonná   sudkyňa   termín   pojednávania   vo   veci   na 19. september 2003. Predvolania boli expedované 20. júna 2003.

Dňa 15. augusta 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu zmenu žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

Dňa 19. septembra 2003 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil zástupca   odporcu.   Súdne   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude vypracované uznesenie o pripustení zmeny návrhu a bude vyrubený súdny poplatok.Dňa 19.   septembra   2003   bol   sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku 52 000 Sk za zmenený návrh.

Dňa   22.   septembra   2003   sťažovateľ   doložil   okresnému   súdu   kópiu   návrhu   na rozšírenie žaloby.

Dňa   15.   októbra   2003   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   doklad   o zaplatení súdneho poplatku.

Dňa 31. októbra 2003 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu. Rozhodnutie bolo expedované 3. novembra 2003.

Dňa   16.   februára   2004   zástupca   sťažovateľa   splnomocnil   na   zastupovanie advokátskeho koncipienta.

Dňa   17.   februára   2004   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie   za   účasti   zástupcu sťažovateľa. Zástupca odporcu sa ho nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na 19. marec 2004 s tým, že zástupca odporcu bude predvolaný pod hrozbou uloženia pokuty.

Dňa 5. marca 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu nový návrh na zmenu žaloby.Dňa 19. marca 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavil zástupca sťažovateľa, nedostavil sa však zástupca odporcu.

Dňa 19. marca 2004 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu. Rozhodnutie bolo expedované 22. marca 2004.

Dňa 29. apríla 2004 zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

Dňa   29.   apríla   2004   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu   meno   nového splnomocnenca.

Dňa 30. apríla 2004 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti zástupcu sťažovateľa. Zástupca odporcu sa ho nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na 15. jún 2004 s tým, že zástupca odporcu bude predvolaný pod hrozbou uloženia pokuty.

Dňa 14. júna 2004 sťažovateľ predložil okresnému súdu nové splnomocnenie pre svojho zástupcu.

Dňa 15. júna 204 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa opätovne nezúčastnil zástupca odporcu. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyžiadania vyjadrenia odporcu k zmene petitu.

Dňa   28.   júna   2004   okresný   súd   písomne   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril k predloženej žalobe v lehote 10 dní.

Dňa 27. októbra 2004 sťažovateľ predložil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   27.   decembra   2004   predseda   okresného   súdu   odpovedal   na   sťažnosť z 27. októbra 2004 tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z uvedeného je nepochybné, že okresný súd nebol počas sťažovateľom namietanej doby   konania   nečinný.   Zo   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   si   neujasnil,   kto   vystupuje v konaní za odporcu, či označený advokát alebo generálny riaditeľ, a z toho možno odvodiť aj problémy s doručovaním. Okresný súd vo veci nepoužil všetky prostriedky, ktoré mu umožňuje právny poriadok, aby zaistil účasť a vyjadrenie odporcu a mohol tak vykonať úkony   vo   veci   samej.   V druhej   polovici   roku   2004   nevykonal žiadne   úkony   smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

Pri posúdení adekvátnosti postupu okresného súdu prihliadal ústavný súd aj na tú skutočnosť, že ak súd podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ide o súčasť prípravy pojednávania vo veci.

Nečinnosť   okresného   súdu   od   28.   júna   2004   možno   považovať   za   konanie so zbytočnými prieťahmi.

Ústavný súd už vo svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   uviedol,   že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 91/04, I. ÚS 42/01).

Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliadne len vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku ústavy a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 41/01).V okolnostiach prípadu ústavný súd vzal do úvahy začiatok konania na okresnom súde (14. februára 2003), dĺžku konania od začiatku dosiaľ, pričom zohľadnil vykonané úkony. V neposlednom rade ústavný súd vzal do úvahy intenzitu vytýkaných prieťahov, pričom   po   zhodnotení   všetkých   uvedených   skutočností   zistil,   že   nekonanie   zo   strany okresného súdu nedosiahlo intenzitu porušenia základného práva zaručeného ústavou. Táto skutočnosť však zároveň nevylučuje, ak by opakovane došlo k zisteniu nekonania vo veci, že toto by mohlo intenzitu porušenia ústavných práv nadobudnúť.

V okolnostiach prípadu nepovažuje ústavný súd postup okresného súdu v uvedenej veci za taký, ktorým by došlo k porušeniu označeného základného práva.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005