znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 36/04-8 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť P. F. a J. F, obaja bytom D., zastúpených advokátom JUDr. J. M., Advokátska kancelária, D., ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/95, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. a J. F.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2004 doručená sťažnosť P. F. a J. F., bytom D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. M.,   Advokátska   kancelária, D., ktorou   namietali porušenie svojich základných   práv   zaručených   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/95.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia patria medzi spoluvlastníkov nehnuteľnosti   (rodinný   dom   na   adrese   D.)   nachádzajúcej   sa   v katastrálnom   území   D., zapísanej na liste vlastníctva č. 3946 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Predmetná nehnuteľnosť bola   neobývaná   a zabezpečená   ochranou.   Bez   súhlasu   sťažovateľov   sa   však   do   nej nasťahovali   „nežiadúce   osoby“,   ktoré   odstránili   ochranné   zariadenie   a v uvedenej nehnuteľnosti bývali 34 mesiacov. Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovatelia podali na okresnom súde návrh, ktorým žiadali vypratanie nehnuteľnosti, zaplatenie nájomného ako aj náhradu spôsobenej škody. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol   rozsudkom   č. k. 8 C 166/95-100 z 18. novembra 1997 a podľa nich „konal tak nespravodlivo“, pretože boli „neúspešní v celom rozsahu“ a boli zaviazaní uhradiť trovy konania. Podľa sťažovateľov bol okresný súd voči nim zaujatý, neobjektívny, dal „strhnúť vlastníčke uvedeného domu J. F. ako zrážky z jej invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, ako nezaplatené náklady v podaní v návrhu.“ Sťažovateľov okresný súd podľa nich „pozbavil ich práva“ tak, že úmyselne vynechal v rozsudku štátny znak a slová „v mene Slovenskej republiky“.

Ako sťažovatelia uviedli v závere odôvodnenia svojej sťažnosti, „Uvedený rozsudok je podľa nich neobjektívny a vadný, týmto v SR ukončený a až by ho mali čítať orgány v zahraničí, nebolo by to pre SR šťastné riešenie“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby takto rozhodol:

„Právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 v postupe Okresného súdu Zvolen, porušené bolo.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd v zásade viazaný návrhom (petitom) sťažovateľa vymedzeným v jeho sťažnosti. Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 166/95.

Ústavný súd   poskytuje ochranu   tomuto základnému právu   len vtedy,   ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, III. ÚS 64/03).

K porušeniu práv sťažovateľov v predmetnej veci malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 166/95. Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného   súdu   č.   k.   8   C   166/95-100   z 18.   novembra   1997   nadobudol   právoplatnosť 18. augusta 1998.

Sťažnosť   sťažovateľov   z   13.   januára   2004,   ktorou   namietali   porušenie   svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bola ústavnému súdu doručená 16. januára 2004.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov z 13. januára 2004 bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju bolo potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 12. februára 2004