SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 359/2018-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Laššákovej o možných dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 12036/2016 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková j e v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 12036/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Vo veci sťažnosti Mgr. Renáty Kaščákovej, Hodžova 1478/11, Trenčín, a skupiny ďalších 29 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), ktorá je Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vedená pod sp. zn. Rvp 12036/2016 a jej predmetom je namietané porušenie základných práv na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na dobrú správu vecí verejných podľa čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením č. 148 národnej rady zo 6. júla 2016, sudkyňa II. senátu ústavného súdu Jana Laššáková oznámila v súlade s § 27 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu dôvody svojho prípadného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie.
2. Sudkyňa vo svojom oznámení z 20. júna 2018 okrem iného uviedla:
„... Do 14. decembra 2017 som bola poslankyňou národnej rady a o namietanom uznesení som hlasovala za jeho prijatie.
Keďže som členkou II. senátu a vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorý je predsedom II. senátu, z možného dôvodu vzniku pochybnosti o mojej nezaujatosti a nestrannosti ako sudkyne ústavného súdu si Vám dovoľujem oznámiť, že hoci sa subjektívne necítim predpojatá, uvedené okolnosti by mohli vyvolať z hľadiska objektívneho posúdenia pochybnosti o mojom rozhodovaní v danej veci...
... podľa môjho názoru oznámené skutočnosti môžu predstavovať relevantný dôvod, ktorý môže vniesť pochybnosti o mojej nepredpojatosti v danej veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby vec bola podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde predložená v súlade s platným rozvrhom práce na rozhodnutie príslušnému senátu ústavného súdu a aby som bola vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 12036/2016.“
II.
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení ustanovujú:
Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti (§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
4. Podľa čl. IV bodu 1. písm. c) Rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde o vylúčení sudcu II. senátu rozhoduje III. senát.
5. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z toho hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
6. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne II. senátu ústavného súdu Jany Laššákovej dospel k záveru, že priama účasť – hlasovanie za napadnuté uznesenie národnej rady – je v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde dostatočným dôvodom na vznik pochybností o nepredpojatosti namietanej sudkyne vo vzťahu k danej veci. Ústavný súd takto rozhodol najmä z dôvodu, že v danej veci sa posudzuje sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
7. Z uvedených dôvodov príslušný senát ústavného súdu rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2018