znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 359/2016-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2016 o sťažnosti obchodnej spoločnosti

založenej a existujúcej podľa monackého práva, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj princípu rovnosti a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Nitre a jej rozhodnutím   č. k. Kv 80/2013/4400-64 z 18. augusta 2015 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej rozhodnutím č. k. IV/2 GPt 7/14/1000-13 z 25. augusta 2015 vo veci žiadosti sťažovateľa na vrátenie peňažných prostriedkov podľa § 97 Trestného poriadku per analogiam, ktoré boli zaistené na účte v banke podľa § 95 Trestného poriadku v trestnom konaní vedenom pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Komárno pod ČVS:ORP-690/OVK-KN-2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti, z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

založenej a existujúcej podľa monackého práva,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj princípu rovnosti a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Nitre a jej rozhodnutím   č. k. Kv 80/2013/4400-64 z 18. augusta 2015 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej rozhodnutím č. k. IV/2 GPt 7/14/1000-13 z 25. augusta 2015 vo veci žiadosti sťažovateľky na vrátenie peňažných prostriedkov podľa § 97 Trestného poriadku per analogiam, ktoré boli zaistené na účte v banke podľa § 95 Trestného poriadku v trestnom konaní vedenom pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Komárno pod ČVS:ORP-690/OVK-KN-2013.

Sťažovateľka doručila 6. mája 2016 ústavnému súdu podanie, v ktorom uviedla, že «S účinnosťou od 1. januára 2016 došlo k zmene a doplneniu TP a zavedeniu právnej úpravy explicitne regulujúcej vrátenie peňažných prostriedkov zaistených na účte v banke v prípravnom konaní. Zákonom číslo 401/2015 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), sa nepriamo novelizoval TP a zaviedol sa § 95a TP, v zmysle ktorého „Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sú peňažné prostriedky zaistené a na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa ich vlastníkovi, ak si vlastník v trestnom konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.“ Zákonodarca tak inkorporoval do slovenského právneho poriadku inštrument umožňujúci sťažovateľovi opätovne požiadať o vrátenie peňažných prostriedkov v prípravnom konaní.». Z uvedeného dôvodu sťažovateľka svoju sťažnosť vzala späť a žiadala konanie o sťažnosti zastaviť.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2016