znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 359/2011-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 13. septembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   M.,   S.,   zastúpeného   advokátom JUDr. O. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupmi   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   7   T   1/2005   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 7/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2011 doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 1/2005 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 7/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Dňa 30.09.1994 bola na moju osobu podaná obžaloba na Mestský súd v Bratislave pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 140 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák...

Dňa   28.02.1995   bola   vec   podľa   predchádzajúceho   odseku   Uznesením   Mestského súdu, sp.zn.: 2T 34/1994 vrátená prokurátorovi na došetrenie, podľa § 188 ods. 1, písm. e) Tr. por...

Po uvedenom v predchádzajúcom odseku bola následne opätovne podaná Obžaloba, ktorá bola opätovne vrátená do prípravného konania a „až" v roku 2004 bola podaná Obžaloba o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave Rozsudkom zo dňa 27.04.2009, sp. zn.: 7T 1/2005, ktorý bol Rozsudkom NS SR zo dňa 08.06.2011, sp.zn.: 3To 7/2009 zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k mojej osobe.

Od podania Obžaloby v roku 2004 až do rozhodnutia NS SR v roku 2011 uplynulo 7 rokov v konaní pred súdom.

Po spočítaní doby v konaní pred súdom od roku 1994 je možné konštatovať, že dĺžka konania o mojej veci vo vzťahu čl. 48 ods. 2 bola neprimerane dlhá, pričom sa počas tejto doby vykonalo viacero zbytočných úkonov, ktoré možno jednoznačne považovať za prieťahy v konaní o veci.

Potrestanie mojej osoby, vo vzťahu k neúmerne dlhej dobe konania o mojej veci, sa minulo   akémukoľvek   účinku,   nakoľko   až   viac   ako   17   rokov   od   spáchania   skutku vyprovokovaného štátom mi pribudol záznam do Registra trestov a plynie mi skúšobná doba. Predmetným   dlhotrvajúcim   konaním,   a   to   najmä   konaním   Krajského   súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pred súdom prebiehajúcim od roku 2004 „až" do roku 2011 bolo jednoznačne poručené moje ústavné právo k tomu, aby moja vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov.»

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 7T 1/2005 porušil právo V. M..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 3To 7/2009 porušil právo V. M..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. V. M..., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľ vyčísli do 3 dní od rozhodnutia v merite veci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011).

Podľa   čl. 142   ods. 1   prvej   vety   ústavy   súdy   rozhodujú   o   občianskoprávnych a trestných veciach.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 1/2005 a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To   7/2009   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená   v čase,   keď   namietané   porušenie   označeného   práva   ešte   trvalo   (napr.   I. ÚS 22/01,   I.   ÚS   77/02,   I.   ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov   skončilo   toto   porušovanie   (II.   ÚS   139/02).   Uvedený   názor   vychádza   tiež   zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že v trestnej veci sťažovateľa rozhodol krajský súd   rozsudkom   z   27.   apríla   2009   sp.   zn.   7   T   1/2005   a najvyšší   súd   rozsudkom z 8. júna 2011 sp. zn. 3 To 7/2009, teda konanie bolo právoplatne skončené už 8. júna 2011.

Sťažovateľ sa však na ústavný súd obrátil so svojím podaním až 8. augusta 2011, teda   v čase,   keď   porušenie   označeného   základného   práva   podľa   ústavy   a práva   podľa dohovoru na krajskom súde a tiež na najvyššom súde už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred   ústavným   súdom   už   nebolo   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy,   aj   právu   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (mutatis   mutandis I.   ÚS   6/03),   a   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011