znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 359/06-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., S., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu   Trnava v konaní o vydanie predbežného opatrenia, vedeného pod sp. zn. 20 P 203/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. J. G., S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom a rozhodnutím   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   o vydanie predbežného opatrenia, vedeného pod sp. zn. 20 P 203/04.

Sťažovateľ uviedol, že v súčasnosti sa ako obžalovaný nachádza vo väzbe (ďalej len „ústav na výkon väzby“). Pred vzatím do väzby bol samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti   software   i hardware   počítačov,   servisu   pokladní   a prevádzky   maloobchodnej predajne rozličného tovaru. Má deväť detí a momentálne nemá žiadny príjem.

Ďalej   sťažovateľ   uviedol,   že   16.   decembra   2004   mu   bolo   doručené   uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení na maloleté deti č. k. 20 P 203/04-48, 20 P 203/04-55 a uznesenie č. k. 20 P 203/04-43, z ktorých je jasné, že on a jeho manželka žiadali o vydanie predbežného opatrenia na zverenie detí do opatery. Podľa jeho tvrdenia okresný súd bez zistenia skutkového stavu vypočutím detí a jeho, ako ich otca, vydal predbežné opatrenie jednostranne a nespravodlivo. Vydané predbežné opatrenie sťažovateľ považuje za   nezmyselné   aj   z toho   dôvodu,   že   sa   minimálne   dvakrát   viac   obetoval   pre   deti   ako manželka.   Dňa   31.   júla   2006   bola   sťažovateľovi   doručená   odpoveď   na   mimoriadne dovolanie v tejto veci.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd preskúmal spis vedený okresným   súdom   pod   sp.   zn.   20   P   203/04   v konaní   o predbežnom   opatrení,   preskúmal dôkazy v konaní, pretože v postupe a rozhodnutí okresného súdu vidí porušenie svojich práv podľa čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho práv podľa označených článkov dohovoru okresným súdom, zrušil jeho rozhodnutia a vrátil ich na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenému advokátovi.

Argumentujúc absenciou finančných prostriedkov sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd, aby mu ustanovil advokáta na jeho zastupovanie v jeho veci v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Skúmal pritom, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   namieta   neopodstatnenosť   zásahu do svojich práv okresným súdom, najmä tým, že vydaním predbežného opatrenia, hoci je vo väzbe,   mu   boli „od   srdca   odtrhnuté“ jeho   milované   deti,   ktoré   sú   manipulované manželkou,   hoci   by ho chceli navštevovať. Argumentujúc tým, že okresný   súd   nezistil skutkový   stav   veci,   objektívnu   pravdu,   nerešpektoval   jeho   súkromný   život   a jeho   detí, sťažovateľ namieta porušenie čl. 1, čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 10, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru.

Ústavný   súd   v okolnostiach   prípadu   konštatuje,   že   ak   sťažovateľ   ako   účastník konania o vydanie predbežného opatrenia bol presvedčený, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadou znamenajúcou porušenie jeho namietaných práv, toto tvrdenie mohol predniesť v ďalšom štádiu civilného konania pred všeobecným súdom, čo sa aj v jeho prípade stalo (podaným odvolaním z 28. decembra 2004). Nakoľko vo veci sťažovateľa mohol nápravu údajných porušení jeho práv zo strany okresného súdu, ktoré namieta pred ústavným súdom, vykonať   všeobecný   súd   v odvolacom   konaní,   musel   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Okrem iného ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa, týkajúca sa rozhodnutia okresného súdu v konaní o predbežnom opatrení, vedenom pod sp. zn. 20 P 203/04, je podaná aj oneskorene.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

V okolnostiach prípadu je zjavné, že sťažovateľom uvádzané napadnuté uznesenia okresného súdu č. k. 20 P 203/04-48, 20 P 203/04-55 a č. k. 20 P 203/04-43, nadobudli právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 5. októbrom 2006, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd. Napriek tomu, že túto právnu skutočnosť sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, dokonca tieto rozhodnutia nie sú ani priložené ako súčasť spisovej dokumentácie, ústavný súd o nej nadobudol vedomosť z ďalšieho podania sťažovateľa vedeného ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1531/06 (voči odporcovi Krajskému súdu v Trnave). V ňom sťažovateľ sám tvrdí, že „odvolanie na predbežné opatrenie bolo datované 28. 12. 2004“ a že „situáciu som   podrobne   popísal   v podnete   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   zo   dňa   28.   12. 2005“.

Preto je sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho označených práv postupom a rozhodnutím   okresného   súdu   o   predbežnom   opatrení   navyše   podaná   oneskorene. Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   už   nerozhodoval   o   návrhu   sťažovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ani o ďalších návrhoch na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006