znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 359/04-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2005 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo sudcov   Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   Miloslava   Čierneho,   bytom   R.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. D 703/1995 a taktor o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Miloslava   Čierneho   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. D 703/1995   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. D 703/1995   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Miloslavovi   Čiernemu p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd Martin   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Martin   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia Miloslava Čierneho advokátovi JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., v sume 11 063 Sk (slovom jedenásťtisícšesťdesiattri slovenských korún) na jeho účet do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Miloslava Čierneho vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2004 doručená sťažnosť, ktorá bola doplnená 2. decembra 2004, Miloslava Čierneho, bytom R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 703/1995.

Sťažovateľ uviedol, že 15. mája 1995 sa začalo na okresnom súde dedičské konanie pod sp. zn. D 703/1995, keď súd uvedeného dňa vydal poverenie notárovi JUDr. M. D. ako súdnemu komisárovi. Vo veci do podania sťažnosti ani notár, ani okresný súd nerozhodli, pričom sťažovateľ sa domnieva, že nečinnosťou uvedeného notára dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ v konaní opakovane z uvedených dôvodov žiadal o zmenu notára 23. mája 1997, 3. mája 2000, 8. júla 2002, 21. mája 2003, 17. novembra 2003 a 17. februára 2004. Od svojho   poverenia   súdny   komisár   6.   júna 1995   spísal   zápisnicu   o predbežnom   zisťovaní majetku patriaceho do dedičstva so sťažovateľom. Dňa 3. júla 1995 súdny komisár požiadal príslušný   kataster   nehnuteľností   o lustrovanie   nehnuteľného   majetku   poručiteľky. Pojednávanie   uskutočnil   súdny   komisár   30.   novembra   1995   a toto   odročil   za   účelom zistenia vlastníctva a uzavretia dohody o vyporiadaní nehnuteľností v k. ú. R. vedených na LV č. 46 parc. č. 8/2 a parc. č. 9. V odročenom pojednávaní súdny komisár pokračoval 24. januára   1996.   Toto   pojednávanie   odročil   na neurčito.   Ďalší   termín   pojednávania   sa uskutočnil   s odstupom   jedného   roka   16. mája   1997.   Na   základe   žiadosti   sťažovateľa o zmenu súdneho komisára   okresný   súd   30. apríla 1998   uznesením   sp.   zn. D   703/1995 súdneho komisára nevylúčil. Dňa 15. mája 2000 po opätovných sťažnostiach sťažovateľa sa uskutočnilo   pojednávanie   vo   veci   a po   opakovanej   žiadosti   4.   júla   2001   okresný   súd súdneho   komisára   z konania   nevylúčil.   Spis   bol   opätovne   vrátený   súdnemu   komisárovi 20. februára 2002, ktorý 13. marca 2002 v konaní pokračoval ďalším zisťovaním majetku poručiteľky v poľnohospodárskych družstvách, a to v Žabokrekoch, Blatnici a Necpaloch. Dňa 6. júna 2002 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktoré sa nedostavil Ing. J. Č. Toto   pojednávanie   bolo   odročené   a ďalší   termín   bol   vytýčený   na   6.   marec   2003. Dňa 13. marca 2003 si súdny komisár vyžiadal z Katastrálneho úradu – Správy katastra v Martine (ďalej len „kataster“) výpisy z listov vlastníctva na meno poručiteľky. Tieto mu boli vyhotovené 10. júna 2003. Preskúmaním postupu súdneho komisára v konaní možno konštatovať,   že   k prieťahom   v konaní   došlo   aj   pričinením   samotného   komisára,   a to v období od 24. januára 1996 do 16. mája 1997, od mája 1998 do mája 2000, keď tento vôbec vo veci nekonal.

Podľa názoru sťažovateľa prieťahy vznikli aj priamo nekonaním okresného súdu, v ktorého postupe vidí porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ súhlasil s upustením od ústneho prejednania veci.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Základné práva Miloslava Čierneho... podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. D 703/1995 porušené boli.

2. Okresnému súdu Martin sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. D 703/1995 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Miloslavovi Čiernemu... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk..., ktoré je povinný Okresný súd Martin mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin je povinný nahradiť Miloslavovi Čiernemu trovy konania vo výške:   11.063,-   Sk...   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   S.  ...   a to   do   troch   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie uznesením sp. zn. III. ÚS 359/04 z 1. decembra 2004 sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu,   ktorá   taktiež   súhlasila   s upustením   od   ústneho   prejednania   veci.   Vo   vyjadrení z 21. januára 2005 doručenom ústavnému súdu 4. februára 2005 uviedla podrobne úkony účastníkov   a okresného   súdu.   Na   základe   predloženej   chronológie   úkonov   a obsahu viacerých   spisov   Spr.   (konanie   o sťažnostiach)   konštatovala,   že   sťažnosť   sťažovateľa „je čiastočne   opodstatnená,   a to   čo   do   celkovej   dĺžky   konania“ na   okresnom   súde. Za neprimerane   dlhé   obdobie   medzi   jednotlivými   úkonmi   súdneho   komisára   je   možné považovať obdobie od 24. januára 1996 do 16. mája 1997, od 16. mája 1997 do 1. augusta 1997, od 30. apríla 1998 do 15. mája 2000 a zo strany okresného súdu od 1. augusta 1997 do 30. apríla 1998, od 20. júna 2000 do 4. júla 2001 a od 27. novembra 2001 do 20. februára 2002. Opätovne zdôraznila, že na vzniku prieťahov a právoplatnom neukončení veci   sa výraznou   mierou   podieľajú   i účastníci   konania,   najmä   samotný   sťažovateľ.   Išlo   o jeho opakovanú   neúčasť   na   pojednávaniach   a opakované   podávanie   právne   irelevantných a nedôvodných   návrhov   na   vylúčenie   súdneho   komisára.   Rozhodovanie   o týchto sťažnostiach   a prešetrovanie   postupu   súdneho   komisára   zabralo   značný   časový   úsek. Sťažovateľ   taktiež   sťažil   postup   v konaní   tým,   že   včas   nepreukázal   tvrdenie   o svojom vlastníctve nehnuteľností, ktoré mal zakúpiť v roku 1961 od svojich rodičov, a neposkytol dostatok súčinnosti tým, že viackrát bez relevantného dôvodu odmietol podpísať zápisnicu z pojednávania,   resp.   vyjadriť   sa   k dokazovaniu   i   k   meritu   veci.   Plynulosť   a rýchlosť postupu   v konaní   ovplyvnilo   aj   to,   že   podklady   z katastra   boli   vyhodnotené   po   úprave v registroch   katastra.   Predsedníčka   okresného   súdu   taktiež   poukázala   na   rozpory   medzi účastníkmi dedičského konania. Na základe týchto skutočností považuje požadovanú výšku finančného zadosťučinenia v čiastke 500 000 Sk za neprimeranú. Pokiaľ bude ústavný súd zvažovať   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   primeraná   sa   jej   javí čiastka nepresahujúca 15 000 Sk.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa,   jeho   podrobného   vyjadrenia, chronológie   úkonov   predsedníčky   okresného   súdu   a najmä   spisu   sp.   zn.   D   703/1995 (Dnot 151/95) zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Dňa 9. mája 1995 došlo okresnému súdu oznámenie o úmrtí poručiteľky.Dňa 15. mája 1995 okresný súd uznesením začal dedičské konanie.Dňa 15. mája 1995 bol daný pokyn kancelárii na doručenie poverenia pre súdneho komisára JUDr. M. D.

Dňa 6. júna 1995 súdny komisár vykonal predbežné zisťovanie majetku za účasti dedičov.

Dňa   3.   júla   1995   súdny   komisár   požiadal   kataster   o vyhotovenie   podkladov o vlastníctve k nehnuteľnostiam v k. ú. R. a Žabokreky.

Dňa 10. augusta 1995 kataster vyhotovil výpisy z pozemkovej knihy.Dňa 18. septembra 1995 kataster vyhotovil identifikáciu parciel a listy vlastníctva.Dňa 30. novembra 1995 súdny komisár vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom sťažovateľ tvrdil, že časť majetku prešla do jeho vlastníctva za života poručiteľky.Dňa 24. januára 1996 na pojednávaní súdny komisár uložil sťažovateľovi predložiť kúpnu zmluvu preukazujúcu jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá bola v tom čase stále vedená na poručiteľku.

Dňa   16.   mája   1997   súdny   komisár   nariadené   pojednávanie   odročil   vzhľadom na námietku vznesenú sťažovateľom.

Dňa 27. mája 1997 došla okresnému súdu žiadosť sťažovateľa o zmenu súdneho komisára.

Dňa 1. augusta 1997 súdny komisár predložil okresnému súdu spis na rozhodnutie o sťažnosti.

Dňa   30.   apríla   1998   okresný   súd   rozhodol   o nevylúčení   súdneho   komisára. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 1998.

Dňa 5. mája 2000 okresnému súdu došla žiadosť o zmenu súdneho komisára.Dňa 15. mája 2000 sťažovateľ opätovne žiadal o zmenu súdneho komisára.Dňa 15. mája 2000 súdny komisár nevykonal pojednávanie pre neúčasť sťažovateľa a Ing. J. Č.; ďalší účastník konania sa vyjadril, že sťažovateľ úmyselne marí konanie.Dňa 20. júna 2000 bol spis predložený okresnému súdu na rozhodnutie o sťažnosti.Dňa   6.   marca   2001   bola   okresnému   súdu   odstúpená   sťažnosť   (sťažovateľa) z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).Dňa 4. júla 2001 okresný súd uznesením nevylúčil súdneho komisára.Dňa   20.   februára   2002   dal   sudca   pokyn   predložiť   spis   súdnemu   komisárovi. Uznesenie zo 4. júla 2001 nadobudlo právoplatnosť 26. januára 2002.

Dňa 13. marca 2002 súdny komisár požiadal Poľnohospodárske družstvo Žabokreky a Poľnohospodárske družstvo Blatnica o oznámenie členských podielov poručiteľky.Dňa 20. mája 2002 súdny komisár predložil svoje vyjadrenie pre Notársku komoru Slovenskej republiky (na základe sťažnosti sťažovateľa) a zároveň nariadil pojednávanie na 6. jún 2002.

Dňa 22. mája 2002 súdny komisár zisťoval členský podiel v Poľnohospodárskom družstve Necpaly.

Dňa 5. júna 2002 Poľnohospodárske družstvo Necpaly oznámilo požadované údaje.Dňa 6. júna 2002 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa dedičia opätovne obviňovali z predlžovania dedičského konania. Sťažovateľ odmietol podpísať zápisnicu a poskytnúť informácie bez prítomnosti zástupcu Notárskej komory Slovenskej republiky.

Dňa   8.   júla   2002   sťažovateľ   a Ing.   J.   Č.   žiadali   o odňatie   dedičského   konania poverenému súdnemu komisárovi.

Dňa 23. augusta 2002 bol spis predložený okresnému súdu.Dňa 7. februára 2003 súdny komisár určil termín pojednávania na 6. marec 2003.Dňa 6. marca 2003   bolo   vykonané pojednávanie, na ktorom   dedičia   navrhli   ako dôkaz   vyžiadať   od   Urbárskeho   spoločenstva   Žabokreky   doklady   o rozsahu   vlastníctva. Ing. J. Č. doložil darovaciu zmluvu z 10. apríla 1992.

Dňa   10.   marca   2003   súdny   komisár   vyžiadal   potvrdenie   o výške   majetkového podielu v Urbárskom spoločenstve Žabokreky.

Dňa 12. marca 2003 súdny komisár požiadal kataster o vyhotovenie listov vlastníctva nehnuteľností v k. ú. R. na meno poručiteľky po vykonaní úprav v katastri.

Dňa   22.   mája   2003   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   spolu so žiadosťou o odňatie veci súdnemu komisárovi.

Dňa 10. júna 2003 bol spis predložený na rozhodnutie o sťažnosti.Dňa 9. júna 2003 sa súdny komisár vyjadril k sťažnosti.Dňa   9.   júla   2003   boli   súdnemu   komisárovi   doručené   výpisy   z listov   vlastníctva nehnuteľností v k. ú. R. na meno poručiteľky.

Dňa 30. júla 2003 súdny komisár odpovedal okresnému súdu na sťažnosť.Dňa 12. augusta 2003 okresný súd nevylúčil súdneho komisára z konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. septembra 2003.

Dňa   22.   septembra   2003   okresný   súd   zaslal   spis   súdnemu   komisárovi   na ďalšie konanie.

Dňa   16.   januára   2004   bol   spis   predložený   okresnému   súdu   na   vybavenie   ďalšej sťažnosti.

Dňa 6. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti všetkých dedičov s tým, že spis je na okresnom súde z dôvodu rozhodnutia o sťažnosti.

Dňa 23. apríla 2004 bolo nariadené pojednávanie na 17. máj 2004.Dňa   17.   mája   2004   na   pojednávaní   sa   dedičia   nedohodli   na   veku   a ocenení nehnuteľností.   Konanie   bolo   odročené   s tým,   že   bude   ustanovený   znalec   z odboru stavebníctva a oceňovania nehnuteľností.

Dňa 16. júna 2004 okresný súd požiadal o predloženie spisu na vybavenie sťažnosti odstúpenej z ministerstva spravodlivosti.

Dňa 8. júla 2004 sa súdny komisár vyjadril k obsahu sťažnosti.Dňa 9. decembra 2004 súdny komisár nariadil pojednávanie na 13. január 2005.Dňa 13. januára 2005 sa konalo pojednávanie, na ktorom súdny komisár vykonal súpis   majetku   (aktív   aj   pasív)   a   zároveň   poučil   účastníkov,   že   nehnuteľnosti,   ktoré sú predmetom sporu medzi nimi, nebudú prejednané.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech   alebo   neprospech   účastníka,   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   na   naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti svojho meritórneho rozhodnutia (IV. ÚS 224/04).

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to vo svojich   rozhodnutiach   konštantne   uvádza   ústavný   súd,   až   právoplatným   rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. II. ÚS 29/95, I. ÚS 89/99 a iné).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00 a iné) zohľadňuje tri základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

V posudzovanej veci sú spoločne hodnotené postupy súdneho komisára a okresného súdu, pretože podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku úkony súdneho komisára sú úkonmi súdu.

Pokiaľ ide o prvé hľadisko, je potrebné uviesť, že ide o bežnú agendu dedičského konania,   ku   ktorej   sú   právne   postupy   a judikatúra   štandardné.   Pokiaľ   ide   o faktickú zložitosť,   v posudzovanej   veci   vznikol   spor   o niektoré   objekty,   pričom   sťažovateľ namietal, že   sú   jeho   vlastníctvom.   Súdny   komisár   až   po   deviatich   rokoch   konania (17. mája 2004)   odročil   pojednávanie   za   účelom   pribratia   znalca   z odboru   stavebníctva a oceňovania   nehnuteľností.   Napriek   tomu   do   predloženia   spisu   takéto   uznesenie vypracované nebolo.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, a to správanie účastníkov, je možné prisvedčiť tvrdeniu predsedníčky   okresného   súdu,   že   na   prieťahoch   v konaní   sa   výraznou   mierou   podieľal aj sťažovateľ.   Ide   o jeho   účasť   na   pojednávaniach,   odmietanie   podpísať   zápisnicu, opakované námietky voči súdnemu komisárovi bez bližšej špecifikácie problémov (vzťahy v minulosti), ako aj oneskorené predloženie kúpnopredajnej zmluvy.

Pokiaľ   ide   o tretie   kritérium,   a to   správanie   okresného   súdu   a súdneho   komisára, predsedníčka   okresného   súdu   priznala   čiastočné   opodstatnenie   sťažnosti   a vymedzila aj prieťahy zavinené okresným súdom a súdnym komisárom. Za neprimerane dlhé obdobie medzi   jednotlivými   úkonmi   považovala   obdobie   od   24.   januára   1996   (pojednávanie) do 16. mája 1997 (pojednávanie) – 15 mesiacov, od 16. mája 1997 do 1. augusta 1997 (predložená   námietka)   –   14   mesiacov,   od   30.   apríla   1998   (uznesenie   okresného   súdu) do 15. mája   2000   (pojednávanie)   –   12   mesiacov,   a taktiež   prieťahy   okresného   súdu od 1. augusta 1997 do 30. apríla 1998, z čoho ako zbytočné prieťahy ústavný súd hodnotí 7 mesiacov,   a   od   20.   júna   2000   (predloženie   spisu   okresnému   súdu)   do   4.   júla   2001 (rozhodnutie   okresného   súdu)   –   10   mesiacov.   Prieťahy   v konaní   súdneho   komisára a okresného súdu predstavujú spolu 4 roky a 10 mesiacov.

Ústavný súd zistil, že prieťahy v konaní napriek výraznej spoluúčasti sťažovateľa mali   za   následok   porušenie   jeho   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa okresným súdom, a preto mu prikázal vo veci konať bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd rozhodol a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä dĺžkou konania, a teda stavom právnej neistoty. Ako osobitný dôvod uviedol, že predmetné nehnuteľnosti (maštale) mohol využívať ako samostatne hospodáriaci roľník. Predsedníčka okresného súdu navrhla priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Je ústavne neudržateľné, ak dedičské konanie trvá 10 rokov, a z toho polovicu tohto obdobia predstavujú prieťahy súdneho komisára a okresného súdu.

Ústavný   súd   musí   konštatovať   aj   výrazný   podiel   sťažovateľa   na   vzniknutých prieťahoch   vo   forme   jeho   neospravedlnených   neúčastí,   nepreberania   listinných   zásielok a nepredkladania dôkazov v stanovenej lehote. Ústavný súd preto považoval za primerané priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej len   „vyhláška   o odmenách   advokátov“),   ktoré upravuje výšku   odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil náhradu trov konania spolu vo výške 11 063 Sk za dva úkony po 4 534 Sk a dva paušály po 136 Sk, ako aj daň z pridanej hodnoty zo sumy 9 068 Sk vo výške 1 723 Sk. Výpočet predložený právnym zástupcom sťažovateľa je určený podľa kritérií uvedených vo vyhláške o odmenách advokátov. Ústavný súd zaviazal okresný súd   uhradiť   trovy   konania   sťažovateľa   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   (bod   4   výroku nálezu); vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005