znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 358/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť L. H., S., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv a nezákonnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 88/2008 z 27. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2008 doručená sťažnosť L. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv a nezákonnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 88/2008 z 27. mája 2008.

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol: „... nemôžem súhlasiť s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. mája 2008, č. k. 2 Cdo 88/2008, ktorým odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 10. 2007, sp. zn. 5 Co 378/2006, pretože sa nezaoberal podstatou veci, čím boli porušené moje práva.

V odôvodnení Najvyššieho súdu SR a to s poukázaním na nízku hodnotu predmetu konania (9.218 Sk + náklady na podanie návrhu, dovolanie a právne zastupovanie) mi bolo odopreté v rozpore so spravodlivosťou dosiahnuť nápravu.

Pre 71 - ročného starobného dôchodcu je aj takáto suma dosť veľká, pretože pred- stavuje viac ako mesačný dôchodok.

Podľa môjho názoru Krajský súd v Bratislave a aj Najvyšší súd SR svojim konaním odobril súdnemu exekútorovi Ing. F. nezákonný postup, ktorým získal 9 218 Sk.“

Sťažovateľ   odôvodňuje   svoju   sťažnosť   okrem   iného   aj   tým,   že „Okresný   súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 3. 4. 2006, č. k. 19 C 97/2005-39 rozhodol, že exekútor Ing. F.   je   povinný   mi   zaplatiť   9   218   Sk   a   trovy   konania   do   3   dní   od   právoplatnosti rozsudku...

Rozhodnutie opieral o právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.   7.   2004,   č.   k.   39   Er   566/99-133   a   Ex   55/99,   ktorým   bola   exekúcia   vyhlásená   za neprípustnú a zastavená....

Okresný súd Bratislava I v rozsudku zo dňa 3. 4. 2006... dáva zároveň odporcovi Ing. F. do pozornosti, že je viazaný rozhodnutiami exekučného súdu a preto je povinný splniť povinnosť mu uloženú v uznesení 39 Er 566/99-133.

Ing. F. totiž neuposlúchol exekučný súd a nepredložil mu vyčíslenie trov exekúcie. Bez rozhodnutia súdu si sám určil výšku trov konania exekúcie z neexistujúcej dlžnej sumy a rozhodol, že trovy konania exekúcie zaplatím ja a nie M. H. ako to nariadil Okresný súd Bratislava III v právoplatnom uznesení zo dňa 12. 7. 2004....

Odvolací Krajský súd v Bratislave dňa 23. októbra 2007 pod č. k. 5 Co 378/06-56 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 4. 2006, č. k. 19 C 97/05 zmenil a to tak, že návrh zamietol...

Podľa môjho názoru Krajský súd v Bratislave nadržiaval exekútorovi Ing. F., keď mu priznal námietku premlčania, pretože uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 8. 2002, č. k. 19 Co 561/01-128 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú... bolo vyhlásené na neverejnom zasadnutí a mne bolo doručené až koncom júla 2004 spolu aj s uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 7. 2004.

Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba pre mňa začala plynúť 13. 8. 2004 a nie

23. 8. 2002, ako to nesprávne uviedol vo svojom odvolaní exekútor Ing. F.

Odvolací súd o tejto skutočnosti vedel, preto je nepochopiteľné, na základe čoho rozhodol v prospech exekútora.

Zároveň týmto rozhodnutím Krajský súd v Bratislave zneužil v môj neprospech § 238, ods. 5 O. s. p., keď predpokladal, že Najvyšší súd SR moje dovolanie odmietne.

Keby som bol vedel, že Krajský súd v Bratislave poruší zákon v prospech exekútora a nepotvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 4. 2006, č. k. 19 C 97/05, nikdy by som sa nebol vzdal dobrovoľne úrokov z omeškania, ktoré by postačovali na konanie pred Najvyšším súdom SR“.

Na základe uvedeného sťažovateľ v závere žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti „vyhovel, zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. mája 2008, č. k. 2 Cdo 88/2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. októbra 2007, č. k. 5 Co 378/2006-56 a súčasne potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 4. 2006, č. k. 19 C 97/05. Vzhľadom na to, že doteraz som vynaložil v doterajších konaniach tieto trovy: 500 Sk - podanie návrhu 1 080 Sk - podanie dovolania 1 880 Sk - právne zastupovanie pred NS SR 6 352 Sk - zastupovanie pred Ústavným súdom, žiadam Ústavný súd, aby mi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré by som považoval za primerané“.

II.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Vychádzajúc   z obsahu   podania   sťažovateľa   z 25.   augusta   2008   označeného   ako „Sťažnosť“ ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   sťažnosť   napriek   tomu,   že   je   sťažovateľ zastúpený   právnou   zástupkyňou,   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.

Ústavný súd konštatuje, že i keď z návrhu na začatie konania je zrejmé, akej veci sa týka,   kto   ho   podáva   a proti   komu   smeruje,   sťažovateľ   vo   svojom   podaní   neoznačil a neodôvodnil, ktoré konkrétne jeho základné práva podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   alebo   medzinárodných   zmlúv   o ľudských   právach   a základných slobodách boli rozhodnutiami označených porušovateľov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Sťažnosť   neobsahuje ani   jasný   návrh   rozhodnutia   vo   veci   samej   (petit),   ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť východiskom   pre rozhodnutie   ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neumožňuje identifikovať, ktoré   základné   práva   a   slobody   sťažovateľa   a ktorým   porušovateľom   boli   porušené, prípadne akých konkrétnych ďalších opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (okrem zrušenia rozhodnutí súdov) sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (m. m. III. ÚS 282/04).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátkou   konštatuje,   že   sťažnosť   také   nedostatky   náležitostí   predpísané   ústavou a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008