znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 357/04-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Miroslava   Zuba,   toho   času   v L.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v súvislosti s jeho trestným oznámením z 21. júla 2004 a vo veci namietaného porušenia jeho práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 1 a z čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   štátnou   správou Krajského súdu   v Trnave   v súvislosti   s rozhodovaním   Krajského súdu   v Trnave   vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Miroslava Zuba v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v súvislosti   s jeho trestným oznámením z 21. júla 2004   o d m i e t   a   pre neprípustnosť.

2. Sťažnosť Miroslava Zuba v časti namietajúcej porušenie jeho práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 1 a z čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd štátnou   správou   Krajského   súdu   v Trnave   v súvislosti   s rozhodovaním   Krajského   súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/02   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. októbra 2004 doručená sťažnosť (z 10. októbra 2004) Miroslava Zuba, toho času v L. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   ďalšími   podaniami   sťažovateľa   z 11.   októbra   2004, z 19. októbra   2004,   z 20.   októbra   2004,   z   30.   októbra   2004,   z 8.   novembra   2004,   zo 14. novembra 2004 a z 23. novembra 2004 vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv vyplývajúcich z čl. 13 a z čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) v súvislosti s jeho trestným oznámením z 21. júla 2004 a vo veci namietaného porušenia jeho práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 1 a z čl. 14 dohovoru štátnou správou Krajského súdu v Trnave v (ďalej len „krajský súd“) súvislosti s rozhodovaním krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/02.

1.   2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   podaním   z   21.   júla   2004   adresovaným   Generálnej prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   podal   trestné oznámenie   na   príslušníkov   Policajného   zboru   („S.   a spol.“) o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a trestný čin pozbavenia osobnej slobody. Listom z 29. júla 2004 generálna prokuratúra sťažovateľa upovedomila,   že jeho podanie   postúpila   na vybavenie krajskej   prokuratúre. Sťažovateľ doplnil svoje podanie listom z 2. augusta 2004, ku ktorému pripojil aj listinné dôkazy o svojich tvrdeniach. Zároveň žiadal, aby sa uvedenou vecou nezaoberal prokurátor krajskej prokuratúry „JUDr. Š.“, pretože k spáchaniu trestných činov malo dôjsť v rámci trestného   konania   v trestnej   veci   sťažovateľa,   ktorú   uvedený   prokurátor „nedôsledne dozoroval“.

Listom zo 16. augusta 2004 č. k. KP-2 Kv 12/01-1120, ktorý podpísal prokurátor krajskej prokuratúry „JUDr. Š.“, bol sťažovateľ upovedomený o vybavení jeho oznámenia nasledovným postupom: „založenie oznámenia do spisu k inému tr. činu – jeho zaslanie Krajskému súdu v Trnave.“

Listom z 18. augusta 2004 požiadal sťažovateľ generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti   vybavenia   jeho   oznámenia   podriadenou   krajskou   prokuratúrou.   Listom z 24. augusta 2004 sa sťažovateľ, ako uvádza, „pokúsil dať GP SR podnet (nadriadenému porušiteľa) aby vhodnými prostriedkami dosiahol aby porušiteľ – neporušoval moje zákl. práva (...)“.

Sťažovateľ   namietal,   že   krajská   prokuratúra   nedodržala   zákonný   postup   pri prešetrovaní   jeho   trestného   oznámenia   z   21.   júla   2004   a na   listy   z   18.   augusta   2004 a z 24. augusta 2004 nedostal do podania ústavnej sťažnosti odpoveď („rozhodnutie“).

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom takto   rozhodol: „1./   Krajská   prokuratúra   v Trnave   porušuje   právo   Miroslava   Zuba   na spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na účinný opravný prostriedok zaručené čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd,   právo   na   užívanie   práv   a slobôd   priznaných   Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené čl. 14 Dohovoru a to tým, že vedome koná vo veci tr. oznámenia zo dňa 21. 07. 2004 voči príslušníkom PZ Trnava   tak,   aby   pomocou   nesprávneho   úradného   postupu   a nezákonného   rozhodnutia o tejto veci v rozpore s právomocami prokurátora nebolo začaté tr. konanie na základe čoho   Ústavný   súd   SR   zakazuje   Krajskej   prokuratúre   v Trnave   pokračovať   v ďalšom porušovaní   vyššie   uvedených práv   a   slobôd v neprospech Miroslava   Zuba   a v prospech páchateľov tr. činov uvedených v oznámení zo dňa 21. 07. 2004.

2./ Miroslavovi Zubovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000 Sk (slovom jednostotisíc Slovenských korún) ktoré je mu Krajská prokuratúra v Trnave povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3./ Rozhodnutie Krajskej prokuratúry Trnava 2 Kv 12/01-1120 zo dňa 16. 08. 2004 sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie v ktorom je príslušný orgán povinný vec znovu prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.“

1. 3. Sťažovateľ namietal taktiež porušenie svojich práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1, čl.   5   ods.   1   a z   čl.   14   dohovoru   zo   strany   štátnej   správy   krajského   súdu   v   súvislosti s rozhodovaním krajského súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/02, a to na tom   skutkovom   základe,   že   po   podaní   obžaloby   v jeho   trestnej   veci   malo   dôjsť k nezákonnému zásahu do evidencie podaní doručených krajskému súdu spočívajúcemu vo vpísaní fiktívnej trestnej veci „G. T.“ pred záznam o podaní obžaloby proti sťažovateľovi a v následnom prepísaní poradia nápadu trestnej veci sťažovateľa, od ktorého sa na základe rozvrhu práce krajského súdu pre rok 2002 odvíja zloženie senátu prejednávajúceho vec (osoba   predsedu   senátu).   Touto   manipuláciou   bolo   podľa   sťažovateľa   zasiahnuté   do nezávislosti súdu, jeho vec neprejednáva zákonný senát, čoho dôsledkom je nespravodlivosť konania   ako   celku   a porušenie   zákonnosti   pri   pozbavení   sťažovateľa   osobnej   slobody v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe v predmetnej veci.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom takto   rozhodol:   «1./   Štátna   správa   súdov   Krajského   súdu   v Trnave   porušuje   právo Miroslava Zuba na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na slobodu a bezpečnosť zaručené čl. 5 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   právo   zákazu   diskriminácie zaručené   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a to   tým,   že dodatočne vedome zasiahla nezákonným spôsobom do určenia zloženia súdneho senátu čím zasiahla do nezávislosti súdnictva rozhodujúceho o tr. veci Miroslava Zuba na základe čoho Ústavný   súd   SR   zakazuje   Štátnej   správe   súdov   Krajského   súdu   v Trnave   pokračovať v porušovaní vyššie uvedených práv a slobôd a prikazuje Štátnej správe súdov Krajského súdu v Trnave obnoviť stav pred porušením vyššie uvedených práv.

2./ Miroslavovi Zubovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Sk (slovom dvetisíc Slovenských korún) za každý vykonaný deň väzby odo dňa zásahu (07. júna 2002) do obnovy porušených práv a slobôd ktorú mu je štátna správa súdov Krajského súdu v Trnave povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3./   Zásah   –   zápis   13.   poradia   v 1.   stupňovej   agende   „podacej   knihy“   r.   2002 podateľne Krajského súdu v Trnave sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie v ktorom je príslušný   orgán   povinný   vec   znovu   prerokovať   a rozhodnúť.   V tomto   konaní   je   viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR.»

II.

2. 1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

2.   2.   Sťažovateľ   namietol   porušenie   jeho   základného   práva   podľa čl.   46   ods. 1 ústavy,   ako   aj   práv   vyplývajúcich   z čl.   13   a z   čl.   14   dohovoru   postupom   krajskej prokuratúry v súvislosti s jeho trestným oznámením z 21. júla 2004 dôvodiac, že krajská prokuratúra nedodržala zákonný postup pri prešetrovaní jeho trestného oznámenia z 21. júla 2004   a na   listy   z   18.   augusta   2004   a z   24.   augusta   2004   (ktorými   žiadal   generálnu prokuratúru   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   jeho   oznámenia   podriadenou   krajskou prokuratúrou) nedostal do podania ústavnej sťažnosti odpoveď.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh (vrátane pokynu na začatie trestného stíhania vo veci, resp. pokynu na začatie trestného stíhania osôb podozrivých zo spáchania trestného činu).

Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o prokuratúre   poskytuje   sťažovateľovi prostriedok   nápravy   –   opakovaný   podnet   v zmysle   §   34   ods.   1   v spojení   s ďalšími ustanoveniami (§ 31 až 36 uvedeného zákona), ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti   postupu krajskej   prokuratúry   v predmetnej   veci,   pokiaľ   bol   toho   názoru,   že v súvislosti   s jeho   trestným   oznámením   postupovala   nezákonne.   Uvedený   právny prostriedok   umožňoval   a stále   umožňuje   sťažovateľovi   dosiahnuť   účinnú   nápravu vzhľadom   na   právomoc   generálneho   prokurátora   záväzným   pokynom   nariadiť   začatie trestného stíhania v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že tento postup bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre aj využil, nevyčkal však na jeho vybavenie generálnou prokuratúrou, t. j. príslušným orgánom, ktorý je v danom prípade oprávnený poskytnúť ochranu jeho právam, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní v tejto časti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. 3. Sťažovateľ namietal taktiež porušenie svojich práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1, čl.   5   ods.   1   a z   čl.   14   dohovoru   zo   strany   štátnej   správy   krajského   súdu   v   súvislosti s rozhodovaním krajského súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 13/02, a to na tom   skutkovom   základe,   že   po   podaní   obžaloby   v jeho   trestnej   veci   malo   dôjsť k nezákonnému zásahu do evidencie podaní doručených krajskému súdu, v dôsledku čoho jeho   vec   neprejednáva   zákonný   senát,   konanie   ako   celok   je   nespravodlivé   a dochádza k porušeniu zákonnosti v súvislosti s rozhodovaním o väzbe sťažovateľa v predmetnej veci.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti a z obsahu listinných dôkazov, ktoré k nej sťažovateľ pripojil, vyplýva, že trestná vec sťažovateľa vedená na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/02 nebola dosiaľ právoplatne skončená (vec prejednáva súd prvého stupňa). Sťažovateľovi nič nebráni domáhať sa využitím svojich procesných práv v zmysle Trestného poriadku (napr. § 33 ods. 1 uvedeného zákona) zjednania nápravy ohľadne jeho námietky, že vec neprejednáva zákonný   senát,   priamo   v prebiehajúcom   konaní   vrátane   možnosti   využitia   opravných prostriedkov.

Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   dosiaľ   namietanú   zaujatosť   predsedu   senátu prejednávajúceho   jeho   trestnú   vec,   resp.   namietanú   zaujatosť   všetkých   členov   senátu, z obsahu   podaní,   ktoré   sťažovateľ   ústavnému   súdu   predložil,   vyplýva,   že   argumentoval predovšetkým   spôsobom,   akým   vo   veci   postupoval   súd   (neposkytnutie   kópií   spisového materiálu, neumožnenie oboznámiť sa s trestným spisom a najmä nereagovanie na procesné návrhy   a námietky   sťažovateľa   v konaní).   Sťažovateľ   nepreukázal,   že   by   argumentáciu ohľadne nezákonného zásahu do evidencie podaní doručených krajskému súdu, v dôsledku čoho jeho vec neprejednáva zákonný senát v rozsahu, v akom ju uplatnil pred ústavným súdom namietal, najskôr priamo v konaní pred krajským súdom a v prípade neúspešnosti pred súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku.

Pretože v súčasnom štádiu konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/02 patrí poskytnutie ochrany sťažovateľovým právam a slobodám do právomoci všeobecných súdov, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   v tejto   časti   odmietol   z dôvodu   nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

2. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení, návrh na spojenie veci s vecou sťažovateľa vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 804/02 - už skončenou pod sp. zn. III. ÚS 256/03) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004