SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 356/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.4 Co 511/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len,,krajskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 511/2014.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním zo 7.mája 2014 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)z 3. apríla 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 153/2013. Súdny spis okresného súdu spolus odvolaním bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 30. júla 2014.
Vzhľadom na to, že krajský súd po predložení súdneho spisu okresného súduna rozhodnutie o odvolaní bol dosiaľ nečinný a poukazujúc na odpoveď podpredsedukrajského súdu z 25. mája 2015 na sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorúvyhodnotil ako dôvodnú, navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súdv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 511/2014 porušil jeho základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby sťažovateľovi priznalfinančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupomvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľasmerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočnéprieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdompod sp. zn. 4 Co 511/2014.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúryústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takomkonaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, abysa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 30. júla 2014,keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konaniaaj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebenebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviťnamietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom podsp. zn. 4 Co 511/2014 zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatiesťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).
Pokiaľ sťažovateľ namieta „doteraz dosiahnuté výsledky“ napadnutého konania,ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohouktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvejinštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213Občianskeho súdneho poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 214Občianskeho súdneho poriadku). To však (aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutneneznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ nezaoberal.
V súvislosti s tým, že podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľana prieťahy v napadnutom konaní uznal aj existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne,ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnejsprávy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu vnadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3zákona o ústavnom súde), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanejjudikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatieopatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jehonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sanevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základnéhopráva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pripredbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacomkonaní aj naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, v prípade, ak by sťažovateľ podalústavnému súdu novú sťažnosť, nepovažovala by sa táto za vec právoplatne rozhodnutú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015