znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 356/09-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   O.   M.,   trvale   bytom   S.,   prechodne   bytom   P., pre namietané   porušenie   jeho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 92/2009 v súvislosti s nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., prechodne bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4   Co   92/2009   v súvislosti   s nerozhodnutím   o jeho   námietke   zaujatosti   voči   zákonnému sudcovi.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: „Sťažovateľ je navrhovateľom vo veci neplatnosti manželstva vedenej na Okresnom súde   v   Kežmarku   pod   č. k. 8   C/85/2008.   V   roku   2008   v   dôsledku   námietky   zo   strany sťažovateľa   rozhodoval   Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   zo   dňa   25.   6. 2008 č. k. 13 NcC/6/2008 tak, že z konania vo veci nevylúčil sudcov JUDr. J. Š. a JUDr. L. B. Ostatných sudcov OS Kežmarok z konania vylúčil. Sťažovateľ neskôr podal na základe nových skutočností nové námietky voči osobe sudcu J. Š. Sudca o nich rozhodol podľa § 15a ods. 4 O. s. p. tak, že ich považoval za opakované námietky z toho istého dôvodu a vec odvolaciemu súdu nepredkladal a sám vo veci naďalej konal. Uznesením č. k. 4 Co 92/2009 zo dňa 26. 6. 2009 Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu 8 C/85/2008 zo dňa 16. 2. 2009 tak, že rozhodoval iba o znalkyni MUDr. K. a námietkou zaujatosti voči sudcovi JUDr. Š. zo strany sťažovateľa z dôvodov ich údajného opakovania, poukazujúc   na svoje uznesenie zo dňa   25.   6.   2008 č.   k.   13   NcC/6/2008   nerozhodoval. Uznesenie odvolacieho súdu z 26. 6. 2009 bolo sťažovateľovi doručené dňa 31. 7. 2009... Sťažovateľ   bol   do   roku   2003   advokátom   so   sídlom   v obvode   Okresného   súdu v Kežmarku... V rozvodovej veci na základe návrhu R. M. sa sudcovia OS Kežmarok ešte v roku 2004 vylúčili a vec je prikázaná Okresnému súdu v Humennom. Už samotné tieto skutočnosti a naviac aj fakt, že všetky predbežné opatrenia týkajúce sa styku sťažovateľa so svojim synom či zverenie syna do opatery matke boli taktiež prikázané na OS Humenné dokazujú,   že   vec   neplatnosti   manželstva   tých   istých   účastníkov   nemôže   byť   nestranne a nezávisle   prejednaná   na   OS   Kežmarok.   To,   že   sudca   JUDr.   Š.   bol   pôvodne   súdnym úradníkom   a   JUDr.   L.   B.   na   tento   súd   nastúpila   až   po   ukončení   advokácie   zo   strany sťažovateľa nie je v tom podstatné...

Z rozhodnutí iných senátov odvolacieho sudu vyplýva, že vzťah sudcov OS Kežmarok k osobe sťažovateľa je nepriateľský a cítia sa byť voči nemu zaujatí. Ich vzťah dokazuje aj skutočnosť,   že   napriek   písomným   urgenciám   sťažovateľa   nedošlo   k   dnešnému   dňu k úhrade jeho trov obhajoby ex offo vo viacero veciach ešte z rokov 1996 – 98...

Neplatnosť manželstva, pri ktorom je potreba skúmať aj duševný stav odporkyne je nepochybne podstatne vážnejšia vec ako rozvod či predbežné opatrenie o mal. synovi. Ak tieto veci nemôže OS Kežmarok prejednávať, logicky a zákonne nemôže prejednávať ani žiadnu inú vec rovnakých účastníkov pre vzťahy už v tomto podaní podrobne uvedené. Nie   je   podstatné,   že   sudca   JUDr.   Š.   sa   napriek   všetkému   deklaruje   za   nezaujatého, nestranného a nezávislého, resp. že tak túto otázku posudzuje aj odvolací súd...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil:

„Krajský   súd   v   Prešove   svojim   postupom   vo   veci   č.   k.   4   Co   92/2009   v   časti nerozhodovania   o   námietke   zaujatosti   porušil   právo   sťažovateľa   JUDr.   O.   M. na prejednanie veci spravodlivo, nestranným a nezávislým súdom zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu   v   Prešove,   aby   sa   vecou   v   súlade s dohovorom opätovne zaoberal a rozhodol.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. O. M. právo na finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- Eur (slovom dvetisíc), ktorú sumu je Krajský súd v Prešove povinný uhradiť sťažovateľovi na účet jeho advokáta (ustanoveného ÚS SR) do 30 dní odo dňa doručenia tohoto nálezu.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa (meno po ustanovení)… sa priznáva náhrada trov zastupovania   v   sume   (podľa   dodatočného   vyčíslenia)…,   ktorú   sumu   je   Krajský   súd v Prešove povinný poukázať na účet advokáta do 30 dní odo dňa doručenia tohoto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon   neustanovuje   inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné   náležitosti   návrhu   podľa   §   20, ako aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   podľa   ustanovenia   §   50   zákona   o ústavnom   súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 28/07).

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 92/2009, pretože podľa názoru sťažovateľa krajský súd uznesením z 26. júna 2009   rozhodol   len   o námietke   zaujatosti   voči   ustanovenej   znalkyni,   ale   o námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi nerozhodol. Tým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   §   14   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 4 OSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 17 ods. 1 OSP o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Podľa   §   11   ods.   2   zákona   č.   382/2004   Z.   z.   len   čo   sa   znalec,   tlmočník   alebo prekladateľ   dozvie   o   skutočnostiach,   pre   ktoré   je   vylúčený,   bezodkladne   to   oznámi zadávateľovi.   Ak   je   zadávateľom   súd   alebo   iný   orgán   verejnej   moci,   rozhodne   o   jeho vylúčení tento orgán.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrenia predsedu kolégia krajského súdu sp. zn. Spr 10150/09   z 27.   októbra   2009, ako   aj z vyžiadaného zberného   spisu   krajského   súdu sp. zn. 4 Co 92/2008 ústavný súd zistil, že uznesením krajského súdu č. k. 13 NcC 6/2008-49 z 25. júna 2008 boli sudcovia Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) s výnimkou   JUDr.   J.   Š.   a JUDr.   L.   B.   vylúčení   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   85/2008,   predmetom   ktorej   je   návrh   na neplatnosť manželstva. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd poukázal na vyjadrenia jednotlivých sudcov okresného súdu, ktorí sa vyjadrovali k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom, medzi inými aj na vyjadrenie JUDr. J. Š., ktorý uviedol, že vo veci sa necíti byť zaujatý a že s osobou sťažovateľa sa v minulosti stretol jedine v súvislosti s výkonom právomoci vyššieho súdneho úradníka.

Následne okresný súd vo veci sp. zn. 8 C 85/2008 nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie) a za znalkyňu ustanovil MUDr. I. K.

Dňa   4.   marca   2009   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   ustanovenej znalkyni, pričom poukázal na vzťahy medzi lekármi z okolia Prešova a podtatranskej oblasti s rodinnými príslušníkmi odporkyne. Okrem toho sťažovateľ toho istého dňa vzniesol opäť námietku   zaujatosti   voči   zákonnému   sudcovi   JUDr.   Š.,   pričom   sa   v nej   odvolal na predchádzajúce tvrdenia a mimo toho namietal aj jeho procesný postup.

Uznesením sp. zn. 4 Co 92/2009 z 26. júna 2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného   súdu   č.   k.   8   C   85/2008-84   zo   16.   februára   2009   a   upresnil,   že   ustanovená znalkyňa MUDr. I. K. nie je vylúčená z vypracovania znaleckého posudku. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd okrem iného konštatoval:

„Vychádzajúc z citovaného ust. § 11 ods. 1, 2 zákona č. 382/2004 Z. z. znalec môže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pre pomer k veci, zadávateľovi alebo k inej   osobe,   ktorej   sa   úkon   týka.   Namietaná   skutočnosť   navrhovateľom   týkajúca   sa pracovného   zaradenia   odporkyne   v   NsP   v K.,   resp.   jej   rodinných   príbuzných a predpokladaného   vzťahu   s   ustanovenou   znalkyňou   MUDr.   I.   K.   nebola   v konaní preukázaná. Táto skutočnosť nemôže vzbudzovať ani dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti ustanovenej znalkyne v predmetnej veci. Pomer k veci ani k účastníkom konania, resp. k zadávateľovi   vypracovania   znaleckého   posudku   preukázaný   nebol,   a   preto   vznesená námietka zaujatostí voči osobe znalca nie je opodstatnená…

Pokiaľ   sa   týka   vznesenej   námietky   zaujatosti   voči   zákonnému   sudcovi,   k   tomu odvolací súd poznamenáva, že dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania   veci   nie   sú   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   postupe   sudcu   v   konaní o prejednávanej   veci   alebo   jeho   rozhodovaní   o   iných   veciach   (§   14   ods.   3   O.   s.   p.). Uznesením č. k. 13 NcC 6/2008-49 zo dňa 25. 6. 2008 s právoplatnosťou od 21. 8. 2008 Krajský   súd   v   Prešove   rozhodol,   že   sudcovia   Okresného   súdu   Kežmarok   JUDr.   J.   Š. a JUDr. L. B. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8 C 85/2008. Sudcov Okresného súdu Kežmarok JUDr. E. B., JUDr. A. K., JUDr. Š. Ť., JUDr.   B.   M.,   JUDr. I.   J.   a JUDr.   R.   B.   vylúčil   z   prejednávania   a   rozhodovania v predmetnej veci. Z uvedeného vyplýva, že o vznesenej námietke zaujatosti v predmetnej veci bolo nadriadeným súdom v súlade s ust. § 16 ods. 1 O. s. p. právoplatne rozhodnuté. Zákonný sudca JUDr. J. Š. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. V súlade s ust. § 15a ods. 4 O. s. p. sa neprihliada na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu, ak o nich už rozhodol nadriadený súd. O tejto skutočnosti bol navrhovateľ   písomne   upovedomený   súdom   podaním   zo   dňa   6.   5.   2009   (v   spise na č. l. 122).“

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti,   ktorý   rozhoduje   o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho skutkové zistenia. Úlohou   ústavného   súdu   totiž   nie   je   zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, ak   je   vylúčená   právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   ak   účinky   výkonu   tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, III. ÚS 314/08, IV. ÚS 44/08, III. ÚS 133/09).

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu článkom 6 ods. 1 dohovoru sa   zaručuje   ochrana   viacerých   záujmov,   a   to   najmä   práva   na   prístup   k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť   súdu,   pričom   ochrana   podľa   čl.   6   ods.   1   ústavy   neznamená, že súd právoplatne   rozhodne   v prospech   navrhovateľa   (obdobne   II.   ÚS   71/97, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je   aj   právo   účastníka   konania   na   také   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne a zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne   a skutkovo   relevantné   otázky   súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07).

Vychádzajúc   z citovanej   judikatúry,   obsahu   námietok   sťažovateľa,   ako   aj z odôvodnenia   rozhodnutia   krajského   súdu   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   napadnuté uznesenie, ako aj jemu predchádzajúci postup treba kvalifikovať ako ústavne konformné a zlučiteľné s obsahom práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Krajský   súd   v uznesení   sp.   zn.   4   Co   92/2009   z 26.   júna   2009   zásadným spôsobom prezentoval svoj názor o tom, z akého dôvodu nepristúpil k verdiktu o vylúčení ustanovenej znalkyne z vypracovania znaleckého posudku. Vychádzal pritom z príslušných ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   zákona   č.   382/2004   Z.   z.   a   zistených a preukázaných   skutočností.   Okrem   toho   krajský   súd   odôvodnil,   prečo   sa   nezaoberal námietkou   zaujatosti   vznesenou   voči   zákonnému   sudcovi.   S poukazom   na   ustanovenie § 14 ods.   3   a   §   15a   ods.   4   OSP   konštatoval,   že dôvodom   na   vylúčenie   sudcu   nie   sú okolnosti,   ktoré   spočívajú   v jeho   procesnom   postupe,   a okrem   toho,   že   všeobecný   súd neprihliada   na   opakované   námietky   zaujatosti   podané   z toho   istého   dôvodu,   ak   o nich už rozhodol   nadriadený   súd.   V tejto   súvislosti   poukázal   na svoje   skoršie   uznesenie z 25. júna   2008   o nevylúčení   sudcov   JUDr.   J.   Š.   a JUDr.   L.   B.   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 85/2008. Z uvedených dôvodov a v súlade s citovanými ustanoveniami príslušných právnych predpisov na takúto námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi krajský súd neprihliadol.

Aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   prejavil   nespokojnosť   s namietaným   postupom a uznesením krajského súdu z dôvodu nedodržania zásad spravodlivého procesu, ústavný súd sa nedomnieva, aby toto rozhodnutie vykazovalo znaky svojvoľnosti. Naopak, závery krajského súdu vyslovené v označenom rozhodnutí je potrebné charakterizovať ako logické a celkom legitímne.

Ústavný súd po ústavnej konfrontácii, ktorej podrobil uznesenie a postup krajského súdu s námietkami sťažovateľa, nezistil zo strany krajského súdu taký výklad a aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 382/2004 Z. z., ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné   s právom   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. To, že odvolací   súd   nerozhodol   v súlade   s očakávaním   sťažovateľa,   ešte   neznamená, že došlo k porušeniu zásad spravodlivého procesu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   to,   že ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   vrátane   jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009