znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 355/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22,Košice, ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky,   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1,   čl.   47   ods.   3   a   čl.   48   ods.   2   ÚstavySlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základnýchpráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 20/2010 z 28. júna2012,   postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   11   Co   299/2012z 30. októbra 2013 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.2 Cdo 99/2014 z 25. februára 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej   spoločnosti   Rapid   life   životná   poisťovňa,   a. s.,   o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorej obsahom bol návrh na rozhodnutie ústavného súduv tomto znení:

„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právnom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   ako   i právo   sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR

- postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil   sťažovateľove   základné   a ústavné   práva   na   spravodlivé   prejednanie   veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako   i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 2. 2015 sp. zn. 2 Cdo/99/2014

- a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavné práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 10. 2013 sp. zn. 11 Co/299/2012

- a postupom v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavné práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní   dané   čl.   47   ods.   3   ústavy   v spojení   s Čl.   37   ods.   3   Listiny   a   právo   na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 odst. 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 6. 2012 pod sp. zn. 17 C/20/2010

- porušené boli.

2.   Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   zo   dňa 25. 2. 2015   sp.   zn. 2 Cdo/99/2014   a uznesenie   Krajského   súdu   v Košiciach   zo   dňa   30.   10.   2013   sp.   zn. 11 Co/299/2012   a uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   28.   6.   2012   pod   sp. zn. 17 C/20/2010 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur...“

Podľa   čl.   124 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) ústavný   súd   jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek skutočnosti, žetúto v mene sťažovateľky koncipoval kvalifikovaný právny zástupca, predložená sťažnosť savyznačuje   absolútnym   nedostatkom   odôvodnenia   námietky   porušenia   jednotlivých   právsťažovateľky   uvádzaných v petite, ktoré   je podľa   § 20   ods. 1   zákona   o ústavnom   súdepotrebné považovať za jednu zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania predústavným súdom. Odôvodnenie sťažnosti predkladanej ústavnému súdu pritom musí byťlogické,   kompaktné   a   dostatočne   určité,   pretože   v spojení   s petitom   vymedzujú   rozsahústavného prieskumu dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci. Okrem toho sťažovateľka nesplnila ani osobitnú požiadavkuvyplývajúcu z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože k sťažnosti nepripojila kópienapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, na ktorých by bol riadne vyznačený dátumnadobudnutia ich právoplatnosti; takéto rozhodnutia sú pritom podkladom na posúdeniedodržania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde.

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nedostatky   zákonompredpísaných   náležitostí   vyplývajúce   z   podaní   sťažovateľov   nie   je   povinný   odstraňovaťz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010,III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, III. ÚS 280/2013 a iné). Povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady(II. ÚS 117/05).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   v predloženej   podobe   vykazuje   taký   nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splneniehoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, ústavný súd ju z tohtodôvodu   odmietol   podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   už   pri   jej   predbežnomprerokovaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015