znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 355/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote nestranným súdom   podľa   čl.   6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod pod   sp.   zn. 17 C 161/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 161/03

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Okresný súd Bratislava II (...) v konaní sp. zn.: 17 C/161/2003 zákonná sudkyňa Mgr. M. P. ktorá porušuje základné práva sťažovateľa úmyselne a cielene. Ide o č1. 48 ods. 2 keď spôsobuje prieťahy v konaní 4-roky a 9-mesiacov. Opakovane chybne rozhoduje o oslobodení od súdnych poplatkov, keď sťažovateľ je od poplatkov oslobodený zo zákona, ale   sudkyňa   aj   tak   rozhodla   protizákonne   a neoslobodila   sťažovateľa   od poplatkov,   čo Krajský sud zrušil, ale dosiahla tým obťažovanie odvolacieho súdu zbytočným konaním. Toto   isté   vykonala   sudkyňa   v   inom   konaní   17   C/80/2005,   keď   až   2x   neoslobodila sťažovateľa od poplatkov a 2x si vynútila odvolacie konanie o tej istej veci.

Jednoznačne je porušované právo garantované čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé konanie   pred   objektívnym   súdom   podľa   Dohovoru   o   základných   právach,   ktorým   je Slovenská republika viazaná, ale sudkyňa P. nie.“

V máji a júni 2008 podal sťažovateľ predsedom okresného súdu a Krajského súdu v Bratislave sťažnosti na prieťahy v uvedenom konaní, avšak k náprave nedošlo.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:„II. A. Okresný sud Bratislava II porušuje základne práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru.

II. B. Okresný sud Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 100. 000.- Sk v lehote 15 dni od dna doručenia Nálezu Ústavného sudu.

II.   C.   Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje   Okresnému sudu Bratislava II bezodkladne konať a vo veci v lehote 3 mesiace rozhodnúť.“

Sťažovateľ zároveň žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, čo odôvodnil nepriaznivou sociálnou situáciou, v ktorej sa nachádza.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že touto sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal opätovne vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 17   C   161/03,   pričom   od   rozhodnutia   o   jeho   skoršej   sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 22. decembra 2006, resp. 5. marca 2007), o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 47/08 zo 7. februára 2008 tak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, sa podmienky nezmenili.

Aj napriek uvedenej skutočnosti bola už 8. septembra 2008 ústavnému súdu doručená ďalšia   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   rovnakého   základného   práva, postupom toho istého orgánu verejnej moci, v tej istej veci a za takmer rovnaké namietané časové obdobie. V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade ide o vec, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením zo 7. februára 2008. Obdobie siedmich mesiacov (pri   namietanom   porušení   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov), ktoré uplynulo od uvedeného rozhodnutia ústavného súdu do doručenia ďalšej sťažnosti sťažovateľa, považuje ústavný súd za veľmi krátke a nepodstatné na to, aby danú sťažnosť mohol vyhodnotiť ako návrh spĺňajúci podmienku prípustnosti s prihliadnutím na §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde.   To   však   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v uvedenej veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   jej neprípustnosť (obdobne III. ÚS 3/08).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008