znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 355/05-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 14.   decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 238/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2005   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 238/01.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde žalobu proti O. v B. (ďalej len „žalovaný“) „o prevod vlastníctva k bytu“ na sťažovateľa a „o vyporiadanie z toho plynúcich majetkových nárokov“.

Okresný súd sťažovateľa v tejto veci podaním zo 4. apríla 2005 vyzval na zaplatenie súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie   vo   výške   1   000   Sk.   Sťažovateľ   na   túto   výzvu reagoval podaním z 10. apríla 2005, v ktorom súdu oznámil, že uvedenú pohľadávku plne uznáva a že si svoj záväzok mieni v dohľadnej dobe aj splniť.

Podaním č. k. 1 C 238/01-63 zo 4. júla 2005 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že jeho   uznesením   z 15.   apríla   2005,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   11.   mája   2005,   bolo odvolacie   konanie   v predmetnej   veci   zastavené,   a preto   mu   súdny   poplatok   medzitým zaplatený na účet súdu bude vrátený.

Sťažovateľ podaním zo 17. júla 2005 okresnému súdu oznámil, že sa proti uzneseniu o zastavení konania nemohol odvolať a ani ho dokonca v zákonnej lehote prevziať, pretože v čase   od   20.   apríla   2005   do   18.   mája   2005   bol   hospitalizovaný   mimo   miesta   svojho trvalého pobytu, čo súdu preukázal aj zaslaným lekárskym potvrdením. V uvedenom podaní súčasne   okresný   súd   požiadal   o opakované   doručenie   predmetného   uznesenia a pokračovanie v konaní.

Dňa 16. augusta 2005 sa sťažovateľ v učtárni okresného súdu dozvedel, že vo veci konajúci   sudca   nechal   už   pokynom   zodpovednej   pracovníčke   učtárne   okresného   súdu zaplatený   súdny   poplatok   vrátiť.   Sťažovateľ   súdny   poplatok   odmieta   prevziať,   lebo   je presvedčený, že okresný súd tieto jeho „nároky a právo na ne z tohto súdneho sporu, chce cieľavedome prekaziť a takýmto tendenčným a svojvoľným spôsobom“ mu ich nepriznať.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal taktiež o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   ako   náhrady   nemajetkovej   ujmy   vo   výške   50   000   Sk,   ktorú   odôvodnil dĺžkou zbytočných prieťahov v predmetnom konaní a postupom súdu v tejto veci. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodne:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1), čl. 46 Ústavy SR a ods. 1), čl. 6 Európskeho dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. k. 1 C 238/01 porušené boli.

2.) Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove v právnej veci pod č. k. 1 C 238/01 konať ďalej.

3.) Priznáva I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 tis. Sk (slovom štyridsaťtisíc korún slovenských), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.) Ukladá Okresnému   súdu   v Bardejove   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   konania   na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V rámci   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   taktiež   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie právneho   zástupcu   v uvedenej   veci   a   v   jej   závere   uviedol,   že   primerané   finančné zadosťučinenie   požaduje   ako „nemajetkovú   ujmu   za   odopretie   spravodlivosti   a vedome zbavovanie   sa   tejto   kauzy   zo   strany   bardejovského   súdu,   teda   za   jeho   zámer,   aby   sa v konaní o tejto veci ďalej nepokračovalo“.

Okresný   súd   sa   podaním   č.   Spr.   730/05   z 25.   októbra   2005   na   základe   výzvy ústavného súdu k predmetnej veci vyjadril prostredníctvom svojho predsedu. Vo svojom vyjadrení   predseda   okresného   súdu   podal   chronologický   prehľad   priebehu   konania v predmetnej   veci   a následne   v jeho   závere   uviedol: „Vychádzajúc   z uvedeného   nie   je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, že postupom súdu po tom, čo podal odvolanie proti uzneseniu tohto   súdu zo   dňa   16.   3.   2004   č.   k.   1 C 238/01-30,   došlo k porušeniu   jeho základného práva v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postup súdu, pokiaľ sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, treba považovať za legálny, lebo je v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   zákona   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch v platnom znení, najmä v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Za legálny   treba   považovať   aj   následný   postup   súdu,   pokiaľ   sťažovateľovi   nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, keď na jeho strane nezistil podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. Je treba dodať, že k zhodnému záveru dospel aj odvolací súd. Ak napriek tomu sťažovateľ súdny poplatok v dodatočne určenej lehote za podané odvolanie nezaplatil, súd v súlade   s ustanovením §   10 ods.   1 už citovaného zákona   vo vtedy   platnom znení, odvolacie konanie zastavil. Po zistení, že neboli splnené podmienky náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p., bolo nariadené opätovné doručenie uznesenia o zastavení konania sťažovateľovi a tým daná možnosť jednak zo strany sťažovateľa využiť opravný prostriedok   i splniť   poplatkovú   povinnosť   v zmysle   §   10   ods.   3   už   citovaného   zákona, čo sťažovateľ využil.

Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd SR sťažnosť sťažovateľa I. K. K. ako zrejme bezdôvodnú odmietol.“

II.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal 19. marca 2001 na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva   k bytu   proti   žalovanému.   Okresný   súd   v uvedenej   veci   na   pojednávaní   konanom 16. marca 2004 v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil uznesenie č. k. 1 C 238/01-28, ktorým pripustil zmenu návrhu, a následne ďalším uznesením č. k. 1 C 238/01-30 konanie vo veci zastavil, pričom nárok sťažovateľa na zaplatenie 300 000 Sk vylúčil na samostatné konanie.

Sťažovateľ podal 7. mája 2004 proti uzneseniu č. k. 1 C 238/01-30 zo 16. marca 2004 odvolanie. Zákonný sudca nechal pokynom z 12. mája 2004 zaslať podané odvolanie žalovanému   a súčasne   vyzvať   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané odvolanie v lehote 3 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania. Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným 25. mája 2004, ktorým ho požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   z 27.   mája   2004   vyzval   sťažovateľa,   aby   mu v lehote 3 dní predložil dôkaz o výške svojho i manželkinho príjmu, ako aj dôkaz o výške pravidelných   mesačných   výdavkov.   Sťažovateľ   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu z 27. mája 2004 podaním doručeným súdu 15. júna 2004.

Uznesením   č.   k.   1   C   238/01-49   z 18.   júna   2004   okresný   súd   sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Sťažovateľ sa proti tomuto uzneseniu odvolal podaním doručeným 12. júla 2004. Vo veci konajúci sudca nechal pokynom zo 16. júla 2004 vyhotoviť predkladaciu správu pre krajský súd. Krajský súd svojím uznesením č. k. 2 Co 160/04-53 z 9. februára 2005 potvrdil uznesenie okresného súdu z 18. júna 2004. Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 24. februára 2005 doručiť uvedené uznesenie sťažovateľovi.

Zákonný sudca nechal pokynom z 5. apríla 2005 opätovne vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie v lehote 3 dní pod následkom zastavenia odvolacieho konania. Podaním z 10. apríla 2005 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že jeho pohľadávku   voči   nemu uznáva, avšak „pre momentálnu   finančnú   indispozíciu“ ju nemôže zaplatiť.

Okresný súd uznesením č. k. 1 C 238/01-58 z 15. apríla 2005 odvolacie konanie v uvedenej   veci   zastavil.   Zásielka   s týmto   uznesením   sa   okresnému   súdu   vrátila   späť 11. mája 2005 s poznámkou „adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“.

Sťažovateľ podľa záznamu o zložení z 28. júna 2005 zložil 23. júna 2005 na účet súdu sumu 200 Sk. Listom zo 4. júla 2005 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že odvolacie konanie   v uvedenej   veci   bolo   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavené   uznesením z 15. apríla 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2005 a z tohto dôvodu bude aj suma 200 Sk zložená na účet súdu sťažovateľovi vrátená. Sťažovateľ na toto oznámenie súdu reagoval podaním doručeným 18. júla 2005, v ktorom okresnému súdu okrem iného oznámil, že v čase od 20. apríla 2005 do 18. mája 2005 bol hospitalizovaný mimo miesta svojho trvalého pobyt, na dôkaz čoho priložil lekárske potvrdenie.

Podľa záznamu o zložení z 20. júla 2005 bola na účet súdu sťažovateľom 14. júla 2005 zložená čiastka 200 Sk.

Pokynom z 24. augusta 2005 nechal vo veci konajúci sudca opätovne sťažovateľovi doručiť uznesenie okresného súdu z 15. apríla 2005, proti ktorému sa sťažovateľ následne podaním doručeným 30. augusta 2005 odvolal.

III.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 238/01.

Podľa zistenia ústavného súdu zo spisového materiálu v uvedenej veci vyplýva, že zásielka s uznesením z 15. apríla 2005 bola okresnému súdu vrátená späť 11. mája 2005 s poznámkou „adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“.

Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú   v   oznámení.   Ak   zostane   i   nový   pokus   o   doručenie   bezvýsledným,   uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.   Ak   si   adresát   zásielku   do   troch   dní   od   uloženia   nevyzdvihne,   považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Okresný súd sa až z podania sťažovateľa doručeného 18. júla 2005 dozvedel, že tento bol   v čase   od   20.   apríla   2005   do   18.   mája   2005,   t.   j.   v čase   doručovania   uznesenia z 15. apríla 2005, hospitalizovaný mimo miesta svojho trvalého pobytu.

S ohľadom   na   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   v preskúmavanom   prípade nedošlo k platnému doručeniu uznesenia z 15. apríla 2005, pretože sťažovateľ preukázal, že sa v čase doručovania tejto písomnosti v mieste svojho trvalého pobytu nenachádzal, t. j. že nebol splnený jeden z predpokladov platného náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   predpokladom   pre   záver o porušení práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (mutatis mutandis I. ÚS 148/03).

Podľa zistenia ústavného súdu pokynom z 24. augusta 2005 nechal vo veci konajúci sudca opätovne sťažovateľovi doručiť uznesenie okresného súdu z 15. apríla 2005, proti ktorému sa sťažovateľ 30. augusta 2005 odvolal.

Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že zásah do sťažovateľových práv bol postupom okresného súdu v predmetnom konaní odstránený, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2005