znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 354/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. D. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Krajským úradom vyšetrovania a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-365/10-97, Krajskou prokuratúrou v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Kv   51/97   a   Okresným   súdom   Dolný   Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/11/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 6. augusta 2008 doručené podanie M. K. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť“, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Krajským   úradom   vyšetrovania   a   Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajský úrad“) v konaní vedenom pod sp.   zn.   ČVS:   KÚV-365/10-97,   Krajskou   prokuratúrou   v Žiline   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 51/97 a Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/11/2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej len „okresná prokuratúra“) z roku 1995 je proti sťažovateľovi vedené trestné konanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a c) Trestného zákona a pre trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Okresný   súd   vrátil   vec uznesením 23 augusta   1995 sp.   zn. 1 T 102/95 okresnej prokuratúre   na   došetrenie.   Následne   Krajská   prokuratúra   v Banskej   Bystrici   podala   na sťažovateľa obžalobu, ktorú však Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vrátil Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici 8. júla 1997 na došetrenie.

Dňa   14.   októbra   1998   podal   už   na   krajskú   prokuratúru   žiadosť   o   preskúmanie postupu   a   prieťahov   v   konaní   na   krajskom   úrade,   na   základe   čoho   mu   bolo   krajskou prokuratúrou oznámené, že prieťahy v konaní zistené neboli.

Krajská   prokuratúra   podala   na   sťažovateľa   23.   februára   1999   na   Krajskom   súde v Žiline obžalobu. Medzitým však tento súd uznesením sp. zn. 3 T 6/99 z 19. novembra 1999 postúpil vec okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému súdu.

Okresný súd uznesením sp. zn. 3 T 180/99 z 28. mája 2001 vrátil opätovne vec na došetrenie   krajskej   prokuratúre   a   dozorujúci   prokurátor   10.   septembra   2001   zaslal vyšetrovací spis krajskému úradu.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   od   28.   mája   2001   sa   v   predmetnej   trestnej   veci nekonalo,   podal   sťažovateľ   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) sťažnosť na nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní.Generálna   prokuratúra   19.   apríla   2005   zistila,   že   sťažovateľove   námietky   proti postupu   v   jeho   trestnej   veci   boli   dôvodné.   Okresná   prokuratúra   nekonala   dostatočne aktívne, za čo bola vyvodená personálna disciplinárna zodpovednosť.

Následne okresná prokuratúra podala na okresnom súde obžalobu, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 2 T 11/2006. Pretože od podania obžaloby do dnešného dňa sa prakticky vo veci nekonalo, sťažovateľ je toho názoru, že aj v tomto konaní pred okresným súdom dochádza k závažným prieťahom v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prejednaní tejto sťažnosti prijal nasledovný nález:

„Základné právo M. K. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Žilina do 31. 12. 2003 a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline od 01. 01. 2004 v konaní ČVS: KÚV-365/10-97, Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní 1 Kv 51/97 a Okresným súdom v Dolnom Kubíne v konaní 2 T/11/2006 porušené bolo.

Okresnému súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod spis. zn.: 2 T 11/2006 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Základné právo M. K. (...) na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti,   ochranu   mena,   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do   súkromného   a rodinného   života   podľa   čl.   19   ods.   1   a   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Krajského   úradu vyšetrovania Policajného zboru Žilina do 31. 12. 2003 a Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline od 01. 01. 2004 v konaní ČVS: KÚV-365/10-97, Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní 1 Kv 51/97 a Okresným súdom v Dolnom Kubíne v konaní 2 T/11/2006 porušené bolo. M. K. (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,- Sk, ktoré sú Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajská prokuratúra v Žiline a Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   povinní   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Predmetom časti sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy a jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupmi a uzneseniami   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   a to   „Krajského   úradu   vyšetrovania Policajného zboru Žilina do 31. 12. 2003 a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline od 01. 01. 2004 v konaní ČVS: KÚV-365/10-97“, do podania obžaloby na okresnom súde a uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 51/97 z 19. februára 1999 v jeho trestnej veci.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   predchádzajúcimi   postupmi   krajského úradu,   resp.   krajskej   prokuratúry,   ktoré   svojou   nečinnosťou   a neefektívnou   činnosťou spôsobili ujmu na jeho základných právach podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože prípravné konanie začalo v roku 1995 a skončilo sa až 23. januára 2006, teda po 11 rokoch, keď bola podaná v tejto veci na sťažovateľa obžaloba. Trestné konanie sa v súčasnosti už vedie na okresnom súde pod sp. zn. 2 T/11/2006. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 6. augusta 2008.

Účelom   základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho,   či   orgán   činný   v prípravnom   konaní   (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne   podanie obžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

K odstráneniu   právnej   neistoty   v trestnom   konaní   prípravnom   dochádza   takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom,   alebo   sa   vydá   rozhodnutie,   na   základe   ktorého   trestné   konanie   prípravné právoplatne končí podaním obžaloby trestne stíhanej osoby (obdobne napr. II. ÚS 325/06, III. ÚS 123/07).

V nadväznosti na to ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti smerujúcej proti policajnému orgánu, resp. krajskej prokuratúre konštatoval, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu doručená, t. j. 6. augusta 2008, bolo už konanie pred orgánmi, ktoré vykonávajú prípravné trestné konanie, podaním obžaloby skončené a k porušovaniu jeho označených práv uvedenými orgánmi už dochádzať nemohlo.

Ústavný súd   preto   po predbežnom   prerokovaní sťažnosť   v tejto   časti   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/11/2006.

Podľa   §   53   ods.   l   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd, ako to vyplýva aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, v prípadoch namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote skúmal, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto   práv od   1.   apríla 2005   poskytuje zákon   č.   757/2004 Z.   z. o   súdoch   a o   zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu postupoval vo vzťahu k okresnému súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/11/2006 tak, ako mu to umožňovali ustanovenia § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   nepreukázal,   že   podal   sťažnosť   na zbytočné   prieťahy v namietanom konaní vedenom okresným súdom predsedovi tohto súdu. Keďže ústavný súd považuje   vyčerpanie   tejto   zákonnej   možnosti   za   predpoklad   možného   preskúmania sťažnosti sťažovateľa namietajúceho porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru (pretože predseda okresného súdu mal a má v zmysle citovaných ustanovení možnosť prijať adekvátne opatrenia na urýchlenie prerokovania veci), vzhľadom na uvedený skutkový stav jeho sťažnosť odmietol so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

To   však   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v uvedenej veci   sp.   zn.   2   T/11/2006,   avšak   iba   pri   splnení   všetkých   zákonných   predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

3. Čo sa týka namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T/11/2006,   sťažovateľ   (aj   napriek   tomu,   že   je kvalifikovane zastúpený advokátom) riadne svoju sťažnosť v tejto časti neodôvodnil [§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (neuviedol v nej, akým konkrétnym zásahom, opatrením prípadne   rozhodnutím   okresného   súdu   mali   byť   jeho   označené   základné   práva v predmetnom konaní porušené)], preto sa ňou ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008