znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 353/2015-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 303/2010, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 P 303/2010   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Martin   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 P 303/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Martin   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Martin   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Zboju, Kuzmányho 4, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 353/2015 zo 14. júla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „navrhovateľ“   alebo   „matka“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 303/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa 6. októbra 2010 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. 12 P 303/2010.

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.   Napokon   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   5   000   € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 545/15 (doručeným ústavnému súdu 29. júna 2015), v ktorom sa okrem iného uvádza:„Dovolím si uviesť toľko, že bez relevantných dôkazov, na ktoré poukazujú účastníci v   predmetnom   konaní,   najmä   pokiaľ   ide   o   zisťovanie   príjmov   otca   maloletej   počas vykonávania svojej profesie na území Veľkej Británie, nemá súd reálnu možnosť vo veci rozhodnúť vzhľadom aj na doteraz zabezpečené listinné dôkazy, ktoré neboli dostatočné a pre ktoré došlo aj k zrušeniu rozhodnutí, ktoré boli vydané v merite veci.

Dovolím si podotknúť, že vzhľadom na to, že je nevyhnutná komunikácia s orgánmi v zahraničí, je potrebné vykonávať preklady jednotlivých listinných dôkazov a toto všetko je spojené s väčšími časovými nárokmi.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„Konanie   vo   veci   sa   začalo   na   tunajšom   súde   dňa   06.10.2010.   Vec   napadla zákonnému   sudcovi   JUDr.   Romanovi   Tichému,   ktorý   bol   od   01.04.2012   preložený na Krajský   súd   v   Žiline.   Vo   veci   boli   vykonané   nasledovné   úkony   súdu   a   účastníkov konania:

-   dňa   18.10.2010   bola   vykonaná   lustrácia   spisu,   zároveň   boli   vykonané   úkony v súvislosti   s   pripojením   spisov   a   predložený   tajomníčke   senátu   príslušného   súdneho oddelenia.

- dňa 12.11.2010 bol doručený návrh na vykonanie dôkazov prostredníctvom právnej zástupkyne matky maloletého dieťaťa,

- na súde 19.11.2010 vykonaný úradný záznam po tom, čo sa dostavil otec dieťaťa, ktorému krátkou cestou bol doručovaný návrh na zvýšenie výživného, čo potvrdil svojim podpisom a uviedol kontaktnú adresu,

-   dňa   23.11.2010   súd   vydal   uznesenie   o   ustanovení   kolízneho   opatrovníka   pre maloleté dieťa, ktoré bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011,

-   dňa   12.11.2010   právna   zástupkyňa   matky   podáva   na   súd   písomný   návrh na vykonanie   dôkazov,   a   to   zisťovaním   prostredníctvom   inštitúcii   vo   Veľkej   Británii ohľadom príjmov otca maloletého dieťaťa,

- táto požiadavka bola realizovaná kanceláriou dňa 25.11.2010,

- dňa 30.11.2010 bol vytýčený termín pojednávania vo veci na 28.01.2011,

- dňa 26.11.2010 do spisu bolo pripojené splnomocnenie advokátky na zastupovanie otca maloletej v uvedenom súdnom spore,

- č. 1. 26 - 30 súdneho spisu obsahujú žiadosti zo strany súdu o podanie správ ohľadne príjmov matky dieťaťa, otca dieťaťa, dotazy na zamestnávateľov matky,

- č. 1. 31 - 38 obsahujú odpovede, a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine o poberaní dávok v hmotnej núdzi niektorého z rodičov, o peňažnom príspevku na kompenzáciu   sociálnych   dávok,   potvrdenie   zamestnávateľa   matky   o   jej   príjme,   ako   aj ďalšieho zamestnávateľa, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov,

-   dňa   14.01.2011   bolo   písomne   zaslané   oznámenie   právnej   zástupkyne   otca maloletého   dieťaťa   vo   forme   upozornenia   súdu   na   porušovanie   a   zneužívanie   výkonu rodičovských   práv   zo   strany   matky   a   zo   strany   základnej   školy   s   materskou   školou v Martine, ktorú maloletá navštevuje,

-   zároveň   pripojené   fotokópie   zápisnice   z   OO   PZ   zo   dňa   22.12.2010   o   podaní oznámenia otca maloletej o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zápisnica zo dňa 25.12.2010 vykonaná na OO PZ Martin, ďalšia zápisnica vykonaná na OO PZ zo dňa 07.01.2011,

- dňa 21.01.2011 právna zástupkyňa otca maloletej podala vyjadrenie k návrhu na zvýšenie   výživného   na   maloleté   dieťa   s   priložením   potvrdenia   ÚNM   Martin   zo   dňa 04.01.2011, pracovná zmluva, ktorá bola uzatvorená s otcom dieťaťa, výpisom z katastra nehnuteľností, potvrdením ČSOB zo dňa 29.11.2010 o účte otca maloletej, z ktorého sa vykonávajú úhrady, výpisy z listu vlastníctva týkajúce sa nehnuteľností,

- zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.01.2011, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom zváženia ďalšieho dokazovania, ktoré prednášali účastníci na pojednávaní,

- Sociálna poisťovňa pobočka Martin v súvislosti s poskytnutím súčinnosti vo vzťahu k otcovi maloletej zo dňa 24.01.2011,

- dňa 15.02.2011 vytýčený termín pojednávania na deň 08.04.2011 o 09:00 hod.,

- dňa 14.03.2011 bol požiadaný otec dieťaťa o predloženie konkrétnych listinných dôkazov, takáto žiadosť bola vykonaná aj vo vzťahu k matke maloletej a zamestnávateľov, následné odpovede zamestnávateľov na požiadavku súdu, ktoré sú na č. 1.100 -107,

-   dňa   28.03.2011   matka   dieťaťa   na   výzvu   súdu   predkladá   požadované   doklady, ktorými   špecifikuje   náklady   v   súvislosti   so   starostlivosťou   o   maloletú   a   dokladá relevantnými listinnými dôkazmi, ako aj výpismi z účtov z peňažného ústavu, ktoré sú na č. 1. 109 - 163,

-   dňa   07.04.2011   list   z   Referátu   poradensko-psychologických   služieb   ÚPSVaR Martin v súvislosti s vykonaným pohovorom s otcom dieťaťa, záznam z pohovoru v rodine, potvrdením zo dňa 06.04.2011 zo Základnej školy s materskou školou v Martine,

-   list   zo   dňa   10.02.2011   vydaný   na   žiadosť   matky   k   súdnemu   pojednávaniu v súvislosti s tréningom a uvedením ceny za jednotlivé tréningy a ďalšie doklady v súvislosti so zakúpením rôznych potrieb pre maloletú na č. 1. 170 - 179 súdneho spisu,

- zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.04.2011, na ktorom súd vyhlásil rozsudok,

- žiadosť o predĺženie zákonnej lehoty na písomné vypracovanie rozsudku, ktorú predsedníčka súdu zákonnému sudcovi povolila, a to do 05.05.2011 a zároveň oznámenie účastníkom konania o predĺžení lehoty na vypracovanie rozsudku,

- rozsudok č. 1. 191, ktorý bol vyhlásený, bol účastníkom doručený

- dňa 20.05.2011 súdu doručené odvolanie navrhovateľa, t. j. matky proti rozsudku z uvedených dôvodov,

-   dňa   23.05.2011   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   otca   maloletej   podáva odvolanie   proti   rozsudku   v   časti,   ktorou   zamietol   jeho   návrh   na   zverenie   dieťaťa do striedavej starostlivosti,

- dňa 25.05.2011 prostredníctvom VSÚ odvolania posielané účastníkom konania, ako aj kolíznemu opatrovníkovi s určením lehoty na písomné vyjadrenie,

-   dňa   08.06.2011   matka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   podáva   vyjadrenie k odvolaniu otca.

- dňa 10.06.2011 právna zástupkyňa otca podáva vyjadrenie k odvolaniu matky,

- dňa 13.06.2011 ÚPSVaR Martin podáva vyjadrenie k odvolaniam,

- dňa 21.06.2011 spis predkladaný odvolaciemu súdu v Žiline, ktorý spis je doručený dňa 08.07.2011 pod sp. zn. 6 CoP/61/2011,

- dňa 11.08.201í Krajský súd v Žiline oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia na deň 17.08.2011 o 10:45 hod..

-   dňa   17.08.2011   zápisnica   o   vyhlásení   rozhodnutia,   ktorým   bol   prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie,

- dňa 17.10.2011 spis vrátený z odvolacieho súdu prvostupňovému súdu s tým, že dňa 18.10.2011 bol predložený sudcovi,

- podľa úradného záznamu zo dňa 26.10.2011 matka si na súde krátkou cestou prevzala zrušujúce rozhodnutie krajského súdu,

- dňa 28.10.2011 právna zástupkyňa matky predkladá listiny za účelom preukázania príjmov otca maloletého (č. 1. 243 - 251),

- dňa 23.12.2011 realizuje sa referát zákonného sudcu o získavanie a vyžiadanie správ tak, ako boli navrhované jednotlivými účastníkmi konania,

- dňa 23.12.2011 nariadené pojednávanie na 25.05.2012,

- dňa 04.01.2012 nariadený termín pojednávania na 16.03.2012,

-   dňa   29.12.2011   doručená   prostredníctvom   právneho   zástupcu   otca   sťažnosť na prieťahy v konaní a zároveň vyjadrenie zákonného sudcu k uvedenej sťažnosti zo dňa 04.01.2012 a následná odpoveď predsedníčky Okresného súdu Martin právnemu zástupcovi otca dieťaťa zo dňa 05.01.2012,

- zápisnica z pojednávania zo dňa 06.03.2012, ktoré pojednávanie bolo odročené na 25.05.2012 o 08:30 hod. s tým, že podaním doručeným súdu dňa 20.03.2012 právny zástupca otca dieťaťa predkladá listinné dôkazy v origináloch jeho jazyka a za tým účelom, aby boli predložené originály týchto listinných dôkazov,

-   dňa   05.04.2012   adresované   ÚPSVaR   Martin   otec   dieťaťa   vzniesol   námietky zaujatosti k pracovníkom ÚPSVaR Martin,

- dňa 18.04.2012 predložené originály listinných dôkazov zo strany otca dieťaťa,

-   uznesenie   zo   dňa   23.04.2012,   ktorým   bol   ustanovený   prekladateľ   z   jazyka arabského na preloženie listín,

-   dňa   17.05.2012   súdu   doručená   odpoveď   z   Daňového   úradu   Košice   vrátane daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby,

-   dohoda   o   ukončení   právneho   zastúpenia   medzi   advokátkou   matky   dieťaťa a doloženie plnej moci ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 24.05.2012, pripojené potvrdenia o príjme matky,

- zaplatené poplatky matkou, ktoré sú na č. 1. 336 - 365 a ďalšie listinné dôkazy v cudzom jazyku na č. 1.366 - 375,

- správa kolízneho opatrovníka z návštevy v rodine zo dňa 24.05.2012,

- zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.05.2012, ktoré bolo odročené na 07.09.2012 z dôvodu, že nebola doručená správa ohľadom otca prostredníctvom dožiadaného orgánu na pojednávanie,

- úradný preklad z arabského jazyka do slovenského na č. 1. 381 - 385,

-   uznesenie   zo   dňa   15.06.2012,   ktorým   bola   priznaná   prekladateľovi   odmena a zároveň daná aj na realizáciu doručením do učtárne súdu dňa 16.07.2012,

-   dňa   22.06.2012   ÚPSVaR   Martin   podáva   vyjadrenie   k   námietke   zaujatosti a ustanovenie iného kolízneho opatrovníka z dôvodov uvedených na č. 1. 391 - 395,

- úradný záznam zo dňa 06.09.2012, z ktorého obsahu je zrejmé, že dožiadanie, ktoré bolo založené do súdneho spisu, bolo prijaté, ale nebolo možné ho vybaviť, pretože nebola uvedená presná adresa svedka alebo osoby, od ktorej žiadal súd zisťovať údaje, jasné a presné otázky, ktoré sa počas výsluchu mali položiť, po doplnení tejto požiadavky bude znovu vykonaný výsluch,

- č. 1. 399 - 402 obsahuje výdaje na maloletú v školskom roku 2012/2013,

-   dňa   07.09.2012   zápisnica   o   pojednávaní,   ktoré   bolo   odročené   na   26.10.2012 o 09:00 hod. za účelom rozhodnutia o otázke kolízneho opatrovníka,

- písomný kontakt s pracovníčkou Min. spravodlivosti z odboru medzinárodného práva súkromného na č. 1. 405 - 412,

-   uznesenie   zo   dňa   10.10.2012,   ktorým   bolo   zrušené   uznesenie   o   ustanovení kolízneho opatrovníka v Martine a zároveň ustanovený opatrovník v Žiline bolo v dôsledku odvolania   zrušené   uznesením   Krajského   súdu   v   Žiline,   sp.   zn.   5CoP/3/2013   zo   dňa 31.01.2013,

- termín vytýčený na 26.10.2012 bol dňa 22.10.2012 zmenený na deň 19.12.2012 o 14:00 hod. z dôvodu účasti sudcov na školení, ktoré poriadalo MS SR pre agendu P,

- č. 1. 419 odvolanie voči uzneseniu o zmene kolízneho opatrovníka prostredníctvom kolízneho opatrovníka v Martine a odvolanie kolízneho opatrovníka, ktorý bol ustanovený, a to v Žiline,

- upovedomenie o zrušení pojednávania zo dňa 19.12.2012 z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o uznesení v súvislosti so zmenou kolízneho opatrovníka,

- dňa 20.11.2012 doručené písomné vyjadrenie k odvolaniam otca prostredníctvom právneho zástupcu,

- č. 1. 431 zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline uznesenia OS MT zo dňa 10.10.2012, ktoré bolo referátom VSÚ zo dňa 15.03.2013 doručované účastníkom konania,

- dňa 02.04.2013 predmetný spis bol pridelený JUDr. Nore Zátopkovej,

-   dňa   09.04.2013   spis   predložila   zákonná   sudkyňa   predsedníčke   súdu   po   jej vyjadrení a následnom vylúčení z prejednávania a rozhodnutia dňa 12.04.2013,

- náhodným výberom podľa pokynu bola vec pridelená dňa 15.04.2013 zákonnej sudkyni JUDr. Márii Ilgovej,

- dňa 20.05.2013 na pokyn sudcu spis predložený VSÚ na ustanovenie opatrovníka vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie KS ZA (č. 1. 431),

- dňa 17.05.2013 doručené súdu vyjadrenie matky, ktorá podáva vo veci písomné vyjadrenie prostredníctvom právnej zástupkyne,

- dňa 24.05.2013 po konzultácii VSÚ so zákonnou sudkyňou a na základe jej pokynu bol realizovaný referát sudkyne na č. 1. 446 a následne predložený spis VSÚ na ďalší postup,   pretože   kolízny   opatrovník   podľa   názoru   sudkyne   bol   právoplatne   ustanovený na č. 1.14 súdneho spisu,

- VSÚ dňa 17.06.2013 vydal uznesenie o ustanovení prekladateľa z jazyka anglického v súvislosti s vykonaním prekladov, ktoré boli prostredníctvom právnych zástupcov zaslané účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi,

-   dňa   02.07.2013   sudca   vyzval   právnu   zástupkyňu   otca   maloletej   na   oznámenie všetkých relevantných skutočností potrebných pre vykonanie dožiadania do Veľkej Británie za účelom zisťovania zárobkových a majetkových pomerov na strane otca, ktoré skutočnosti boli konkretizované a zároveň bolo poukazované aj na ustanovenia § 120, ods. 1, 4 O. s. p., § 123 O. s. p. a § 53 O. s. p.,

- dňa 18.07.2013 právny zástupca otca dieťaťa doručuje oznámenie k výzve zo dňa 02.07.2013, ako aj právna zástupkyňa matky dieťaťa reaguje na výzvu súdu doručením oznámenia zo dňa 01.08.2013 vrátane listinných dôkazov,

-   listom   zo   dňa   05.09.2013   bol   požiadaný   ustanovený   prekladateľ   o   vykonanie prekladov, ktoré sú uvedené v prílohe žiadosti o vykonanie dôkazu podľa nariadenia ES 1206/2001   o   spolupráci   medzi   súdmi   členských   štátov   pri   vykonávaní   dôkazov v občianskych a obchodných veciach a ktoré požiadavky boli v rámci zistených skutočností maximálne konkretizované,

- zo strany prekladateľa preložené písomnosti boli súdu doručené dňa 27.09.2013, následne uznesením zo dňa 18.10.2013 bola priznaná prekladateľovi odmena, ktorá bola daná na realizáciu do učtárne 25.11.2013,

- uvedené preložené písomnosti dňa 18.10.2013 boli zaslané na príslušný dožiadaný súd alebo orgán do Veľkej Británie,

-   dňa   22.01.2014   do   súdneho   spisu   sa   vrátilo   dožiadanie   z   Veľkej   Británie s poučením v tom smere, že Okresný súd Martin v súvislosti s kauzou a dožiadaním má sa obrátiť   o   vzájomnú   právnu   pomoc,   a   to   prostredníctvom   Generálnej   prokuratúry   SR na konkrétnu   adresu,   ktorá   bola   vyšpecifikovaná   a   zároveň   bol   pripojený   aj   návod Spojeného kráľovstva, ako postupovať pri žiadostiach o vzájomnú právnu spoluprácu, ako predkladať žiadosť úradom s tým, že vyslovil presvedčenie, že súdu tento návod pomôže,

- dňa 24.02.2014 sa Okresný súd Martin v súvislosti s nevybavením dožiadania z Veľkej   Británie   obrátil   na   Min.   spravodlivosti   SR,   odbor   medzinárodného   práva súkromného s ohľadom na zvolenie ďalšieho postupu pre úspešné vybavenie dožiadania tak, ako to bolo súdu oznámené,

- súd rozhodol o priznaní odmeny prekladateľovi, a to uznesením zo dňa 24.02.2014 a zároveň súčasťou súdneho spisu je aj vyhotovená žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní   dožiadania   adresované   Min.   spravodlivosti,   ktorá   bola   zaslaná   12.03.2014 s tým, že súd doteraz nedisponuje žiadnou odpoveďou ani reakciou na požiadavku súdu.

-   25.11.2014   -   spis   pridelený   novej   zákonnej   sudkyni   po   odchode   sudkyne JUDr. Márie Ilgovej do dôchodku,

-   22.12.2014   -   súdom   zaslaná   urgencia   Ministerstvu   spravodlivosti   SR,   sekcia medzinárodného   práva   vo   veci   vybavenia   dožiadania   a   zároveň   žiadosť   o   usmernenie ďalších   krokov   súdu,   ktoré   by   viedli   k   zefektívneniu   postupu   v   danej   veci   (mailom   + písomne),

- dňa 27.01.2015 ministerstvo mailom oznámilo, že vec bola z ich strany urgovaná, pričom termín vybavenia dožiadania bol odhadnutý na jeden mesiac,

- dňa 05.02.2015 ministerstvo mailom preposlalo odpoveď britského kontaktného bodu, pričom termín vybavenia bol odhadnutý na 28 dní,

- dňa 24.03.2015 súd mailom urgoval ministerstvo ohľadom vybavenia dožiadania, nakoľko v zmysle predchádzajúcej komunikácie mala byť vec vybavená začiatkom marca 2015,

- dňa 26.03.2015 ministerstvo mailom oznámilo, že britský kontaktný bod bol z ich strany urgovaný. V ten istý deň bolo oznámené, že kontaktný bod stále informáciu zisťuje,

- dňa 07.04.2015 bola doručená odpoveď na dožiadanie,

-   dňa   09.04.2015   bol   prekladateľ ⬛⬛⬛⬛ požiadaný   o   preklad   listín z anglického do slovenského jazyka,

- dňa 23.04.2015 bol súdu doručený preklad listín,

- dňa 05.05.2015 bolo vypracované uznesenie o priznaní odmeny prekladateľovi,

- dňa 11.05.2015 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 24.06.2015 o 09:00 hod., PM 8,

- dňa 13.05.2015 požiadal právny zástupca otca o určenie nového termínu vzhľadom na kolíziu veci s hlavným pojednávaním v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin,

- dňa 20.05.2015 súd zrušil vytýčený termín pojednávania, zároveň bol vytýčený nový termín pojednávania na 01.07.2015 o 09:00 hod., PM 8,

- dňa 20.05.2015 právny zástupca otca súdu mailom oznámil, že otec maloletej odlieta dňa 01.07.2015 na dovolenku, pričom na svojej osobnej účasti na pojednávaní trvá. Požiadal o zmenu termínu,

- dňa 01.06.2015 súd zrušil vytýčený termín pojednávania, zároveň bol vytýčený nový termín pojednávania na 12.08.2015 o 09:00 hod., PM 8.“

Z pripojenej   prílohy   k stanovisku   sťažovateľky   k vyjadreniu   okresného   súdu   ku sťažnosti   vyplýva,   že   ostatným   úkonom   vo   veci   je   upovedomenie   účastníkov   o zrušení pojednávania nariadeného na 30. september 2015 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 29. júna 2015 sťažovateľka   zaujala   v podaní   doručenom   ústavnému   súdu   1.   októbra   2015   takéto stanovisko:

„S   poľutovaním   musíme   konštatovať,   že   takýmto   spôsobom   vybavovania prejednávanej veci sa v tomto roku 2015 pojednávania vo veci zrejme nedočkáme. Pokiaľ ide o zabezpečovanie dôkazov z Veľkej Británie, ktoré sú v danej veci zabezpečené len po rok 2013, pričom rozhodovať vo veci sa bude zrejme, ak vôbec, až v roku 2016, bude potrebné opätovne zabezpečovať predmetné dôkazy opäť z Veľkej Británie za roky 2014 a 2015,   resp.   2016,   a   teda   otázne   zostáva,   či   bude   možné   predmetnú   vec   o   zvýšení výživného do dovŕšenia plnoletosti maloletej vôbec ukončiť.

Vzhľadom na charakter prejednávanej veci starostlivosti súdu o maloleté deti je vyššie   uvedené   konštatovanie   prinajmenšom   alarmujúce.   Aj   v   danom   prípade   vidíme pochybenie súdu, keď svoju neúspešnú prvotnú žiadosť o zabezpečenie dôkazov o príjme otca maloletej neaktualizoval o neskoršie obdobia, čím v znení vyššie uvedeného spôsobil ďalšie   prieťahy   v   konaní   do   budúcna.   A   ak   súd   prvého   stupňa   majúc   túto   informáciu neurobil   ďalšie   kroky   na   zabezpečenie   takéhoto   dôkazu   priebežne,   pričom   čaká na pojednávanie, kde mu to v právnej veci, kde súd koná aj z úradnej moci, oznámia zúčastnené strany, dochádza opäť k pochybeniu súdu a zbytočným prieťahom v konaní. V   chronológii   zaslanej   súdu   nie   ani   zmienka   o   tom,   že   by   súd   prvého   stupňa opätovne žiadal Veľkú Britániu o zabezpečenie ďalších dôkazov o príjme otca za roky 2014 a 2015, vychádzajúc pritom zo zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, kedy tieto údaje sú pre rozhodnutie nevyhnutné.

Je neprijateľné, aby sa o výživnom na maloleté dieťa konalo 5 rokov. Akým spôsobom má matka maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho potreby, keď súd vo veci tak dlhú dobu nerozhodne   konečným   rozsudkom   tak,   aby   sa   tento   mohol   stať   právoplatným a vykonateľným.   Samotné   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa,   ktoré   bolo   rozhodnutím odvolacieho   súdu   zrušené   taktiež   neospravedlňuje   prieťahy   v   súdnom   konaní,   keďže nesprávne rozhodnutie resp. nesprávny postup súdu je v danom smere dôvodom tak dlhého súdneho konania.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 24. júna 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   keď   bude   konať   nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach   obchodných   spoločností   a   družstiev   (§   200e)   súd   je   povinný   vykonať   ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V citovanom zákonom   ustanovení   sa   premieta   zásada   materiálnej   pravdy,   ktorá   sa   stále   uplatňuje v nesporových   konaniach   (ku   ktorým   patrí   aj   konanie   o zvýšenie   výživného)   a ktorá znamená, že zodpovednosť za výsledok konania nesie súd a že účastníci, ktorí sú subjektmi konania,   nie   sú   pri   svojej   nečinnosti   pri   dokazovaní   postihnutí   žiadnou   sankciou   ani negatívnymi dôsledkami.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je posúdenie podmienok   zmeny   výšky   už   určeného   výživného   na   neplnoleté   dieťa   sťažovateľky.   Ide o konanie, ktoré právne zložité obyčajne nie je, metodika všeobecných súdov vo veciach starostlivosti   o maloletých   aj   s medzinárodným   prvkom   (otec   dieťaťa   je   cudzí   štátny príslušník) je dostatočne jasná a podopretá ich stabilizovanou judikatúrou. Ústavný súd pripúšťa   určitý   stupeň   skutkovej   náročnosti   v súvislosti   so   zabezpečovaním   dôkazov prostredníctvom   dožiadaní   adresovaných   príslušným   orgánom   vo   Veľkej   Británii, no súčasne   konštatuje,   že   uvedenou   skutočnosťou   nie   je   možné   ospravedlniť   stav napadnutého   konania   v čase   rozhodovania   o sťažnosti   ústavným   súdom.   Dôvodom   na ospravedlnenie   daného   stavu   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže   byť   ani   nutnosť ustanovenia kolíznych opatrovníkov a tlmočníkov, pretože ide o nenáročné procesné úkony a navyše   v okolnostiach   danej   veci   ide   o uplatnenie   nárokov   pre   maloleté   dieťa, ktoré vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou (napr. III. ÚS 344/05, IV. ÚS 31/06, II. ÚS 19/07).

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 P 2303/2010, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu nezistil, že by vo vyhodnocovanom   konaní   existovali   také   skutočnosti,   ktoré   by   mohli   byť   osobitne zohľadnené v neprospech sťažovateľky.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý, keď okresný   súd   od   podania   návrhu   sťažovateľky   vykonal   veľký   počet   procesných   úkonov v zásade v primeraných časových intervaloch, no na druhej strane bez konkrétneho posunu v merite veci, a preto je potrebné tento postup vyhodnotiť ako neefektívny.

O neefektívnosti konania zo stany súdu okrem iného svedčí aj zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 CoP 61/2011 zo 17. augusta 2011, keď v odôvodnení uznesenia bolo okrem iného uvedené:

„Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že okresný súd neriadil sa citovanou zákonnou   úpravou,   rozhodol   predčasne,   hodnotiace   závery   sú   nedostatočné,   nemajú podklad   vo   vykonanom   dokazovaní,   z   ktorého   dôvodu   je   rozhodnutie   okresného   súdu neúplné a nepreskúmateľné.

S poukazom na obsah spisu možno konštatovať, že okresný súd nedôsledne zisťoval majetkové pomery otca a vzhľadom na jeho vzdelanie a schopnosti ani nepreveril tvrdenie matky o tom, že otec v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii, pracuje ako lekár na základe registrácie. Uvedenej skutočnosti by nasvedčovalo i časté zdržiavanie sa otca na území Veľkej   Británie,   pričom   na   pojednávaní   konanom   dňa   28.1.2011   otec   potvrdil,   že   je v Anglicku naďalej registrovaný ako lekár. Za uvedenú registráciu platí 400,- eur ročne, ktorú čiastku podľa vlastného vyjadrenia nepovažuje za vysokú, vzhľadom na to, čo by jej odhlásením mohol stratiť, (č. l. 88). Možno konštatovať, že oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov (pri poslednom rozhodovaní bol otec nezamestnaný), túto zmenu však okresný súd dostatočne nepreveril. Uspokojil sa s tvrdením otca, podporeným len fotokópiou pracovnej zmluvy, že pracuje ako mobilný obchodný zástupca pre nákup pre Stavebnú spoločnosť HGZ (pre spoločnosť svojho otca), s príjmom vo výške 6.000,- saudských rijálov (cca 1.000,- eur) mesačne. Okresný súd však vzhľadom na znenie článku 11 tejto zmluvy opomenul vyhodnotiť jej prípadnú platnosť.!“

Ústavný   súd   pripúšťa,   že   zabezpečovanie   dôkazov   prostredníctvom   dožiadania od príslušných orgánov v cudzine samo osebe objektívne prispieva k predĺženiu priebehu konania,   no   v okolnostiach   danej   veci   z prípisu   (Birmingham   Civil   Justice   Centre) doručeného okresnému súdu 7. mája 2012 vyplýva, že dožiadanie nebolo možné vykonať z dôvodu, že požadované údaje neboli dostatočne špecifikované. Z uvedeného dôvodu bolo nutné   uvedené   dožiadanie   doplniť   a opakovane   odoslať   na   vybavenie,   čo   nepochybne prispelo k predĺženiu napadnutého konania.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol (napr. III. ÚS 108/09).

V súvislosti s významom sporu pre sťažovateľku už ústavný súd viackrát uviedol, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí (I. ÚS 194/03).

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi veci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi,   preto   konaniu   o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu starostlivosť,   pretože   procesné   omeškanie   v takejto   veci   môže   mať   za následok de facto rozhodnutie   o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené   kráľovstvo z 8. 7. 1987, séria 120-A, § 85).

Z tohto   aspektu   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   v napadnutom   konaní nepostupoval   dostatočne   efektívne   a v dostatočnej miere   nezohľadnil,   o čo   sťažovateľke, zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa, v tejto veci ide. Do dňa prerokovania sťažnosti ústavným   súdom   konanie   ešte   nie   je   právoplatne   skončené,   teda   stav   právnej   neistoty sťažovateľky odstránený nebol.

Uvedený   postup   okresného   súdu   teda   nesvedčí   o tom,   že   by   svoju   činnosť organizoval   v súlade   s povinnosťou   uloženou   mu   §   100   ods.   1   OSP tak,   aby   bola   vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Na základe uvedeného a berúc do úvahy aj to, o čo sťažovateľke v konaní ide, dospel ústavný   súd   k názoru,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v konaní   o návrhu na zvýšenie výživného, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 12 P 303/2010, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   5 000   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázala na právnu neistotu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania zavinenú „nekonaním a nesprávnym konaním“ okresného súdu v napadnutom konaní.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného pod sp. zn. 12 P 303/2010, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä skutočnosť,   že   posudzované   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu právoplatne   skončené,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   2   500   €   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom JUDr. Tomášom Zbojom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a to každý   úkon   po   139,83   €,   t.   j.   spolu 419,49 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 444,66 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015