znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 353/04-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ioana   Kornelija   Komanického,   bytom   B.,   zastúpeného advokátom JUDr. V. P., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 E 219/02 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 CoE 16/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ioana Kornelija Komanického   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2004 doručená sťažnosť Ioana Kornelija Komanického, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. P., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 E 219/02 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 CoE 16/04.

Sťažovateľ   uviedol,   že   okresný   súd   svojím   rozhodnutím   č.   k.   D   240/93-72 zo 7. februára 2001 rozhodol o dedičstve po jeho nebohej matke M. K. Dožadoval sa zápisu dedičstva, čo však Správa katastra Svidník (ďalej len „správa katastra“) odmietla, preto sa návrhom   obrátil   na   okresný   súd,   aby   tento   nariadil   vykonať   vo   vykonávacom   konaní príslušný zápis. Okresný súd jeho návrh prerokoval a konanie zastavil uznesením sp. zn. 2 E 219/02 z 24.   mája 2004.   Na   základe jeho odvolania krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 3 CoE 16/04 z 3. augusta 2004 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľ je toho názoru, že oba súdy tým, že neprinútili správu katastra vo veci konať a rozhodnúť o jeho vlastníctve, porušili jeho základné práva zaručené čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, nezabezpečili mu súdnu ochranu a neumožnili mu ani riadne nakladať s jeho majetkom.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že: Základné ľudské práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 2 E 219/02 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 CoE 16/04 porušené boli.

Zrušuje uznesenie okresného súdu   sp. zn. 2 E 219/02 z 24. mája 2004 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 CoE 16/04 z 3. augusta 2004.

Prikazuje uvedeným súdom, aby nanovo vo veci konali a rozhodli a prikázali správe katastra, že je povinná uskutočniť zápis do katastra nehnuteľností.

Priznáva   sťažovateľovi   finančnú   satisfakciu   v podobe   finančnej   náhrady za nemajetkovú ujmu, a to 200 000 Sk za porušenie ústavy a 150 000 Sk za porušenie dohovoru.

Ukladá uvedeným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu.

Senát   ústavného   súdu   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   353/04-8   z 24.   novembra   2004 rozhodol tak, že nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 2 E 219/02 vyplýva nasledovný stav konania:

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   2   E   219/02   z   24.   mája   2004   vo   veci   návrhu sťažovateľa   proti   správe   katastra   na   výkon   rozhodnutia   zápisu   do   katastra   súdneho rozhodnutia   rozhodol   tak,   že   konanie   o návrhu   na   výkon   rozhodnutia   zastavil. Po právoplatnosti   tohto   uznesenia   vec   postúpil   správe   katastra   ako   vecne   príslušnej na ďalšie konanie.

Okresný súd uviedol, že sťažovateľ podal návrh na výkon rozhodnutia s tým, aby okresný súd uložil žalovanému zapísať vklad do katastra nehnuteľností. Okresný súd ďalej okrem   iného   uviedol,   že   podľa   ustanovenia   §   18   písm.   a)   a b)   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   neskorších   predpisov katastrálny   úrad   rozhoduje   v katastrálnom   konaní   a   zapisuje   práva   k nehnuteľnostiam. Katastrálny úrad vykonáva svoju činnosť v katastrálnom konaní, ktoré je administratívnym procesom, v ktorom katastrálny úrad vystupuje ako správny orgán voči účastníkom konania. Účastníkmi   sú   tie   subjekty,   ktorým   zákon   toto   oprávnenie   dáva   a o ktorých   právach a povinnostiach   z hľadiska   evidencie   nehnuteľností   sa   bude   rozhodovať.   V správnom konaní   záujmy   účastníkov   sú   chránené   inými   spôsobmi,   a to   predpismi   všeobecného správneho konania. Súdy nemajú právomoc vykonávať zápis vlastníckych vzťahov.

Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd svojím uznesením č. k. 3 CoE 16/04-25 z 3. augusta 2004 potvrdil uznesenie okresného súdu. Krajský súd zdôraznil, že súdy nemajú   právomoc   vykonávať   zápis   vlastníckych   práv   v katastri   nehnuteľností,   návrh oprávneného   na   zapísanie   práv   vkladu   do   katastra   nehnuteľností   (k   pozemkom)   nie   je návrhom na občianskoprávne konanie a súdy nemôžu o ňom rozhodovať.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   prvej   vety   dohovoru   pri   rozhodovaní   o občianskoprávnych nárokoch a záväzkoch alebo o trestnom obvinení je každá dotknutá osoba oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd a krajský súd svojimi rozhodnutiami mu mali zabrániť v užívaní zdedeného majetku, ako aj odmietnuť prístup k spravodlivosti.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite   zistený   skutkový   stav,   a aké   skutkové   a právne   závery   zo   skutkového   stavu všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Z tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   rozhodnutie všeobecného   súdu   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné   a zároveň   by   mali   za   následok   porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

Po oboznámení sa s obsahom oboch namietaných uznesení, ako aj s celým spisom okresného súdu sp. zn. 2 E 219/2002 ústavný súd dospel k záveru, že oba súdy aplikovali príslušné   právne   predpisy   (katastrálny   zákon)   spôsobom   zlučiteľným   s ústavou a medzinárodnou zmluvou. Obe uznesenia boli náležite odôvodnené a oba súdy uviedli aj skutkové zistenia, o ktoré opreli svoje rozhodnutia.

S ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľa   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   dospel   k záveru, že z predloženej sťažnosti ani z k nej pripojených uznesení okresného súdu a krajského súdu nevyplýva   nič,   čo   by   svedčilo   o zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   záverov vyvodených oboma súdmi, a teda aj porušení sťažovateľom označených základných práv.

Nad   rámec   oboch   rozhodnutí   všeobecných   súdov   je   potrebné   podotknúť, že sťažovateľ má aj iný dostupný prostriedok v prípade ak by namietal nečinnosť správneho orgánu,   a to žalobou   namietajúcou   nečinnosť tohto   orgánu   podľa   Občianskeho súdneho poriadku.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   dospel   k záveru,   že   účinky   výkonu   právomoci   oboch   súdov   v danom prípade   sú   zlučiteľné   so   sťažovateľom   označenými   právami   podľa   ústavy,   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005