znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 352/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia bližšie nešpecifikovaných základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 3 T 1/01 a sp. zn. 5 Nt 6/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2008 doručená   sťažnosť   R.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   bližšie nešpecifikovaných základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 T 1/01 a sp. zn. 5 Nt 6/07.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 1/01 z 10. januára 2005 bol sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Podľa sťažovateľa došlo   zo   strany   orgánov   činných   v trestnom   konaní   a   okresného   súdu   k nezákonným postupom už v prípravnom konaní, kde bolo porušené jeho základné právo na obhajobu, tým,   že   jeho právny   zástupca   nebol   prítomný   pri   výsluchu   svedkyne,   ako   aj pri   iných úkonoch po jeho vzatí do väzby. Proti nezákonnému postupu orgánov činných v trestnom konaní podal preto sťažnosť dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý však namiesto odpovedi sťažovateľovi podal na okresný súd obžalobu.

Dňa 22. februára 2007 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na povolenie obnovy trestného konania. Okresný   súd o jeho návrhu od 3.   mája 2007 vôbec nekonal. Vec je vedená pod sp. zn. 5 Nt 6/07.

Podaním zo 14. marca 2008 sťažovateľ žiadal okresný súd o oznámenie, prečo sa vo veci jeho návrhu na obnovu konania nekoná, ale všeobecný súd mu na jeho žiadosť dosiaľ neodpovedal a vo veci je nečinný už viac ako 15 mesiacov.

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   žiada   ústavný   súd,   aby   preskúmal   nezákonný postup okresného súdu a rozhodol rozsudkom takto:

„1. Trest udelený OS Bratislava I zo dňa 10. 1. 2005 pod č. k. 3 T 1/01 v trvaní 8 rokov sa ruší v celom rozsahu spolu tak s rozsudkom.

2. Ústavný súd nariaďuje nový súdny proces v predmetnej veci na nové rozhodnutie v zmysle Tr. zákona, Tr. práva, Ústavy SR, čl. 35/1 Dohovoru, ktorým je SR viazaná.

3. Odsúdeného R. P. prepustiť na slobodu a umožniť mu právo na nový spravodlivý súdny proces.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú   neopodstatnenosť   je   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 138/02).

1. Sťažovateľ sťažnosťou žiada zrušiť nezákonný rozsudok okresného súdu sp. zn. 3 T 1/01 z 10. januára 2005.

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu sa stalo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 2 To 68/05 z 1. decembra 2005, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 3 T 1/01 z 10. januára 2005, právoplatným ešte 1. decembra 2005.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03, II. ÚS 136/06).

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   podaná   8.   júla   2008,   teda   zjavne po zákonom ustanovenej lehote, a preto ju ústavný súd odmietol v tejto časti ako podanú oneskorene.

2. Predmetom časti sťažnosti je aj tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na povolenie obnovy konania z 22. februára 2007 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým aj na spravodlivý súdny proces podľa ústavy.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu   v primeranej   dobe   (obdobne   napr.   III. ÚS 111/04,   III. ÚS 347/04,   III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

Účel   označených   práv   v trestnom   konaní   pred   súdom   možno   definovať   aj   ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri   obnove   konania   podľa   Trestného   poriadku   môže   byť   toto   právo   porušené v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie je aplikovateľný čl. 48   ods. 2   ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp.   o oprávnenosti   trestného   obvinenia   proti   nemu) a o odstránenie   stavu   jeho právnej neistoty   právoplatným   súdnym   rozhodnutím   vo veci   samej   (obdobne   napr.   I. ÚS 63/05, II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06 a II. ÚS 84/08).

Takéto rozhodnutie (ktoré sa týka označeného základného práva sťažovateľa) bolo totiž   už   vydané   v pôvodnom   konaní,   ktoré   sa,   ako   to   vyplýva   zo   sťažnosti,   skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo v zmysle § 393 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota sťažovateľa teda bola odstránená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 1/01 z 10. januára 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 68/05 z 1. decembra 2005 už v roku 2005.

Dôvod,   pre   ktorý   nemožno   v trestnom   stíhaní   pokračovať,   odpadne   len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis III. ÚS 191/02, I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného   súdu   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008