znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 352/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. D., maloletej K. D. a maloletého M. D., všetci bytom   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   ich základného práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na životnú úroveň podľa čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003   o rozvode   manželstva   a úprave   práv   a povinností   k maloletým   deťom   na   čas   po rozvode a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003 a č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a zo 14. júla 2004 o nevyhovení návrhu na opravu   a doplnenie   odôvodnenia   rozsudku   o rozvode   manželstva,   ako   aj   postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01, postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Co   339/03 a sp. zn. 2   Co   244/04,   ako   aj   základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva pred orgánom verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   podnetu   na   začatie   disciplinárneho   konania   voči sudkyni Okresného súdu Bratislava II k sp. zn. 16 C 55/01, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   Mgr.   M.   D.,   maloletej   K.   D.   a   maloletého   M.   D.   v časti,   v   ktorej namietajú porušenie ich základného práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a   základného   práva   na   životnú   úroveň   podľa   čl.   27   ods.   1   a   2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II č. k. 16 C 55/01-209   z 9. decembra   2003   a č.   k.   16   C   55/01-224   zo   14.   júla   2003   a zo 14. júla   2004, o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   jej prerokovanie.

2.   Sťažnosť   Mgr.   M.   D.,   maloletej   K.   D.   a   maloletého   M.   D.   v časti,   v   ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva   na prejednanie veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 Co 339/03 a sp. zn. 2 Co 244/04,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene

3.   Sťažnosť   Mgr.   M.   D.,   maloletej   K.   D.   a   maloletého   M.   D.   vo   zvyšnej   časti o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2005 faxom   (a   3.   augusta   2005   následne   poštou)   doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   D.   (ďalej   len „sťažovateľka v prvom rade“); maloletej K. D. a maloletého M. D. (ďalej aj „sťažovatelia v druhom   a   treťom   rade“;   spolu   ďalej   aj   „sťažovatelia“),   všetci   bytom   B.,   zastúpení advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.   ktorou   namietajú   porušenie   ich   základného   práva   na spravodlivé   prejednanie   veci   podľa   čl.   48   ods.   2   a   čl.   144   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na životnú úroveň podľa čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a uzneseniami okresného súdu č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003 a č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a zo 14.   júla   2004   o nevyhovení   návrhu   na   opravu   a doplnenie   odôvodnenia   rozsudku o rozvode manželstva, ako aj postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 339/03 a sp. zn. 2 Co 244/04, ako aj základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva pred orgánom verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 a čl. 13   dohovoru   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) pri vybavovaní podnetu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni okresného súdu k sp. zn. 16 C 55/01.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že na okresnom súde bolo od 13. februára 2001 vedené pod sp. zn. 16 C 55/01 konanie o rozvod manželstva sťažovateľky v prvom rade a JUDr. D. D. (ďalej len „odporca“) a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom K. D. a M. D. na čas po rozvode manželstva. Návrh podala sťažovateľka v prvom rade spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej výchovy a zaviazal odporcu ako otca maloletých detí predbežne prispievať na ich výživu sumou 1 500 Sk mesačne na maloletú K. a sumou 1 000 Sk mesačne na maloletého M.

Manželstvo   účastníkov   konania   bolo   rozvedené   rozsudkom   okresného sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 právoplatným 12. decembra 2003. Vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom však podľa sťažovateľky v prvom rade súdy fakticky rozhodli   až   2.   júna   2005,   keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 16 C   55/01   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   2   Co   244/04 z 9. marca 2005.

K porušeniu zásad spravodlivého procesu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy a čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   a   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   16   C   55/01 z 29. septembra 2003 došlo podľa sťažovateľky v prvom rade tým, že okresný súd:

- neodôvodnil   rozsudok v súlade s § 157 ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože z neho nevyplýva, o aké dôkazy oprel skutkové zistenia, odôvodnenie rozsudku neobsahuje   zistenia   súdu   o príčinách,   ktoré   viedli   k vážnemu   rozvráteniu   manželstva, dokonca svoje zistenia neuviedol v odôvodnení rozsudku vôbec,

-   pred   nadobudnutím   právoplatnosti   rozsudku   v časti   o rozvod   manželstva nerozhodol o jej návrhu na opravu a doplnenie odôvodnenia predmetného rozsudku,

- rozhodol so spätným dátumom o oprave a doplnení odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003, a to uznesením č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003, ako aj opätovne rozhodol o oprave a doplnení odôvodnenia uvedeného rozsudku uznesením č. k. 16 C 55/01-214 zo 14. júla 2003 a zo 14. júla 2004, tieto uznesenia neodôvodnil a nedoručoval ich.

K porušeniu zásad spravodlivého procesu podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy a čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   a   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   2   Co   244/04 z 9. marca 2005 došlo podľa sťažovateľky v prvom rade tým, že odvolací krajský súd:

-   vôbec   nerozhodol   o   oprave   a   doplnení   odôvodnenia   rozsudku   okresného   súdu sp. zn.   16   C   55/01   a   nerozhodoval   o   nevyhovení   okresného   súdu   (uzneseniami z 9. decembra   2003,   14.   júla   2003   a   14.   júla   2004)   jej   návrhu   na   opravu   a doplnenie odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003,

- rozhodol o zmene výšky výživného na maloleté deti K. a M. i napriek skutočnosti, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nepostupoval pri svojom rozhodovaní v súlade s § 85 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), podľa ktorého obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností, a podľa § 85 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, čím bolo porušené aj právo maloletých na životnú úroveň,

- neumožnil postup podľa § 283 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na nejednotnosť posudzovania otázky výšky výživného a kritérií jeho stanovenia prvostupňovým   a odvolacím   súdom,   a to   i napriek   tomu,   že   ide   o otázku   zásadného významu, čím odňal sťažovateľke v prvom rade možnosť konať pred dovolacím súdom.

Podľa sťažovateľky v prvom rade postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   16   C   55/01,   ako   aj   postupom   krajského   súdu   v   konaniach   vedených   pod sp. zn. 2 Co 339/03 a 2 Co 244/04 došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka   v prvom   rade   tým,   že   postupom   ministerstva   spravodlivosti   pri vybavovaní jej podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni okresného súdu jej bolo odňaté právo na účinný právny prostriedok nápravy, namieta aj porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľka v prvom rade žiada, aby ústavný súd

-   deklaroval   porušenie   jej   základného   práva   na   spravodlivé   prejednanie   veci zaručeného   v čl.   48   ods.   2,   čl.   144   ods.   1   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003, uzneseniami okresného súdu č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003, č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a zo 14. júla 2004, ako aj postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005,

-   deklaroval   porušenie   základného   práva   jej   maloletých   detí   ako   sťažovateľov v druhom a treťom rade na spravodlivé prejednanie veci zaručeného v čl. 48 ods. 2, čl. 144 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na životnú úroveň zaručeného v čl. 27 ods. 1 a 2   Dohovoru   o   ochrane   práv   dieťaťa   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   16   C   55/01 z 29. septembra 2003, uzneseniami okresného súdu č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003,   č.   k.   16   C   55/01-224   zo   14.   júla   2003   a zo   14.   júla   2004,   ako   aj   postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005,

- deklaroval porušenie jej základného práva a jej maloletých detí na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 339/03 a sp. zn. 2 Co 244/04,

-   deklaroval   porušenie   jej   základného   práva   na   prejednanie   veci   pred   orgánom verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom ministerstva spravodlivosti pri vybavovaní jej podnetu z 27. septembra 2004 na podanie návrhu ministrom spravodlivosti na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni okresného súdu k sp. zn. 16 C 55/01,

- zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003, uznesenia okresného súdu č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003, č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a zo 14. júla 2004 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005 a vec vrátil na ďalšie rozhodovanie,

- vrátil jej podnet z 27. septembra 2004 na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania   voči   sudkyni   okresného   súdu   ministrovi   spravodlivosti   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie,

- priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému z nich vo výške 100 000 Sk, ktoré je povinný vyplatiť okresný súd každému z nich vo výške 50 000 Sk a krajský súd každému z nich vo výške 50 000 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

- uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. D. Š. vo výške 2 501 Sk za každý právny úkon (prevzatie veci, podanie sťažnosti, účasť na pojednávaní) a paušál vo výške 150 Sk za každý úkon právneho zastúpenia do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia,

-   uložil   krajskému   súdu   povinnosť   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   advokátke JUDr. D. Š. vo výške 2 501 Sk za každý právny úkon (prevzatie veci, podanie sťažnosti, účasť na pojednávaní) a paušál vo výške 150 Sk za každý úkon právneho zastúpenia do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia,

-   uložil   ministerstvu   spravodlivosti   povinnosť   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia advokátke JUDr. D. Š. vo výške 2 501 Sk za každý právny úkon (prevzatie veci, podanie sťažnosti,   účasť   na   pojednávaní)   a   paušál   vo   výške   150   Sk   za   každý   úkon   právneho zastúpenia do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Pre overenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľov si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu spis vo veci sp. zn. 16 C 55/01. Zo spisovej dokumentácie predloženej ústavnému súdu sťažovateľmi a vyššie uvedeného súdneho spisu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 55/01 a na krajskom súde v odvolacom konaní pod sp. zn. 2 Co 244/04 ústavný súd zistil tieto právne významné skutočnosti:

Sťažovateľka v prvom rade podala okresnému súdu 13. februára 2001 písomný návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom K. a M. D. na čas po rozvode manželstva spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril   maloleté deti   do   jej výchovy   a odporcu   ako otca   maloletých   zaviazal predbežne prispievať na ich výživu sumou 1 500 Sk mesačne na maloletú K. a 1 000 Sk mesačne na maloletého M.

Okresný   súd   vydal   10.   mája   2001   uznesenie   sp.   zn.   Nc   47/01,   ktorým   zveril maloletých   K.   a M.   D.   dočasne   do   výchovy   matky   ako   sťažovateľky   v prvom   rade a odporcu zaviazal prispievať výživným predbežne na maloletú K. sumou 1 500 Sk mesačne a   na maloletého   M.   sumou   1   000   Sk   mesačne   od   1.   mája 2001.   Predmetné   uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2001.

Rozsudkom   sp.   zn.   16   C   55/01   z   29.   septembra   2003   okresný   súd   manželstvo účastníkov   konania   rozviedol.   Rozhodol   tiež   o   zverení   maloletých   detí   do   výchovy a opatery sťažovateľky v prvom rade a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou 5 500 Sk mesačne, na výživu maloletého M. sumou 3 500 Sk mesačne počínajúc právoplatnosťou   rozsudku   o   rozvode   manželstva.   Obaja   rodičia   maloletých   detí   podali odvolanie voči rozsudku v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloleté deti. Rozsudok v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť 12. decembra 2003.

Sťažovateľka v prvom rade ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sp. zn. 16 C 55/01 v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva podaním doručeným okresnému súdu 8. decembra   2003   žiadala   tento   súd,   aby   opravil   a   doplnil   odôvodnenie   predmetného rozsudku a uviedol v ňom príčiny rozvratu manželstva.

Po tom, ako bol celý spisový materiál odstúpený 18. decembra 2003 krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, odvolací krajský súd posúdiac tento úkon zo strany okresného súdu ako predčasný vrátil spis listom sp. zn. 2 Co 339/03 z 29. marca 2004 okresnému   súdu   z   dôvodu,   že   prvostupňový   súd   ešte   nerozhodol   o   návrhu   na   opravu a doplnenie   odôvodnenia   rozsudku.   Krajský   súd   zároveň   okresnému   súdu   vytkol,   že odvolanie   sťažovateľky   v   prvom   rade   nebolo   doručené   odporcovi   (resp.   to   zo   spisu nevyplývalo).

Zo spisovej dokumentácie vedenej okresným súdom v konaní sp. zn. 16 C 55/01 ďalej   vyplýva,   že   sa   v   nej   nachádza   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   16   C   55/01-209 z 9. decembra 2003, ktorým súd návrhu sťažovateľky v prvom rade na opravu a doplnenie odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva   nevyhovel.   S   rovnakým   obsahom   sa   však   v   spise   nachádza   aj   uznesenie okresného súdu č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a zo 14. júla 2004.

Krajský súd o odvolaní obidvoch účastníkov konania voči rozsudku v časti týkajúcej sa   výšky   výživného   na   maloleté   deti   na   čas   po   rozvode   rozhodol   rozsudkom sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o výživnom do 31. mája 2004 potvrdil a od 1. júna 2004 zmenil tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou 3 500 Sk mesačne a na výživu maloletého M. sumou 2 500 Sk mesačne.

Odvolací súd zároveň podľa § 238 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku nepripustil na návrh sťažovateľky v prvom rade dovolanie ohľadne posudzovania príjmov odporcu z toho dôvodu, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ale iba o hodnotenie skutkového stavu veci.

Uznesením sp. zn. 2 Co 98/05 z 31. marca 2005 krajský súd zmenil odôvodnenie rozsudku okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 tak, že vypustil znenie, že „navrhovateľka sa prestala starať o rodinu, odmietla dialóg s odporcom, pričom vzťahy medzi nimi vyostrili vo februári 2001, kedy došlo k inzultácii a následnému odsťahovaniu sťažovateľky v prvom rade z Indonézie na Slovensko“. V odôvodnení doplnil znenie, že „navrhovateľka uviedla, že odporca ju dňa 2. februára 2001 fyzicky napadol, čo ju viedlo k tomu, že sa vrátila z Indonézie do miesta svojho trvalého bydliska spoločne so svojimi maloletými deťmi, kde žije doposiaľ“.

Rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 v časti týkajúcej sa   úpravy práv a povinností   rodičov   k   maloletým deťom   na čas po   rozvode   v   spojení s vyššie   uvedeným   rozsudkom   odvolacieho   súdu   a uznesením   o zmene   odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 nadobudol právoplatnosť 2. júna 2005.

Medzitým   v dobe   ešte   pred   rozhodnutím   krajského   súdu   o odvolaní   obidvoch účastníkov   konania   vo   veci   výživného   sťažovateľka   v   prvom   rade   podala   listom z 27. septembra   2004   (doručeným   5.   októbra   2004)   podnet   ministrovi   spravodlivosti   na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni okresného súdu konajúcej vo veci sp. zn. 16 C 55/01. Podľa sťažovateľky v prvom   rade postupom   tejto sudkyne v predmetnom   súdnom   konaní   došlo   k porušeniu   zákona,   k neefektívnemu   konaniu, k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu.

Ministerstvo   spravodlivosti   listom   z   12.   novembra   2004   oznámilo   sťažovateľke v prvom   rade   (jej   právnej   zástupkyni),   že   z   dôvodu   príslušnosti   podľa   §   23   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) postúpilo jej sťažnosť   na prieťahy   (tak posúdilo   ministerstvo   spravodlivosti   podnet sťažovateľky)   na priame   vybavenie   sudkyni   okresného   súdu   poverenej   zastupovaním   predsedníčky   tohto súdu.

Opätovné   podanie   sťažovateľky   v prvom   rade   zo   17.   decembra   2004   adresované ministrovi spravodlivosti tento pridelil na vybavenie sekcii civilného práva. V uvedenej veci listom zo 7. februára 2005 ministerstvo spravodlivosti sťažovateľke v prvom rade oznámilo, že   predmetom   prešetrovania   zo   strany   ministerstva   nemôžu   byť   podania,   v ktorých   sa sťažovatelia domáhajú preskúmania postupu súdu pri výkone jeho nezávislej rozhodovacej činnosti.

III.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľov. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   prijatiu   sťažnosti   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich označených základných práv postupom okresného súdu a krajského súdu, ich rozhodovaním vo veci rozvodu, úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (predovšetkým   o   výške   výživného)   i nerozhodovaním   o návrhu   na   opravu   a doplnenie odôvodnenia   rozsudku   v časti   týkajúcej   sa   rozvodu   manželstva,   ako   aj   údajnými pochybeniami   v postupe   ministerstva   spravodlivosti   v súvislosti   s vybavovaním   podnetu sťažovateľky   v prvom   rade   na   podanie   návrhu   ministrom   spravodlivosti   na   začatie disciplinárneho konania voči vybavujúcej sudkyni okresného súdu.

K   námietke porušenia základných práv sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva sťažovateľov v   druhom a   v   treťom rade na životnú úroveň podľa čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o   ochrane práv   dieťaťa   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   16   C   55/01   z   29.   septembra   2003, uzneseniami okresného súdu č. k. 16 C 55/01-209 z 9. decembra 2003, č. k. 16 C 55/01-224 zo 14. júla 2003 a   zo 14. júla 2004

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o porušení základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Princíp   subsidiarity   vyjadrený zvlášť   jasne   v závere   uvedeného   ustanovenia   znamená,   že   „Ústavný   súd   Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takejto sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“ (II. ÚS 130/02).

Predmetom tejto časti sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení ich základného práva   na   spravodlivý   proces   pri   hodnotení   dôkazov   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003. Podľa nich odôvodnenie predmetného rozsudku nemalo   podklad   v zistení   skutkového   stavu,   neobsahovalo   zákonom   uložené   náležitosti a z ich   pohľadu   bolo   nepresvedčivé.   Porušenie   označeného   základného   práva   vidia   aj v nevyhovení okresného súdu návrhu sťažovateľky v prvom rade na opravu a doplnenie odôvodnenia tohto rozsudku v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva a v spôsobe, akým okresný   súd   rozhodoval   (existencia   troch   uznesení v tejto   veci   s rôznymi dátumami ich vydania).

Ak sťažovateľka v prvom rade ako účastníčka konania o rozvod manželstva a úpravu práv   a povinností   rodičov   k   maloletým   deťom   na   čas   po   rozvode   manželstva   bola presvedčená, že toto rozhodnutie trpí vadou znamenajúcou porušenie jej označených práv, ako   aj   práv   jej   detí   ako   sťažovateľov   v druhom   a v treťom   rade,   mohla   toto   tvrdenie predniesť v ďalšom štádiu civilného konania pred všeobecným súdom, čo sa v jej prípade aj stalo   (podaným   odvolaním   proti   rozhodnutiu   v časti   týkajúcej   sa   výživného,   ako   aj návrhom   na   opravu   a doplnenie   odôvodnenia   rozhodnutia   v časti   týkajúcej   sa   rozvodu manželstva). Rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode z 29. septembra 2003 sp. zn. 16 C 55/01 je rozhodnutím   všeobecného súdu,   o ktorom   po   použití   príslušného opravného prostriedku (odvolania) rozhodoval krajský súd. Podobne v súlade s § 165 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku   v dôsledku   nevyhovenia   návrhu   na   opravu   a doplnenie   odôvodnenia   rozsudku sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva zo strany okresného   súdu   o oprave   rozhodoval   odvolací   krajský   súd.   Všeobecný   súd   rozhodujúci v konaní   v   druhom   stupni   (odvolací   súd)   má   dostatočnú   právomoc,   aby   v prípade priklonenia sa k argumentáciám sťažovateľov zjednal nápravu. Práva, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú, tvoria súčasť široko chápaného práva na spravodlivý súdny proces, ktorého rešpektovanie alebo porušenie možno v zásade posúdiť len vo vzťahu k celému súdnemu konaniu. Keďže v okolnostiach prípadu mohol nápravu týchto údajných porušení práv   sťažovateľov   zo   strany   okresného   súdu,   ktoré   namietajú   pred   ústavným   súdom, vykonať   všeobecný   súd   v odvolacom   konaní,   musel   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K   námietke porušenia základných práv sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva sťažovateľov v   druhom a   v   treťom rade na životnú úroveň podľa čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o   ochrane práv dieťaťa rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005 a   konaním, ktoré mu predchádzalo

Sťažovatelia   tvrdia,   že   krajský   súd   porušil   ich   označené   základné   práva   tým,   že vôbec nerozhodol o návrhu na opravu a doplnenie odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp.   zn.   16   C   55/01   z   29.   septembra   2003   v časti   týkajúcej   sa rozvodu   manželstva,   pri rozhodovaní o zmene výšky výživného nepostupoval v súlade s § 85 ods. 2 a 3 zákona o rodine, ako aj že nepripustil v danej veci dovolanie.

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   naprávať   prípadné   skutkové   a právne   omyly všeobecných   súdov.   O vyživovacej   povinnosti   odporcu   k maloletým   sťažovateľom v druhom   a v treťom   rade   rozhodol   s konečnou   platnosťou   krajský   súd   z dôvodov a spôsobom,   ktorý   ustanovuje   a umožňuje   Občiansky   súdny   poriadok,   a to   rozsudkom sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005.

Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom   (na základe odvolania zo strany   obidvoch   účastníkov konania) zobral   do   úvahy príjmy   obidvoch   rodičov   a   odôvodnené   potreby   maloletých   detí.   Dospel   k   záveru,   že rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa výživného do 31. mája 2004 potvrdiť a od 1. júna 2004 zmeniť, a to z toho dôvodu, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a tiež na strane obidvoch   rodičov.   Predovšetkým   sa   zvýšil   príjem   sťažovateľky   v   prvom   rade   zo   sumy 5 802 Sk mesačne (v dobe konania pred súdom prvého stupňa) na sumu 20 000 Sk z dôvodu vykonávania   podnikateľskej   činnosti.   Naopak,   došlo   k   podstatnému   zníženiu   príjmu odporcu po návrate zo zahraničia na územie Slovenskej republiky (zo sumy 95 970 Sk na 16 170   Sk).   Stanovené   zmenené   (znížené)   výživné   od   1.   júna   2004   krajský   súd považoval za súladné s potrebami maloletých detí vzhľadom na ich vek, uspokojovanie základných   potrieb,   záujmy   a   aktivity   a   tiež   s   možnosťami   a   schopnosťami   obidvoch rodičov.

Ústavný súd nepokladá v okolnostiach prípadu za primerané prehodnotiť skutkový stav   (majetkové   pomery   účastníkov   konania)   ustálený   odvolacím   krajským   súdom. Sťažovatelia nemajú zaručené právo, aby všeobecný súd akceptoval ich názor na rozsah, spôsob   a postup   zisťovania   skutkového   stavu   (v   okolnostiach   prípadu   príjmov   rodičov, najmä v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky v prvom rade, že odporca sa mal snažiť zarobiť viac vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti). Pri rozhodovaní v takejto citlivej veci   súd   zohľadňuje   všetky   jemu   úradne   známe   skutočnosti   o majetkových   a zvlášť príjmových pomeroch. Preto v okolnostiach prípadu ústavný súd neskúmal samotnú vecnú správnosť   rozhodnutia   krajského   súdu,   ale konštatuje,   že toto   nie   je svojvoľné,   a preto nemohlo porušiť označené ústavné práva sťažovateľov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku, zákona o rodine) všeobecným súdom by   bolo   možné   uvažovať   len   v prípade,   ak   by   sa   tento   natoľko   odchýlil   od   znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu   posúdenie   nároku   (výšky   výživného)   uplatneného   sťažovateľkou   v prvom   rade krajským (odvolacím) súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Argumentácia   sťažovateľky   v prvom   rade   o   nepripustení   možnosti   podať   proti rozsudku   odvolacieho   súdu   o výške   výživného   dovolanie,   a tým   o   porušení   princípov spravodlivého procesu je zjavne neopodstatnená. Krajský súd nemohol porušiť označené právo, pretože dovolanie proti takémuto rozhodnutiu vylučuje § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Rovnako   zjavne   neopodstatnené   je   tvrdenie   sťažovateľov   o tom,   že   krajský   súd vôbec   nerozhodol   o   oprave   a   doplnení   odôvodnenia   rozsudku   sp.   zn.   16   C   55/01 z 29. septembra 2003 v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva.

Podľa   §   165   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   pokiaľ   nemá   odôvodnenie rozsudku   podklad   v zistení   skutkového   stavu,   môže   účastník   pred   tým,   ako   rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

Podľa   § 165 ods.   2 citovaného zákona ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.

V danej veci sťažovateľka v prvom rade pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného   rozsudku   navrhla,   aby   odôvodnenie   rozsudku   bolo   opravené   podľa   jej navrhovaného znenia.

Z   vyžiadanej   spisovej   dokumentácie   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 16   C   55/01   ústavný   súd   zistil,   že   krajský   súd   sa   týmto   návrhom   sťažovateľky v prvom   rade   zaoberal   a vysporiadal   sa   s ním   (vyhovel   návrhu)   v uznesení   sp.   zn. 2 Co 98/05 z 31. marca 2005, pretože mal za to, že odôvodnenie rozsudku v namietanej časti   nebolo   v súlade   so   zisteným   skutkovým   stavom   a súd   prvého   stupňa   návrhu nevyhovel.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predložených rozhodnutí,   z právnych   východísk   a záverov   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   smerujúcu voči krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú v celom   rozsahu   namietaného   porušenia   základných   práv,   t.   j.   aj   v rozsahu   tvrdení o porušení práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa.

K   námietke porušenia základných práv sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 144 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003,   uzneseniami   okresného   súdu   č.   k.   16   C   55/01-209   z   9.   decembra   2003, č.   k.   16   C   55/01-224 zo 14. júla 2003 a   zo 14. júla 2004, ako aj postupom a   rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005

Podľa   aplikovateľnej   judikatúry   ústavného   súdu   „Článok   144   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky neupravuje základné práva a slobody, ktoré sú predmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ale princípy fungovania nezávislého súdnictva“ (II. ÚS 81/02).

V týchto intenciách ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia požadovali vysloviť porušenie čl. 144 ods. 1 ústavy, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K   námietke   porušenia   základných   práv   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods.   2   ústavy,   čl.   38   ods.   2   listiny,   ako   aj porušenia ich práva na prejednanie veci v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v   konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01, ako aj postupom krajského súdu v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 339/03 a   sp. zn. 2 Co 244/04

Podľa tvrdenia sťažovateľov okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 55/01 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a krajský súd v konaní o odvolaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 339/03 a 2 Co 244/04 konali neúmerne dlho, neefektívne a so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovatelia   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu,   ktorou   v jednej   jej   časti   namietali zbytočné   prieťahy   v uvádzaných   konaniach,   a teda   porušenie   ich   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v čase, keď všetky rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sú uvedené v návrhu na rozhodnutie, už nadobudli právoplatnosť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote odstránenie stavu právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádza   osoba,   o ktorej   práve   sa   má rozhodnúť.   Právnu istotu   vytvára   až   právoplatné   rozhodnutie   vo   veci   (napr.   I.   ÚS   47/96,   III.   ÚS   20/04). Po právoplatnom   rozhodnutí   vo   veci   už   teda   nemá   zmysel,   aby   ústavný   súd   konal o zbytočných prieťahoch v už skončenom konaní.

Sťažovatelia sa obrátili na ústavný súd 1. augusta 2005. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 55/01 z 29. septembra 2003 v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 12.   decembra   2003,   vo   zvyšnej   časti   v   spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 2 Co 244/04 z 9. marca 2005 o odvolaní a uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Co 98/05 z 31.   marca   2005   o zmene   odôvodnenia   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   16   C   55/01 z 29. septembra   2003   nadobudol   právoplatnosť   2.   júna   2005.   Preto   je   sťažnosť   podaná oneskorene.

K   námietke porušenia základných práv sťažovateľky v   prvom rade na prejednanie veci pred orgánom verejnej správy zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a   čl.   6 ods. 1 a   čl. 13 dohovoru postupom ministerstva spravodlivosti pri vybavovaní jej podnetu   z   27.   septembra   2004   na   podanie   návrhu   ministrom   spravodlivosti   na   začatie disciplinárneho konania voči sudkyni okresného súdu k sp. zn. 16 C 55/01

Sťažovateľka v prvom rade namieta, že minister spravodlivosti nevybavil jej podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči zodpovednému sudcovi, ktorého konanie   a rozhodovanie   v jej   veci   v nej   vzbudzovali   pochybnosti   o nezávislosti a nestrannosti,   o nezaujatosti   voči   účastníkom   konania   a o úsilí   ukončiť   súdne   konanie o rozvod   manželstva   a úpravu   práv   a povinností   rodičov   k maloletým   deťom   vedené   na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 55/01 spravodlivo a bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti sťažovateľka vytýka ministrovi spravodlivosti, že jej podnet nevybavil spôsobom podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), ale bol vybavovaný zamestnancom ministerstva spravodlivosti a podpredsedom okresného súdu ako sťažnosť v zmysle zákona o štátnej správe súdov, teda orgánom, ktorý nie je príslušným na rozhodovanie o prípadnom podaní   návrhu   na   disciplinárne   konanie   voči   uvedenému   sudcovi.   V takomto   postupe ministra spravodlivosti a následne aj ministerstva spravodlivosti vidí sťažovateľka v prvom rade porušenie svojho práva na účinný právny prostriedok nápravy (za ktorý považovala podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľky v prvom rade   preto   predovšetkým   skúmal   jej   opodstatnenosť,   t.   j.   či   postupom   ministerstva spravodlivosti   a konkrétne   ministra   spravodlivosti   pri   vybavovaní   podnetu   sťažovateľky v prvom rade mohlo vôbec dôjsť k porušeniu jej označených základných práv.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu štátu a namietaným porušením základného práva alebo slobody. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej   ústavný súd nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).

Ústavný   súd   môže   rozhodovať   o   sťažnostiach   proti   právoplatným   rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ústavy). Pokiaľ ide o preskúmanie takéhoto rozhodnutia ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti, je však potrebné, aby išlo o rozhodnutie týkajúce sa základného práva a slobody, ktoré nepreskúmava iný súd, takže takéto   rozhodnutie   musí   byť   s namietaným   porušením   označeného   základného   práva a slobody v priamej príčinnej súvislosti. Z konania o sťažnostiach nie je možné vylúčiť ani postup   ústredných   orgánov   štátnej   správy, resp.   ministrov   stojacich   na ich   čele,   pokiaľ v jeho   dôsledku   došlo   k porušeniu   základného   práva   fyzickej   alebo   právnickej   osoby a pokiaľ sa takémuto základnému právu alebo slobode neposkytuje žiadna ochrana využitím účinného opravného prostriedku dostupného sťažovateľovi (II. ÚS 15/01).

Ústavný   súd   z priloženej   písomnej   dokumentácie   k sťažnosti   zistil,   že   minister spravodlivosti sa s podaním sťažovateľky v prvom rade z 27. septembra 2004 oboznámil a jeho vybavením poveril sekciu   civilného práva svojho rezortu. Tá   posúdila predmetné podanie ako sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o štátnej správe súdov a odstúpila ho na prešetrenie poverenej predsedníčke okresného súdu s následným sledovaním prípadu (oznámené sťažovateľke listom z 19. novembra 2004). V písomnej odpovedi sťažovateľke zo 7. februára 2005 ministerstvo zdôraznilo, že ako ústredný orgán štátnej správy súdov výkonom štátnej správy nemôže zasahovať do konania a rozhodovania nezávislých súdov, a teda nie je oprávnené vstupovať do prebiehajúcich súdnych konaní a preskúmavať ich procesný postup.

Sťažovateľkou   namietané   vybavenie   jej   podnetu   (adresované   ministrovi spravodlivosti)   na podanie   návrhu   na disciplinárne   konanie   voči   v jej   veci   konajúcemu sudcovi zo strany ministerstva spravodlivosti (ktoré ho posúdilo ako sťažnosť na prieťahy v prebiehajúcom   súdnom   konaní)   nemá   povahu   rozhodnutia   podľa   čl.   127   ústavy. Existujúca písomná dokumentácia však dosvedčuje, že tak minister spravodlivosti, ako aj ministerstvo spravodlivosti sa podnetom sťažovateľky v prvom rade zaoberali, aj keď nie podľa jej predstáv.

Ústavný súd v okolnostiach prípadu konštatuje, že podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi v súlade s § 120 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich je oprávnením   ministra   spravodlivosti   v prípade   naplnenia   zákonných   podmienok disciplinárnej   zodpovednosti   sudcu,   a nie   jeho   povinnosťou.   Napriek   tomu,   že   tento nevyhovel vyššie označenému podnetu sťažovateľky v prvom rade, pri jeho vybavovaní nepochybne   postupoval   v jej   prospech   a zvolil   taký   zákonný   postup,   aký   v jej   prípade považoval za efektívny (prešetrenie prieťahov v súdnom konaní).

Podľa názoru ústavného súdu preto medzi tvrdením sťažovateľky v prvom rade, že jej   bol   postupom   ministerstva   spravodlivosti   upretý   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý videla v podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania voči v jej veci vybavujúcemu sudcovi, a namietaným porušením jej označených ústavných práv neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Z uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Navyše,   ústavný   súd   dodáva,   že   v dobe,   keď   sa   sťažovateľka   obrátila   na   ministerstvo spravodlivosti,   ešte   prebiehalo   v jej   veci   konanie   na   všeobecnom   súde.   Výhrady   voči konajúcej sudkyni tak mohla sťažovateľka uplatniť formou námietky zaujatosti podľa § 12 až 16 Občianskeho súdneho poriadku, alebo ak sa týkali okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, cestou sťažnosti na prieťahy v konaní.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako celok už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde, z uvedeného dôvodu sa už nezaoberal ich ďalšími návrhmi na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005