SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 351/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenejadvokátom JUDr. Branislavom Krivošíkom, Šoltésovej 2, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 a postupomKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu StaráĽubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 (ďalej aj„napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 (ďalej aj „napadnuté konaniekrajského súde“).
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že:«1.1. Sťažovateľka podala dňa 7.8.2013 na Okresnom súde Bratislava II návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého
a jeho sestru ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti sťažovateľky (matky), otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150,- EUR a a mal. sumou 100,- EUR mesačne a určil styk otca s mal. deťmi...
Okresný súd Bratislava II, v konaní pod sp. zn. 49 P/135/2013-17 o návrhu matky (tu sťažovateľky) na vydanie predbežného opatrenia, vydal dňa 14.8.2013 uznesenie, ktorým predbežné opatrenie zamietol s odôvodnením, že „rozhodnutím na základe nepreukázaných tvrdení by došlo k porušeniu práv druhého rodiča. Matka nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov...
1.2. Sťažovateľka podala 23.8.2013 na Okresný súd Stará Ľubovňa druhý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť mal. a mal. ⬛⬛⬛⬛ do svojej osobnej starostlivosti a výchovy, otcovi uložiť povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150,- EUR a mal. ⬛⬛⬛⬛ sumou 100,- EUR mesačne a predbežne upraviť styk otca s mal. deťmi.
Dňa 2.9.2013 bolo sťažovateľke doručené upovedomenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 27.8.2013 o postúpení právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti v konaní o vydanie predbežného opatrenia Okresnému súdu Bratislava II. Dňa 10.10.2013 bolo sťažovateľke doručené uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.9.2013 (sp. zn. 9 NcC 72/2013-38) vo veci starostlivosti súdu o mal. deti o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49 P/163/2013, ktorý rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 P/157/2013 a teraz na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49 P/163/2013 je miestne príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa.
Dňa 4.11.2013 prevzala sťažovateľka uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.10.2013, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti o vydanie predbežného opatrenia, sp. zn. 2 P 103/2013-60, ktorým súd rozhodol o dočasnom zverení mal. a mal. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil platiť výživné a upravil styk otca s mal, deťmi; v prevyšujúcej Časti návrh zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu sa otec mal. detí ⬛⬛⬛⬛ odvolal a Krajský súd v Prešove (sp. zn. 15 CoP/l0/2013) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a ⬛⬛⬛⬛, o návrhu matky mal. detí na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca mal. detí proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2 P/1032013- 60 uznesením zo dňa 11.12.2013 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že „v konaniach vedených pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 103/2013 a pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 49 P/135/2013 ide o totožný okruh účastníkov konania a totožný predmet konania, preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.9.2013 tvorí pre konanie vedené pred Okresným súdom Stará Ľubovňa za zhodného stavu prekážku veci právoplatne rozsúdenej...“.
1.3. Návrhom zo dňa 13.1.2014 doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 16.1.2014 sa sťažovateľka domáhala ďalším návrhom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. a ⬛⬛⬛⬛ do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 150,- EUR a mal. sumou 100,-EUR a predbežne upravil styk otca s mal. deťmi..., a to pre zmenu pomerov a skutkových okolností významných pre rozhodnutie.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 23.01.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P/4/2014-27, v rodinnej veci mal. a ⬛⬛⬛⬛, na návrh matky mal detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súdu konanie zastavuje“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prekážka veci právoplatnej rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013 nadobudlo právoplatnosť 12.9.2013. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene oproti predchádzajúcemu stavu, teda ide o ten istý nárok, týkajúci sa tých istých účastníkov, ten istý petit návrhu a tiež rovnaký právny dôvod a skutkové okolnosti, a teda o prekážku veci právoplatnosti rozhodnutej...“.
Proti predmetnému uzneseniu o zastavení konania o predbežnom opatrení pod sp. zn. 2 P/4/2014-27 podala sťažovateľka odvolanie.
Rovnako sťažovateľka podala návrhom zo dňa 7.2.2014, doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 11.2.2014, námietku zaujatosti a na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu Prešov, o ktorom návrhu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.4.2014 (sp. zn. 1 Nc 15/2014-74) tak, že „z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 CoP/2014 (vec Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2 P/4/2014) nie sú vylúčení sudcovia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ; konanie o návrhu matky mal detí na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Prešove zastavuje.“
Ďalším uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2014 (sp. zn. 8 Nc 18/2014) bolo rozhodnuté tak, že „sudcovia Krajského súdu v Prešove ⬛⬛⬛⬛, predseda senátu 1 CoP a členovia senátu 1 CoP ⬛⬛⬛⬛ a
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1 CoP 11/2014 (a na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5P/36/2014)“.
O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.1.2014 sp. zn. 2 P/4/2014-27 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením (sp. zn. 6 CoP 7/2014-78) zo dňa 5.6.2014 tak, že „sa uznesenie zrušuje a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie“. V podstate svoje odôvodnenie oprel o nesprávne právne posúdenie veci, keďže si súd nevyhodnotil tvrdenú zmenu pomerov a za prílišného formalizmu rozhodol o zastavení konania z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej.»
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že:«1.4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 7.7.2014, bez toho, aby sa najprv vysporiadal s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia matky (tu sťažovateľky) zo dňa 16.1.2014, v intenciách výroku Krajského súdu v Prešove vydaného pod sp. zn. 6 C0P 7/2014-78 (vec vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp zn. 2 P/4/2014) nariadil predbežné opatrenie na návrh otca doručený tunajšiemu súdu dňa 30.6.2014, označený ako „protinávrh k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 4/2014“, ktorým otec mal. žiadal „do právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností zveriť mal. ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti otca“, a to tak, že návrhu otca vyhovel a rozhodol, že..súd dočasne zveruje mal. ⬛⬛⬛⬛... do osobnej starostlivosti otca ⬛⬛⬛⬛..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
Napriek tomu, že otec mal. podal „protinávrh“ k sp. zn. 2 P/4/2014, Okresný súd Stará Ľubovňa „protinávrh“ oddelil na samostatné konanie a vedie ho pod sp. zn. 4 P/126/2014.
Proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľka, ako aj kolízny opatrovník ustanovený mal. ⬛⬛⬛⬛ dňa 7.7.2014 uznesením č. k. 4 P/126/2014-64 odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.8.2014 (sp. zn. 5 CoP/25/2014-160) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. ⬛⬛⬛⬛, v konaní o protinávrhu otca mal. dieťaťa, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní matky a kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 P/126/2014-65 zo dňa 7.7.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. stupňa tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že „vo veci ide o rozhodnutie o protinávrhu otca k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014. V tejto veci Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 CoP 7/2014 zo dňa 5.6.2014 zrušil uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie o nariadenie predbežného opatrenia, rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti konania a u/ožil prvostupňovému súdu stanoviť rámec pravidiel pre účastníkov konania... V danom prípade však súd prvého stupňa rozhodol iba o jednom z detí, mal. ⬛⬛⬛⬛ o mal. nerozhodol a zároveň neupravil ani styk matky s mal.... Rozhodnutie súdu prvého stupňa o dočasnom zverení mal.
do osobnej starostlivosti otca, teda rozhodnutie o protinávrhu k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014 nie je podľa názoru odvolacieho súdu správne. Vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014 bolo účelné rozhodnúť o protinávrhu otca spolu s rozhodnutím o návrhu matky a vo vzťahu k obom mal. deťom...“.
1.5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 4.8.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky mal. detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd konanie o návrhu matky mal, deti o úpravu práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛ zastavuje. Súd dočasne zveruje mal. do osobnej starostlivosti matky... ktorá bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa uznesením pod sp. zn. 2 P 38/2014. Otec mal. detí... je povinný uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. ⬛⬛⬛⬛... V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.“.
Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľa odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.9.2014 (sp. zn. 6 C0P 28/2014) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. ⬛⬛⬛⬛ rozhodol tak, že „sa zrušuje uznesenie vo výroku o zastavení konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mení sa uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal....“
V odôvodnené svojho rozhodnutia uviedol, že „pri zachovaní princípu dvojinštančnosti súdneho konania bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách o režime dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. ⬛⬛⬛⬛ Odvolací súd zvolil úpravu styku v zmysle odporúčania súdneho znalca, ktorú i odvolací súd považuje za najlepšiu v záujme súrodencov. Sledujúc záujem mal. detí a právnu istotu odvolací súd považoval za potrebnú dočasnú úpravu styku otca s mal....“.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 3.10.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014-215) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky a otca mal. detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd zamieta návrh matky mal. detí týkajúci sa úpravy rodičovských práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛. Súd dočasne zveruje mal. ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti otca..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až od právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/38/2014. Matka mal, detí je oprávnená stretávať sa s mal.... V prevyšujúcej časti návrh otca mal, deti na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. a mal. zamieta. "
Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa 16.10.2014, o ktorom nebolo ku dňu doručenia tohto podania Ústavnému súdu SR rozhodnuté.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci - predbežného opatrenia - bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na I. stupni pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/20I4, ako aj v konaní vedenom na II. stupni pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá, aby Okresný súd Stará Ľubovňa a Krajský súd v Prešove ďalej konali vo veci vedenej na I. stupni pod sp. zn. 2 P/4/2014 bez zbytočných prieťahov,
3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a topre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánua základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchtopráv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať(m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základnýchpráv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalejnepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právnynázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenostitvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp. zn. 2 P 4/2014 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014
Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu na vydaniepredbežného opatrenia rozhodol uznesením z 3. októbra 2014 a po podanom odvolanípredložil vec krajskému súdu 24. novembra 2014.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím eštepred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemoholv čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebehkonania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkouv sťažnosti označené práva.
Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konanísťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. novembra 2014, t. j. v čase, keď okresný súduž vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupomnemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014
Zo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konaniekrajského súdu vedené pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 bolo skončené uznesením z 18. septembra2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2014.
Keďže sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom krajského súduv napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu, ako už bolo uvedené, až28. novembra 2014, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené,a preto k namietanému porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať a právnaneistota sťažovateľky už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.
Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že v súčasnosti bol súdny spis okresnéhosúdu sp. zn. 2 P 4/2014 pripojený k súdnemu spisu okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 P 4/2013 (konanie o zverenie maloletých detí do výchovy rodičov, o určenievýživného a o úprave styku rodičov s maloletými deťmi do rozvodu manželstva), pričomv tomto konaní bolo nariadené pojednávanie na 6. júl 2015 pre účely vyhlásenia rozsudkuvo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015