znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 351/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,   zastúpenejadvokátom JUDr. Branislavom Krivošíkom, Šoltésovej 2, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 a postupomKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu StaráĽubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 (ďalej aj„napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 (ďalej aj „napadnuté konaniekrajského súde“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že:«1.1. Sťažovateľka   podala   dňa   7.8.2013   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého

a jeho sestru ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti sťažovateľky (matky), otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150,- EUR a a mal. sumou 100,- EUR mesačne a určil styk otca s mal. deťmi...

Okresný súd Bratislava II, v konaní pod sp. zn. 49 P/135/2013-17 o návrhu matky (tu sťažovateľky) na vydanie predbežného opatrenia, vydal dňa 14.8.2013 uznesenie, ktorým predbežné opatrenie zamietol s odôvodnením, že „rozhodnutím na základe nepreukázaných tvrdení by došlo k porušeniu práv druhého rodiča. Matka nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov...

1.2. Sťažovateľka podala 23.8.2013 na Okresný súd Stará Ľubovňa druhý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť mal. a mal. ⬛⬛⬛⬛ do svojej osobnej starostlivosti a výchovy, otcovi uložiť povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150,- EUR a mal. ⬛⬛⬛⬛ sumou 100,- EUR mesačne a predbežne upraviť styk otca s mal. deťmi.

Dňa   2.9.2013   bolo   sťažovateľke   doručené   upovedomenie   Okresného   súdu   Stará Ľubovňa   zo   dňa   27.8.2013   o   postúpení   právnej   veci   starostlivosti   súdu   o   mal.   deti v konaní o vydanie predbežného opatrenia Okresnému súdu Bratislava II. Dňa 10.10.2013 bolo sťažovateľke doručené uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa   25.9.2013   (sp.   zn.   9   NcC   72/2013-38)   vo   veci   starostlivosti   súdu   o   mal.   deti o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.   zn.   49 P/163/2013,   ktorý   rozhodol,   že   na   prejednanie   a   rozhodnutie   veci   vedenej pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 P/157/2013 a teraz na Okresnom súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn.   49 P/163/2013   je   miestne   príslušný   Okresný   súd   Stará Ľubovňa.

Dňa   4.11.2013   prevzala   sťažovateľka   uznesenie   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa zo dňa 28.10.2013, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti o vydanie predbežného opatrenia, sp. zn. 2 P 103/2013-60, ktorým súd rozhodol o dočasnom zverení mal. a mal. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil platiť výživné a upravil styk otca s mal, deťmi; v prevyšujúcej Časti návrh zamietol.

Proti   tomuto   rozhodnutiu   sa   otec   mal.   detí ⬛⬛⬛⬛ odvolal   a   Krajský   súd v Prešove   (sp.   zn.   15 CoP/l0/2013)   v   právnej   veci   starostlivosti   súdu   o   mal. a ⬛⬛⬛⬛, o návrhu matky mal. detí na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca mal. detí proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2 P/1032013- 60 uznesením zo dňa 11.12.2013 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že „v konaniach vedených pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 103/2013 a pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 49 P/135/2013 ide o totožný okruh účastníkov konania a totožný predmet konania, preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.9.2013 tvorí pre konanie vedené pred Okresným súdom Stará Ľubovňa za zhodného stavu prekážku veci právoplatne rozsúdenej...“.

1.3. Návrhom zo dňa 13.1.2014 doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 16.1.2014 sa sťažovateľka domáhala ďalším návrhom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým   žiadala,   aby   súd   zveril   mal. a ⬛⬛⬛⬛ do   jej   osobnej starostlivosti,   otca   zaviazal   prispievať   na   výživu   mal. sumou   150,-   EUR   a   mal. sumou 100,-EUR a predbežne upravil styk otca s mal. deťmi..., a to pre zmenu pomerov a skutkových okolností významných pre rozhodnutie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 23.01.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P/4/2014-27, v rodinnej veci mal. a ⬛⬛⬛⬛, na návrh matky mal   detí,   v   konaní   o   vydanie   predbežného   opatrenia   rozhodol   tak,   že   „súdu   konanie zastavuje“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prekážka veci právoplatnej rozhodnutej bráni   tomu,   aby   vec,   o   ktorej   bolo   právoplatne   rozhodnuté,   bola   znovu   prejednaná. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013 nadobudlo právoplatnosť   12.9.2013.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   nedošlo   k   žiadnej   podstatnej   zmene oproti predchádzajúcemu stavu, teda ide o ten istý nárok, týkajúci sa tých istých účastníkov, ten istý petit návrhu a tiež rovnaký právny dôvod a skutkové okolnosti, a teda o prekážku veci právoplatnosti rozhodnutej...“.

Proti predmetnému uzneseniu o zastavení konania o predbežnom opatrení pod sp. zn. 2 P/4/2014-27 podala sťažovateľka odvolanie.

Rovnako sťažovateľka podala návrhom zo dňa 7.2.2014, doručeným Okresnému súdu Stará   Ľubovňa   dňa   11.2.2014,   námietku   zaujatosti   a   na   vylúčenie   všetkých   sudcov Krajského súdu Prešov, o ktorom návrhu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.4.2014 (sp. zn. 1 Nc 15/2014-74) tak, že „z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7 CoP/2014 (vec Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2 P/4/2014)   nie   sú   vylúčení   sudcovia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ; konanie o návrhu matky mal detí na vylúčenie   ďalších sudcov Krajského súdu v Prešove zastavuje.“

Ďalším uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2014 (sp. zn. 8 Nc 18/2014) bolo rozhodnuté tak, že „sudcovia Krajského súdu v Prešove ⬛⬛⬛⬛, predseda senátu   1   CoP   a   členovia   senátu   1   CoP ⬛⬛⬛⬛ a

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove   pod   sp.   zn.   1   CoP   11/2014   (a   na   Okresnom   súde   Kežmarok   pod   sp.   zn. 5P/36/2014)“.

O odvolaní   sťažovateľky   proti uzneseniu   Okresného súdu Stará   Ľubovňa zo dňa 23.1.2014 sp. zn. 2 P/4/2014-27 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením (sp. zn. 6 CoP 7/2014-78) zo dňa 5.6.2014 tak, že „sa uznesenie zrušuje a vec sa vracia prvostupňovému súdu   na   ďalšie   konanie“.   V   podstate   svoje   odôvodnenie   oprel   o   nesprávne   právne posúdenie   veci,   keďže   si   súd   nevyhodnotil   tvrdenú   zmenu   pomerov   a   za   prílišného formalizmu rozhodol o zastavení konania z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej.»

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že:«1.4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 7.7.2014, bez toho, aby sa najprv vysporiadal s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia matky (tu sťažovateľky) zo dňa 16.1.2014, v intenciách výroku Krajského súdu v Prešove vydaného pod sp. zn. 6 C0P 7/2014-78 (vec vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp zn. 2 P/4/2014) nariadil   predbežné   opatrenie   na návrh otca doručený   tunajšiemu   súdu dňa   30.6.2014, označený ako „protinávrh k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 4/2014“, ktorým otec mal. žiadal „do právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností zveriť mal. ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti otca“, a to tak, že návrhu otca vyhovel a rozhodol, že..súd dočasne zveruje mal. ⬛⬛⬛⬛... do osobnej starostlivosti otca ⬛⬛⬛⬛..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.

Napriek tomu, že otec mal. podal „protinávrh“ k sp. zn. 2 P/4/2014, Okresný súd Stará Ľubovňa „protinávrh“ oddelil na samostatné konanie a vedie ho pod sp. zn. 4 P/126/2014.

Proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľka, ako aj kolízny opatrovník ustanovený mal. ⬛⬛⬛⬛ dňa 7.7.2014 uznesením č. k. 4 P/126/2014-64 odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.8.2014 (sp. zn. 5 CoP/25/2014-160) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. ⬛⬛⬛⬛, v konaní o protinávrhu otca mal. dieťaťa, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní matky a kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 P/126/2014-65 zo dňa 7.7.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. stupňa tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení   uviedol, že „vo veci ide o rozhodnutie o protinávrhu   otca   k   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vo   veci   vedenej na Okresnom súde Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014. V tejto veci Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 CoP 7/2014 zo dňa 5.6.2014 zrušil uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie o nariadenie predbežného opatrenia, rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti   konania   a   u/ožil   prvostupňovému   súdu   stanoviť   rámec   pravidiel   pre účastníkov konania... V danom prípade však súd prvého stupňa rozhodol iba o jednom z detí, mal. ⬛⬛⬛⬛ o mal. nerozhodol a zároveň neupravil ani styk matky s mal....   Rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   o   dočasnom   zverení   mal.

do osobnej starostlivosti otca, teda rozhodnutie o protinávrhu k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo   veci   vedenej na   Okresnom   súde Stará   Ľubovňa pod   sp. zn. 2 P/4/2014   nie   je   podľa   názoru   odvolacieho   súdu   správne.   Vzhľadom   na   prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014 bolo účelné rozhodnúť o protinávrhu otca spolu s rozhodnutím o návrhu matky a vo vzťahu k obom mal. deťom...“.

1.5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 4.8.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky mal. detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd konanie o návrhu matky mal, deti o úpravu práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛ zastavuje. Súd dočasne zveruje   mal. do   osobnej   starostlivosti   matky...   ktorá   bude   mal,   dieťa   zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde   Stará   Ľubovňa   uznesením   pod   sp.   zn.   2 P   38/2014.   Otec   mal.   detí...   je   povinný uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. ⬛⬛⬛⬛... V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.“.

Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľa odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.9.2014 (sp. zn. 6 C0P 28/2014) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. ⬛⬛⬛⬛ rozhodol tak, že „sa zrušuje   uznesenie   vo   výroku   o   zastavení   konania   a   v   rozsahu   zrušenia   sa   vec   vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mení sa uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal....“

V   odôvodnené   svojho   rozhodnutia   uviedol,   že   „pri   zachovaní   princípu dvojinštančnosti súdneho konania bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách o režime dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. ⬛⬛⬛⬛ Odvolací súd zvolil úpravu styku v zmysle odporúčania súdneho znalca, ktorú i odvolací súd považuje za najlepšiu v záujme súrodencov. Sledujúc záujem mal. detí a právnu istotu odvolací súd považoval za potrebnú dočasnú úpravu styku otca s mal....“.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 3.10.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014-215) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky a otca mal. detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd zamieta návrh matky mal. detí týkajúci sa úpravy rodičovských práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛. Súd dočasne zveruje mal. ⬛⬛⬛⬛ do osobnej starostlivosti otca..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až od právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/38/2014. Matka mal, detí je oprávnená stretávať sa s mal.... V prevyšujúcej časti návrh otca mal, deti na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. a mal. zamieta. "

Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa 16.10.2014, o ktorom nebolo ku dňu doručenia tohto podania Ústavnému súdu SR rozhodnuté.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci - predbežného opatrenia - bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na I. stupni pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/20I4,   ako aj v konaní vedenom na II. stupni pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 porušené bolo.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá,   aby   Okresný   súd   Stará   Ľubovňa a Krajský súd v Prešove ďalej konali vo veci vedenej na I. stupni pod sp. zn. 2 P/4/2014 bez zbytočných prieťahov,

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sťažovateľke   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sťažovateľke   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Stará   Ľubovňa   je   povinný   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľke,   v   sume   340,90   EUR,   na   účet   jej   právneho   zástupcu,   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Krajský   súd   v   Prešove   je   povinný   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľke,   v   sume   340,90   EUR,   na   účet   jej   právneho   zástupcu,   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   topre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánua základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03,   IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchtopráv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať(m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základnýchpráv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalejnepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súdsťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde),pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účelochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právnynázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   sťažnosti   je   preskúmanie   opodstatnenostitvrdenia   sťažovateľky,   podľa   ktorého   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   podsp. zn. 2 P 4/2014 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu na vydaniepredbežného   opatrenia   rozhodol   uznesením   z 3.   októbra   2014   a po   podanom   odvolanípredložil vec krajskému súdu 24. novembra 2014.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím eštepred doručením   sťažnosti   ústavnému   súdu   vykonal   všetky   zákonom   predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemoholv čase   doručenia   sťažnosti   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebehkonania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkouv sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konanísťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. novembra 2014, t. j. v čase, keď okresný súduž   vo veci   samej   nekonal,   v dôsledku   čoho   už   k porušovaniu   základného   práva   naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupomnemohlo   dochádzať,   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   v súlade   s § 25   ods. 2   zákonao ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014

Zo   zistenia   ústavného   súdu   a samotnej   sťažnosti   vyplýva,   že   napadnuté   konaniekrajského súdu vedené pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 bolo skončené uznesením z 18. septembra2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2014.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom krajského súduv napadnutom   konaní   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu,   ako   už   bolo   uvedené,   až28. novembra 2014, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené,a preto   k namietanému   porušovaniu   označených   práv   už   nemohlo   dochádzať   a právnaneistota sťažovateľky už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že v súčasnosti bol súdny spis okresnéhosúdu sp. zn. 2 P 4/2014 pripojený k súdnemu spisu okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 P 4/2013 (konanie o zverenie maloletých detí do výchovy rodičov, o určenievýživného a o úprave styku rodičov s maloletými deťmi do rozvodu manželstva), pričomv tomto konaní bolo nariadené pojednávanie na 6. júl 2015 pre účely vyhlásenia rozsudkuvo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015