znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 351/06-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka   vo   veci   sťažnosti   M.   Š.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   F.,   K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 31/04 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom   pod sp.   zn. 3 C 31/04   p o r u š i l základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 31/04 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania M. Š. v sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   na účet advokáta JUDr. J. F., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti M. Š. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2006 doručená sťažnosť M. Š., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   J.   F.,   K.,   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 31/04.

Sťažovateľ uviedol, že 2. februára 2004 podal okresnému súdu žalobu o vyplatenie mzdy s príslušenstvom proti svojmu zamestnávateľovi. Od podania jeho žaloby uplynulo takmer 31 mesiacov a okresný súd fakticky vo veci nekonal. Sťažovateľ urgoval nariadenie termínu   pojednávania   a 25.   júla   2006   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   mu listom   z 18.   augusta   2006   oznámil, že jeho sťažnosť je dôvodná, že okresný súd je vo veci nečinný, čím dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ ďalej uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný a jeho rodina sa dostala do   sociálnej   núdze.   Domnieva   sa,   že   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:„1. Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 31/04 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 31/04 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk (...), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť náhradu trov konania M. Š. v sume 5 788 Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F. (...) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 351/06-8 z 10. novembra 2006 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   veci   listom   sp.   zn.   Spr.   1092/06 z 23. novembra 2006 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom popísal úkony vykonané v konaní. Ďalej uviedol: „Vzhľadom na uvedené je treba súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom zavinených súdom a to v čase od 13.   7.   2004 do 13. 5. 2005, t. j. po dobu 10 mesiacov, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti konania, najmä po 13. 5. 2005, aj keď vo veci nebol nariadený termín pojednávania a doposiaľ nebo vydané meritórne rozhodnutie, súd nebol nečinný, keď svojimi   úkonmi   odstraňoval   vady   žaloby   žalobcu   a po   ich   odstránení   a vydaní rozhodnutia o žalobcom žiadanej zmene žaloby sa opätovne pokúša toto rozhodnutie spolu so   žalobou   doručiť   žalovanému   a tým   vytvoriť   predpoklady pre   nariadenie   termínu pojednávania,   resp.   meritórne   rozhodnutie   vo   veci.“ Predseda   okresného   súdu   ďalej uviedol,   že   nesúhlasí   s výškou   požadovaného   primeraného   finančného   zadosťučinenia, pretože sťažovateľ mohol svoj stav čiastočne riešiť najmä využitím inštitútu predbežného opatrenia podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 76 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, túto možnosť však nevyužil. V závere vyjadrenia navrhol čiastočne   vyhovieť   sťažnosti,   pretože   v dobe   od   13.   júla   2004   do   13.   mája   2005   vidí porušenie označených práv sťažovateľa, a v ostatnej časti sťažnosť zamietnuť a účastníkom konania vzájomne nepriznať náhradu trov konania.

Predseda   okresného   súdu   listom   z 23.   novembra   2006   a sťažovateľ   listom z 28. novembra 2006 oznámili, že netrvajú na ústnom prejednaní veci.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   okresného   súdu, ale najmä z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 3. februára 2004 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o vyplatenie mzdy spolu s prílohami, ktorá bola prijatá pod sp. zn. 3 C 31/04.

Dňa   18.   marca   2004   bol   sťažovateľ   vyzvaný,   aby   v lehote   7   dní   zaplatil   súdny poplatok v sume 5 220 Sk.

Dňa 21. apríla 2004 sťažovateľ požiadal o upustenie od zaplatenia súdneho poplatku.Dňa 26. apríla 2004 bola vybavovaním veci poverená súdna čakateľka.Dňa 25. mája 2004 bol sťažovateľ vyzvaný na preukázanie svojich   majetkových a sociálnych pomerov.

Dňa 25. júla 2004 sa k výzve vyjadril sťažovateľ a predložil aj požadované doklady. Dňa 13. júla 2004 okresný súd vydal uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. júla 2004.

Dňa 29. apríla 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyčíslenie trov konania, ktoré sťažovateľ predložil 3. mája 2005.

Dňa 25. apríla 2005 sťažovateľ urgoval nariadenie termínu pojednávania.Dňa   13.   mája   2005   bol   sťažovateľ   uznesením   vyzvaný   na   upresnenie   petitu. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 25. mája 2005 a petit doplnil 6. júna 2005.Dňa   3.   augusta   2006   zákonný   sudca   dal   pokyn   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi na vypracovanie uznesenia o pripustení rozšírenia petitu.

Dňa 16. augusta 2006 okresný súd vydal uznesenie o zmene petitu.Dňa 14. septembra 2006 okresný súd požiadal Obecný úrad K. (ďalej len „obecný úrad“) o doručenie zásielky odporcu.

Dňa   31.   októbra   2006   obecný   úrad   oznámil,   že   žalovaný   sa   v obci   nezdržiava a zásielku neprebral.

Dňa 24. novembra 2006 bol spis predložený ústavnému súdu.

III.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   sťažovateľom   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 31/04.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98 a iné).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 374/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 175/04). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva.

Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   žaloba   o vyplatenie   mzdy s príslušenstvom, ktorá predstavuje stabilnú judikatúru v rozhodovacej činnosti okresného súdu.

Pokiaľ ide o správanie účastníkov, sťažovateľ bol vo veci aktívny, včas predkladal návrhy a požadované doklady. Žalovaný vo veci aktívny nebol, pretože okresný súd mu za viac ako dva roky konania nedoručil návrh a nezistil jeho stanovisko k žalobe.

Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   vo   veci,   jeho   predseda   priznal   vzniknuté prieťahy v rozsahu 10 mesiacov, pričom uviedol, že na zvyšné prieťahy vraj mal sťažovateľ reagovať návrhom na predbežné opatrenie.

S týmto tvrdením predsedu okresného súdu nemožno súhlasiť.

Okresný súd vo veci nepostupoval takým spôsobom, ako mu prikazuje § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. postupovať v konaní i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Okresný súd takto nepostupoval aj napriek tomu,   že   konanie   trvá   viac   ako   dva   roky,   pričom   žalobu   ani   nedoručil   protistrane na vyjadrenie. Jeho postup je poznačený aj obdobiami nekonania, a to od 13. júla 2004 (vypracovanie uznesenia o oslobodení od súdnych poplatkov) do 27. apríla 2005 (výzva na vyčíslenie trov   konania), teda   9   mesiacov,   a od   6.   júna 2005   (okresnému súdu   bolo doručené doplnenie petitu) do 3. augusta 2006 (úprava kancelárie na ďalší postup), teda viac ako 13 mesiacov. Spolu prieťahy v konaní okresného súdu predstavujú 22 mesiacov.

Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku nekonania okresného súdu dochádzalo v konaní   k zbytočným   prieťahom,   čím   boli   porušené   označené   práva   sťažovateľa (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, čo odôvodnil najmä zlou sociálnou situáciou svojej rodiny.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, prikázal okresnému súdu,   ktorý   ich   porušil,   vo   veci   konať,   a na dovŕšenie   nápravy   považoval   za   potrebné v okolnostiach prípadu priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovieť (bod 5 výroku nálezu).   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o výške   primeraného   finančného   zadosťučinenie vychádzal zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera aj Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd   vzal   do   úvahy   aj   predmet   konania   (mzda   za   vykonanú   prácu),   ktorý   má   zásadný statusový význam pre sociálne postavenie sťažovateľa a jeho rodinu.

Sťažovateľ listom z 28. novembra 2006 žiadal priznať trovy právneho zastúpenia spolu v sume 8 682 Sk.

Podľa   §   36   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   trovy   pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník zo svojho.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

Sťažovateľ bol v konaní úspešný.

Ústavný   súd   pri   určení   trov   právneho   zastúpenia   postupoval   podľa   vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (§ 1, § 11, § 14, § 16 ods. 3) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namietal, v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade   s týmito   ustanoveniami   možno   teda   trovy   konania   vyčísliť   ako   súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) vykonané v roku 2006 vrátane režijného paušálu (2 x 2730 Sk + 2 x 164 Sk = 5 788 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje 5 788 Sk, ktoré ústavný súd prikázal okresnému súdu uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006