znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 350/09-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   M. S.,   C., vo veci   namietaného porušenia čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 130/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2009 doručená sťažnosť MUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“) podaná podľa čl. 127 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 3 ústavy v konaní ústavného súdu vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 130/09.

V   sťažnosti   sťažovateľ   uvádza,   že   5.   júna   2009   mu   bolo   doručené   uznesenie ústavného   súdu   sp.   zn.   IV.   ÚS   130/09   z   23.   apríla   2009,   ktorým   bola   ako   zjavne neopodstatnená odmietnutá jeho sťažnosť podaná ústavnému súdu 23. marca 2009, a to i napriek   tomu,   že   mu   podľa   jeho   názoru   všeobecné   súdy   procesným   postupom   odňali možnosť konať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Sťažovateľ argumentuje, že sťažnosť podáva pre porušenie jeho „základných práv podľa č. 127 ods. 1 Ústavy SR, a to Ústavným súdom SR, ktorý v konaní pod č.k. IV.ÚS 130/09 porušil čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, lebo rozhodol evidentne nezákonne, po očividne povrchnom oboznámení sa s návrhom!“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že návrh sťažovateľa je v podstate z hľadiska jeho   obsahu   opravným   prostriedkom,   ktorým   je   napadnuté   konkrétne   konanie, resp. rozhodnutie ústavného súdu. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   je   v   dôsledku   zvolenej   podoby špecializovaného a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán   verejnej   moci   je   povinný   bez   zbytočného   odkladu   zabezpečiť   ich   vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon (čl. 129 ods. 7 ústavy).

Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde presne   vymedzené,   nemôže   prekračovať.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   považuje za potrebné   zdôrazniť,   že   medzi   jeho   oprávnenia   nepatrí   rozhodovanie   o   opravných prostriedkoch   vo všeobecnosti   a fortiori   o opravných prostriedkoch,   ktorými sa   fyzické osoby   alebo   právnické   osoby   domáhajú   preskúmania   rozhodnutí   ústavného   súdu,   proti ktorým podľa čl. 133 ústavy a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný.

Druhy   konania pred   ústavným súdom   a ich   dôvody   taxatívne   vypočítava ústava, a preto možnosť primeraného použitia ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (§ 31a zákona o ústavnom súde) nemôže viesť k ich rozšíreniu, ale môže slúžiť iba pre postup pri konaniach, ktoré sú v ústave a v zákone o ústavnom súde výslovne uvedené.

V   spojitosti   s   tým   ústavný   súd   uvádza,   že   v   okolnostiach   daného   prípadu neprichádzalo v rámci predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákon o ústavnom súde)   do   úvahy   ani   skúmanie   splnenia   podmienok   na   konanie   o   sťažnosti,   pretože   ide o návrh, ktorý ústava ani zákon o ústavnom súde neupravuje, a vzhľadom na to na jeho prerokovanie ani neustanovuje akékoľvek podmienky.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu (ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto, čo sa týka medzí, rozsahu a spôsobu, môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2 ústavy),   čo   sa   považuje   v   podmienkach   právneho   štátu   za   conditio   sine   qua   non pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno   podať opravný prostriedok.

Vychádzajúc z citovanej   ústavnej   normy zákon   o   ústavnom   súde   vyriešil   otázku podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu [§ 24 písm. c) zákona o ústavnom súde].

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že v čase jeho rozhodovania o sťažnosti nemá opodstatnenie ani vecná námietka sťažovateľa týkajúca sa formulácie «navyše ÚSSR vôbec nepostrehol, že formulácia: „vec nie je natoľko zložitá, aby   odôvodňovala   potrebu   väčšej   ochrany   záujmov   žalobcu   advokátom“   je   právnym názorom   OS   Nitra   a   KS   Nitra,   kým   tento   nekompetentný   tzv,   „právny   názor“   pripísal sťažovateľovi   !» v   I.   časti   odôvodnenia   napadnutého   uznesenia   ústavného   súdu   č.   k. IV. ÚS 130/09-5, pretože v následnom opravnom uznesení vydanom 19. augusta 2009 v tej istej veci bola táto zrejmá nesprávnosť odstránená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009