znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 350/05-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a   Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   A.   P.,   bytom   V., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako   aj pre   namietané porušenie   jeho práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (pôvodne postupom Okresného súdu Piešťany) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5 C 10/00 na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Trnava (pôvodne postupom Okresného súdu Piešťany) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5 C 10/00   b o l o   p o r u š e n é   základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   A.   P.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania A. P. v sume 5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún) na účet   jeho právneho   zástupcu JUDr. J. B., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti A. P. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 350/05-9 zo 7. decembra 2005 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (z 3. novembra 2005) A. P., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava [(ďalej aj „okresný súd“) pôvodne postupom Okresného súdu Piešťany] v konaní vedenom pod sp. zn. PN-5 C 10/00.

Sťažovateľ   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   uviedol,   že   sa žalobou z 26. januára 2000 domáhal na bývalom Okresnom súde Piešťany proti Mgr. I. K., bytom B. (ďalej aj „žalovaná“), vrátenia daru - nehnuteľností zapísaných na LV č. 170 pre katastrálne územie Ť. ako pozemky č. parc. 191/2, 191/1 o výmere 605 m2 a dom súp. č. 167 s dvorom o výmere 567 m2. Konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-5 C 10/00.

Vo   veci   nebolo do   podania   sťažnosti   ústavnému súdu   právoplatne rozhodnuté aj napriek tomu, že od začatia konania uplynulo viac ako štyri a trištvrte roka. Okresný súd „... od   počiatku   doposiaľ   koná   nedôsledne   a neefektívne,   dochádza   k zbytočným prieťahom“. Podľa   sťažovateľa   nejde   pritom   o zložitú   vec.   Sťažovateľ   tvrdí,   že svojím správaním nespôsobil prieťahy v označenom konaní (na výzvy súdu reagoval v primeranej lehote,   neexistuje   okolnosť,   ktorá   by   mohla   byť   v tejto   súvislosti   zohľadnená   na   jeho ťarchu). Okresný súd však počas dlhých období nevykonal vo veci žiaden procesný úkon a neskôr bol jeho postup neefektívny.

Sťažovateľ preto podal (podaním z 10. mája 2005) sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú   ministrovi   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“)   listom   č.   9955/05-51 z 28. júna 2005 sťažovateľa upovedomilo, že jeho sťažnosť postupuje podľa § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) predsedníčke okresného súdu, od ktorej však sťažovateľ až do podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal žiadnu odpoveď.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd v predmetnom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a uložil okresnému   súdu   povinnosť   uhradiť   mu   trovy   vzniknuté   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom vo výške 5 302 Sk.

V podaní   z 19.   decembra   2005   doručenom   ústavnému   súdu   21.   decembra   2005 sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním sťažnosti v merite veci bez nariadenia ústneho pojednávania.Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 15.   decembra   2005   vyjadril k sťažnosti sťažovateľa podaním sp. zn. Spr 3087/05 z 18. januára 2005, v ktorom uviedol prehľad priebehu konania vedeného pod sp. zn. PN-5 C 10/00, konštatujúc na záver: „(...) Vzhľadom na uvedenú chronológiu úkonov vo veci sme toho názoru, že vo veci sudcovia konali priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí, prieťahy vo veci zo strany súdu nevznikli, do určitej miery spôsobila prieťahy odporkyňa, ktorá sa nedostavovala na súdne pojednávania.

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasíme s upustením od neho. (...)“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Dňa 26. januára 2000 podal sťažovateľ na Okresnom súde Piešťany žalobu proti žalovanej Mgr. I. K., ktorou sa domáhal vrátenia daru - vydania nehnuteľností zapísaných na LV č. 170 pre katastrálne územie Ť. ako záhrada parcela č. 191/2 o výmere 605 m2, parcela č. 191/1, dom súpis. č. 167 s dvorom o výmere 567 m2. Sťažovateľ podal 1. februára 2000 v predmetnej veci taktiež návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Úpravou sudcu z 9. februára 2000 bol stanovený termín pojednávania na 6. marec 2000. Sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, proti čomu podal 22.   februára   2000   odvolanie   a   požiadal   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov. Zároveň predložil listinné dôkazy o svojich majetkových a príjmových pomeroch. Žalovaná listom   z   28.   februára   2000   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 6. marec   2000,   zároveň   však   vyjadrila   súhlas   s pojednávaním   v jej neprítomnosti, vyjadrila sa k podanej žalobe a predložila svoje listinné dôkazy.

Pojednávanie nariadené na 6. marec 2000 bolo odročené na 5. apríl 2000 s tým, že bude predvolaná žalovaná pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty, bude vyžiadaný   spis   okresného   súdu   v súvisiacej   veci   a   Okresný   súd   Piešťany   rozhodne o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku.

Okresný   súd   Piešťany   požiadal   28.   marca   2000   okresný   súd   o spisy   týkajúce sa súvisiacich právnych vecí sp. zn. 17 C 222/88 a 17 C 39/91. Okresný súd 7. apríla 2000 oznámil, že žiadané spisy zatiaľ neboli vrátené z Krajského súdu v Bratislave, ktorému boli v rámci procesného postupu predložené.

Podaním doručeným súdu 19. apríla 2000 sa k veci vyjadrila žalovaná. Podaním doručeným súdu 30. júna 2000 sa k veci vyjadril sťažovateľ, zároveň žiadal rozhodnúť o predbežnom opatrení.

Na základe úpravy sudcu z 21. júla 2000 bol 1. augusta 2000 opätovne požiadaný okresný súd o spis týkajúci sa súvisiacej právnej veci sp. zn. 17 C 222/88. Žiadaný spis bol pripojený 11. augusta 2000. Uznesením č. k. 5 C 10/00-53 z 18. augusta 2000 Okresný súd Piešťany   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ako   aj   jeho žiadosť   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal sťažovateľ 7. septembra 2000 odvolanie.

Dňa 14. septembra 2000 bolo Okresnému súdu Piešťany doručené podanie právnej zástupkyne žalovanej, ktorým navrhla pristúpenie ďalšej účastníčky do konania na strane žalovanej. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 5 C 10/00-66 z 20. septembra 2000 návrh žalovanej   zamietol.   Rozhodnutie   bolo   stranám   doručené   10.   októbra   2000.   Na   základe pokynu sudcu z 8. novembra 2000 bol spis 16. novembra 2000 predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Opatrením predsedu Okresného súdu Piešťany č. 11 zo 4. decembra 2000 pod sp. zn. Spr 622/2000 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

Okresnému súdu Piešťany bol spis vrátený 22. marca 2001 po tom, ako krajský súd uznesenie č. k. 5 C 10/00-53 z 18. augusta 2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie sčasti z dôvodu „...   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu...“ a čiastočne   kvôli „... nepreskúmateľnosti   pre   nedostatok   dôvodov...“.   Okresný   súd   Piešťany   doručoval v priebehu   mesiaca   apríl   2001   rozhodnutie   krajského   súdu   o odvolaní   stranám   sporu a vyzval   sťažovateľa,   ako   aj   katastrálny   odbor   Okresného   úradu   v P.   na   zaslanie   listín potrebných   pre   doplnenie   podkladov   na   rozhodnutie   o návrhu   sťažovateľa   na   vydanie predbežného opatrenia a o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ reagoval podaním doručeným okresnému súdu 25. apríla 2001.

Dňa   30.   apríla   2001   bolo   Okresnému   súdu   Piešťany   doručené   podanie   právnej zástupkyne žalovanej k veci, v ktorom navrhla konanie zastaviť.

Dňa 4. mája 2001 boli Okresnému súdu Piešťany zo strany katastrálneho odboru Okresného úradu P. doručené žiadané podklady.

Okresný   súd   Piešťany   uznesením   č.   k.   5   C   10/00-107   z   18.   júna   2001   vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu žaloby, ako aj návrhu na vydanie predbežného opatrenia v lehote 15 dní pod hrozbou zastavenia konania. V uvedený deň taktiež opätovne požiadal okresný súd o požičanie spisu sp. zn. 17 C 222/88.

Sťažovateľ reagoval na výzvu podaním doručeným Okresnému súdu Piešťany 3. júla 2001.   Dňa   13.   júla   2001   bolo   Okresnému   súdu   Piešťany   doručené   podanie   právnej zástupkyne   žalovanej,   v ktorom   opätovne   navrhla   konanie   zastaviť   s poukazom   na   vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 222/88.

Okresný   súd   Piešťany   uznesením   č.   k. 5 C 10/00-123 z 23. júla 2001 návrh na vydanie predbežného opatrenia opätovne zamietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie 14. augusta 2001. Spis bol 27. septembra 2001 opätovne predložený Krajskému súdu v Trnave na účely odvolacieho konania.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   9   Co   522/01   zo   14.   decembra   2001   napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Spis bol vrátený Okresnému súdu Piešťany 28. januára 2002.

Po doručení uznesenia krajského súdu účastníkom podala žalovaná 25. februára 2002 prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   dovolanie   proti   uvedenému   rozhodnutiu krajského   súdu   zo   14.   decembra   2001.   Okresný   súd   Piešťany   v tejto   súvislosti   vyzval 11. marca   2002   žalovanú   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Sťažovateľka   podaním z 21. marca   2002   namietla   vecnú   nesprávnosť   uvedeného   rozhodnutia   a žiadala   jeho zrušenie. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 5 C 10/00-165 zo 6. mája 2002 konanie o dovolaní žalovanej zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Rozhodnutie bolo stranám sporu zasielané 13. mája 2002.

Spis bol 3. júna 2002 predložený ústavnému súdu v súvislosti s konaním vedeným v tom čase na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 295/02. V uvedený deň (3. júna 2002) podala zároveň žalovaná odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5 C 10/00-165 zo 6. mája 2002. Po vrátení spisu z ústavného súdu 28. februára 2003 bol spis 7. marca 2003 predložený krajskému súdu na odvolacie konanie.

Krajský súd uznesením č. k. 11 Co 61/03-183 z 30. júna 2003 potvrdil uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 5 C 10/00-165 zo 6. mája 2002 a odvolanie zamietol. Spis bol Okresnému súdu Piešťany vrátený 22. augusta 2003.

Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom 17. septembra 2003 zaplatila žalovaná   26.   septembra   2003   súdny   poplatok   za   dovolanie   a žiadala   predložiť   vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Okresný súd Piešťany listom 29. septembra 2003 žalovanej oznámil, že uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 5 C 10/00-165 zo 6. mája 2002 o zastavení dovolacieho konania nadobudlo 17. septembra 2003 právoplatnosť, preto vec predkladaná dovolaciemu súdu nebude, naopak, Okresný súd Piešťany „... bude pokračovať v konaní...“ O žiadosti žalovanej z 24. októbra   2003 týkajúcej sa vrátenia   sumy zaplatenej ako súdny   poplatok rozhodol Okresný súd Piešťany uznesením z 29. októbra 2003.

Podaniami   z   19.   decembra   2003   a z   23.   januára   2004   žalovaná   prostredníctvom právnej zástupkyne urgovala vytýčenie termínu pojednávania.

Opatrením   z   13.   februára   2004   pridelila   predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany predmetnú   vec   na   konanie   novému   zákonnému   sudcovi.   V prílohe   podania   doručeného Okresnému súdu Piešťany 17. mája 2004 predložila právna zástupkyňa žalovanej ďalšie dôkazy.

Okresný súd Piešťany v prílohe listu z 8. júna 2004 zaslal spis v predmetnej veci okresnému   súdu   (na   základe   žiadosti   z 1.   júna   2004)   ku   konaniu   medzi   uvedenými účastníkmi o vypratanie spornej nehnuteľnosti.

Predmetný spisový materiál spolu so všetkými ostatnými spismi Okresného súdu Piešťany boli prevedené na okresný súd od 1. januára 2005 v dôsledku zrušeniu Okresného súdu Piešťany. Konanie sa vedie pod sp. zn. PN-5C 10/00.

Zákonný sudca nariadil pojednávanie vo veci na 21. február 2005. Okresnému súdu bolo   9.   februára   2005   doručené   podanie   právnej   zástupkyne   žalovanej,   v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a pripojila listinné dôkazy. Dňa 18. februára 2005 doručila žalovaná okresnému súdu ďalšie podanie s pripojenými listinnými dôkazmi. Pojednávanie nariadené na 21. február 2005 odročil okresný súd na neurčito za účelom zabezpečenia   účasti   žalovanej   na   pojednávaní,   a   to   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty a predvedenia orgánmi polície. Uzneseniami č. k. PN-5 C 10/00-252 zo 4. marca 2005 a č. k. PN-5 C 10/00-255 zo 4. marca 2005 uložil okresný súd právnej zástupkyni žalovanej, ako aj žalovanej poriadkovú pokutu pre neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. február 2005. Písomné vyhotovenia rozhodnutí boli vypravené 4. mája 2005. Okresný súd zároveň vyzval   Správu   katastra   P.   (výzvou   datovanou   18.   apríla   2005)   na   zaslanie   podkladov ohľadne sporných nehnuteľností. Žalovaná a jej právna zástupkyňa podali proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty odvolanie 30. mája 2005.

Žiadané podklady z katastra nehnuteľností boli okresnému súdu predložené 13. júna 2005.

Zákonný   sudca   nariadil   11.   októbra   2005   termín   pojednávania   vo   veci na 25. november 2005. Na tomto pojednávaní bol vynesený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol. Dňa 30. novembra 2005 predložila žalovaná okresnému súdu vyčíslenie trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo stranám sporu zasielané 27. decembra 2005. Sťažovateľ podal 4. januára 2006 proti rozsudku odvolanie.

III.

3.1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania   a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (obdobne napr. III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04).

3.2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba sťažovateľa o vrátenie   daru   (nehnuteľností)   podľa   §   630   Občianskeho   zákonníka.   Predmetnú   vec nemožno vzhľadom na predmet sporu a relevantnú právnu úpravu považovať za právne zložitú.   Dokazovanie   žalobcových   (sťažovateľových)   tvrdení   o správaní   žalovanej   ako obdarovanej vo vzťahu k nemu ako darcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy by mohlo opodstatniť záver o určitej skutkovej zložitosti veci. V danom prípade však okresný súd   založil   svoje   meritórne   rozhodnutie   na   závere   o premlčaní   sťažovateľovho   práva domáhať   sa   vrátenia   daru   na   základe   námietky   vznesenej   žalovanou   a detailným dokazovaním pravdivosti žalobcových tvrdení o správaní žalovanej k nemu a ich posúdením z hľadiska podmienok vyplývajúcich z § 630 Občianskeho zákonníka sa už nezaoberal, o čom svedčí tak odôvodnenie rozsudku okresného súdu z 25. novembra 2005, ako aj obsah zápisníc o pojednávaniach v predmetnom konaní. Prípadná náročnosť dokazovania tvrdení obsiahnutých   v žalobe   preto   v danom   prípade   nemohla   mať   vplyv   na   uplynutú   dobu predmetného   konania   (okresný   súd   vychádzal   iba   z listinných   podkladov   predložených účastníkmi konania).

3.3.   Ústavný   súd   nezistil,   že   by   sťažovateľ   (v   napadnutom   konaní   v procesnom postavení žalobcu) svojím správaním podstatným spôsobom prispel k predĺženiu priebehu súdneho   konania.   Na   jeho   ťarchu   možno   v zásade   pričítať   iba   nedostatky   v zákonom predpísaných   náležitostiach   žaloby,   ako   aj   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia, na odstránenie ktorých ho navyše Okresný súd Piešťany vyzval až uznesením z 18. júna 2001, teda po takmer roku a pol po začatí konania.

3.4.   Ústavný   súd   preto   skúmal   existenciu   namietaných   zbytočných   prieťahov v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup súdov konajúcich v predmetnej veci.

Podľa   § 100 ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   len   čo   konanie   začalo,   musí v ňom súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Po začatí konania (26. januára 2000) až do augusta 2000 realizoval Okresný súd Piešťany vo veci jednotlivé procesné úkony relatívne plynulo. Jeho postup však nemožno považovať   za   efektívny   a sústredený.   Svedčí   o tom   skutočnosť,   že   sa   nezaoberal nedostatkami   v zákonom   predpísaných   náležitostiach   žaloby   a   návrhu   sťažovateľa   na vydanie   predbežného   opatrenia.   Na   ich   odstránenie   vyzval   sťažovateľa   až   uznesením z 18. júna   2001.   Napriek   uvedenému   18.   augusta   2000   uznesením   zamietol   návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj jeho žiadosť o oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov.   Krajský   súd   v Trnave   uznesenie   č.   k.   5   C   10/00-53 z 18. augusta 2000 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie sčasti z dôvodu „... nedostatočne zisteného   skutkového   stavu...“ a čiastočne   kvôli „...   nepreskúmateľnosti   pre   nedostatok dôvodov...“.

V konaní   podľa   čl.   127   ústavy   týkajúcom   sa   namietaného   porušenia   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd spravidla neposudzuje rozhodnutia všeobecného súdu vydané v napádanom konaní. V danom prípade však bolo uznesenie Okresného súdu Piešťany z 18. augusta 2000 zrušené odvolacím súdom z dôvodov,   ktoré   svedčia   o tom,   že   jeho   postup   v súvislosti   s vydaním   označeného rozhodnutia   nemožno   hodnotiť   ako   efektívne   a plynulo   smerujúci   k odstráneniu   právnej neistoty účastníkov konania.

V dôsledku uvedeného sa 22. marca 2001 (keď bol spis vrátený krajským súdom Okresnému súdu Piešťany) konanie nachádzalo v stave, že žalobou uplatnený nárok nebol ešte meritórne prerokovávaný a navyše nebolo právoplatne rozhodnuté ani o návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorého   vydanie   sťažovateľ   odôvodňoval   aj   potrebou ochrany   záujmov   maloletých   detí   bývajúcich   s ním   v rodinnom   dome   patriacom   medzi darované nehnuteľnosti, o ktoré sa viedol predmetný spor.

Okresný súd Piešťany rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia opätovne 23.   júla   2001.   V dôsledku   odvolania   sťažovateľa   bola   vec   predložená   Krajskému   súdu v Trnave, ktorý uznesením sp. zn. 9 Co 522/01 zo 14. decembra 2001 napadnuté uznesenie Okresného súdu Piešťany zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Po   vrátení   spisu   (28.   januára   2002)   rozhodoval   Okresný   súd   Piešťany   o viacerých procesných otázkach, meritom veci sa však nezaoberal. Takýto procesný postup nemožno považovať z hľadiska účelu základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   za   efektívny   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   46/00,   II. ÚS 157/02, III. ÚS 42/02).

V období   od   3.   júna   2002   do   22.   augusta   2003   Okresný   súd   Piešťany   vo   veci nekonal, pretože spis bol postupne predložený ústavnému súdu a neskôr Krajskému súdu v Trnave   v   súvislosti   s odvolaním   žalovanej   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Piešťany zo 6. mája 2002.

Po   vrátení   spisu   realizoval   Okresný   súd   Piešťany   vo   veci   niekoľko   procesných úkonov, avšak od 29. októbra 2003, keď rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalovanej, do januára 2005, keď zákonný sudca (už na Okresnom súde v Trnave) nariadil vo veci pojednávanie   na   21.   február   2005   (spolu   približne   štrnásť   mesiacov),   bol   súd   vo   veci nečinný.

V roku 2005 sa okresný súd začal intenzívnejšie zaoberať meritórnym prerokovaním žaloby. Ani v tomto období však jeho postup nesmeroval plynulo a efektívne k odstráneniu právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Kvôli   neúčasti   na   pojednávaní   21.   februára   2005 rozhodol okresný súd 4. marca 2005 o uložení poriadkovej pokuty žalovanej a jej právnej zástupkyni,   ktorým   však   písomné   vyhotovenie   uvedených   rozhodnutí   zasielal   až v máji 2005.   Jediným   procesným   úkonom   týkajúcim   sa   rozhodnutia   v merite   veci   v období od 21. februára   2005   do   11.   októbra   2005,   keď   začal   okresný   súd   pripravovať   ďalšie pojednávanie vo veci (uskutočnené 25. novembra 2005), bola výzva Správe katastra P. na zaslanie podkladov ohľadne sporných nehnuteľnosti z 18. apríla 2005 zasielaná 4. mája 2005.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   uvedené   obdobia   neefektívnej   činnosti   (spolu devätnásť mesiacov), ako aj nečinnosti (štrnásť mesiacov) súdov konajúcich v predmetnej veci   (okresného   súdu   a jeho   predchodcu   -   Okresného   súdu   Piešťany)   je   potrebné kvalifikovať   ako   obdobia,   v ktorých   dochádzalo   ich   zavinením   k zbytočným   prieťahom v posudzovanom konaní.

V dôsledku   uvedených zbytočných   prieťahov   v   posudzovanom   konaní   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

3.5. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu domáhal.

V čase   rozhodovania   ústavného súdu   o namietanom   porušení   práv   sťažovateľa   sa posudzované konanie nachádza v stave po vynesení rozsudku Okresným súdom Trnava ako súdom prvého stupňa. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľom bude v predmetnej veci následne konať odvolací súd. Prípadný výrok ústavného súdu prikazujúci okresnému súdu konať v posudzovanej veci bez prieťahov by bol preto neadekvátny súčasnému stavu uvedeného konania. Na druhej strane aj po prípadnom zrušení napadnutého prvostupňového rozsudku okresného súdu z 25. novembra 2005 a vrátení veci na ďalšie konanie by bol okresný   súd   viazaný   ústavnou   povinnosťou   postupovať   v danej   veci   bez   zbytočných prieťahov vyplývajúcou priamo z čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).

3.6.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o priznanie   finančného   zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprimeranej dĺžky konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základných práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením   stavu   pred   ich   porušením   a výrok   ústavného súdu   deklarujúci   toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal mu ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľovi 50 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dobu konania, charakter zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty   umocnených   neefektívnym   postupom   súdu   aj   v súvislosti   s rozhodovaním o predbežnom opatrení (bod 2 výrokovej časti nálezu).

3.7. Sťažovateľ žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu priznať náhradu trov   konania   pred   ústavným súdom   vo   výške   5   302   Sk   (za   dva   úkony   právnej   služby realizované v roku 2005).

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   výšky   priznanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania   pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo   s   hodnotou   predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom   (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd náhradu   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2005   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom,   písomné podanie vo veci - sťažnosť), a to 2 x 2 501 Sk + 2 x 150 Sk, t. j. spolu vo výške 5 302 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006