znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 35/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o., Levočská 2,Poprad,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mikulášom   Buzgóom,   Štúrova   20,   Košice,pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   v konaní   vedenompod sp. zn. 2 Cb   1/2004   a jeho   uznesením   zo   7.   júna   2013   a postupom   Krajskéhosúdu v Prešove   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Cob   52/2013   a jeho   uznesenímz 26. augusta 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o.,   o d m i e t a   pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 16. júna 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BAU land, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 2 Cb 1/2004 a jeho uznesením zo 7. júna 2013 a postupom Krajskéhosúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 52/2013a jeho uznesením z 26. augusta 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Sťažovateľ je ako žalobca účastníkom základného konania o 4 256,46 eur pred Okresným súdom Kežmarok č. k. 2 Cb 1/04.

Konanie o takto uplatnenom nároku začalo v r. 2003 v konaní 1 Rob356/2003, kde dňa 12. 11. 2003 Okresný súd Kežmarok vydal platobný rozkaz na zaplatenie 128.230,- Sk s prísl. od 14. 7. 2002, ktorý platobný rozkaz bol z dôvodu podaného odporu zrušený a vec preradená do registra „Cb“ pod č. 2Cb 1/04.

Dňa 27. 7. 2007 Okresný súd Kežmarok po tom, čo zrušil svoje predchádzajúce uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, nariadil znalecké dokazovanie.

Okresný   súd   Kežmarok   pojednával   v   predmetnej   právnej   veci   dňa   19.   2.   2004, 11. 3. 2004, 30. 3. 2004, 29. 9. 2004, 21. 2. 2006, 15. 10. 2007, 17. 4. 2008. Dňa 21. 4. 2008 došlo k vyhláseniu rozsudku a o určení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 128.230,- Sk so 14,6 % úrokom z omeškania ročne od 14. 7. 2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a tiež bol zaviazaný k úhrade súdneho poplatku vo výške 6 410,- Sk. V dôsledku podaného odvolania žalovaným dňa 11. 8. 2008, Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. 1 Cob/76/2008 zo dňa 12. 5. 2009 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Kežmarok po vrátení veci konal na pojednávaní dňa 24. 11. 2010, 22. 12.   2010   a   12.   1.   2011,   kedy   došlo   k   vyhláseniu   rozsudku.   V   dôsledku   uznesenia Krajského   súdu   v   Prešove   č.   1   Cob   43/2011   zo   dňa   15.   5.   2012,   bolo   prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa.

Posledné   pojednávanie v tejto právnej   veci   bolo dňa   8.   10.   2012 a   aj   keď súd následne   určil   termín   pojednávania,   k   rozhodnutiu   vo   veci   samej   k   dnešnému   dňu o uplatnenom nároku nedošlo.»

Ďalej sťažovateľka uviedla:«Okresný súd Kežmarok v konaní sp. zn. 2 Cb 1/04 uznesením zo dňa 7. 6. 2013 zrušil pôvodné uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 10. 3. 2011 v prebiehajúcom konaní o zaplatenie 4.256,46 € s prísl., keď pôvodným rozhodnutím zakázal scudziť, zaťažiť, zameniť, prenajať, alebo inak zmeniť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na LV č. k. ú..

Okresný súd Kežmarok svoje rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia zrušil na základe písomného návrhu konateľa spoločnosti na prijatie peňazí do úschovy a na základe jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

Žalobca využijúc procesnú možnosť vyjadriť sa k návrhu na zrušenie predbežného opatrenia   v   písomnom   vyjadrení   zo   dňa   3.   6.   2013   pod   bodom   1.   vzniesol   námietku prekážky konania, ktorú náležite odôvodnil. Okresný súd Kežmarok v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým zrušil svoje pôvodné uznesenie, nijakým spôsobom okrem citovania tejto námietky vznesenej žalobcom sa touto procesnou prekážkou nijako nezaoberal a v žiadnom rozsahu svoje rozhodnutie neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania žalobcom zo dňa 25. 6. 2013, vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý svojim uznesením sp. zn. 1 Cob 52/2013 zo dňa 26. 8. 2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd nijakým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolacou námietkou spočívajúcou v prekážke konania   sa   nezapodieval.   Nijakým   spôsobom   túto   relevantne   namietanú   skutočnosť neposudzoval, k tejto sa nijako nevyjadril.

Na základe podaného dovolania, Najvyšší súd SR rozhodoval o dôvodnosti dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob 52/2013 zo dňa 26. 8. 2013 a dovolanie   odmietol.   Najvyšší   súd   SR   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   uviedol,   že namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nespôsobuje vadu konania v zmysle uvádzaného   ustanovenia.   Najvyšší   súd   SR   nesprávne,   nedôvodne   a   neakceptovateľne namietaný nedostatok považoval za vyriešený v postupe krajského súdu v zmysle svojho odôvodnenia a videl ho v postupe podľa ustanovenia § 219 ods.2 O. s. p. odvolacím súdom. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením, že ktorákoľvek časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je reakciou odvolacieho súdu na jeho odvolaciu námietku vo vzťahu k prekážke   konania.   Odvolací   súd   vo   svojom   rozhodnutí   právne   vysvetľoval   podstatu a rozdiel medzi jednotlivými úschovami, pričom použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. sa nemohol stotožniť odvolací súd s dôvodmi súdu prvého stupňa v namietanom smere, keďže ten takéto vo svojom rozhodnutí taktiež nemal. Takto v procese rozhodovania súdu prvého   stupňa,   ani   odvolacieho   súdu,   ich   rozhodnutia   nemali   ustanovenie   hodnotiace uvádzanú procesnú námietku žalobcu.

Napriek uvedenému Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol: „Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký vážny postup súdu v občianskom súdnom konaní,   ktorým   sa   účastníkovi   znemožnila   realizácia   tých   jeho   procesných   práv a povinností, ktoré sú mu občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Procesná vada v zmysle §237 písm. f/ O. s.   p.   zakladá   aj   navrhovateľom   namietanú   absenciu   riadneho   odôvodnenia   súdneho rozhodnutia,   ktorú   však   dovolací   súd   po   preskúmaní   napadnutého   rozhodnutia, ako aj konania,   ktoré   mu   predchádzalo,   nezistil.“   Najvyšší   súd   SR   odkázal   svojim odôvodnením na rámcovú úpravu v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. a tiež § 167 ods.2 O. s. p.   a   uviedol:   „V   opravnom   konaní   nemá   odpovedať   na   každú   námietku,   alebo argument   v   opravnom   prostriedku,   ale   len   na   tie,   ktoré   majú   rozhodujúci   význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II.ÚS 78/05).“ Vzhľadom   na   konkrétnu   obsahovú,   vecnú   a   právnu   stránku   dovolaním   napadnutého rozhodnutia   mal   NS   SR   za   to,   že   právo   žalobcu   na   riadne   odôvodnenie   rozhodnutia porušené nebolo, nedošlo preto k namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Sťažovateľ nesúhlasí s takým výkladom - interpretáciou právneho predpisu, pričom má zato, že ide o tak značný nesúlad, ktorý odôvodňuje korekciu ústavným súdom...».Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok sp. zn. 2 Cb 1/2004 zo dňa 7. 6. 2013 a Krajského súdu v Prešove uznesením 1 Cob 52/2013 zo dňa 26. 8. 2013 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v   Prešove   sp.   zn.   1   Cob   52/2013   zo   dňa   zo   dňa 26. 8. 2013 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb 1/2004 porušené bolo.

4.   Okresnému   súdu   Kežmarok   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Cb 1/2004 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 256,46 €, ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6.   Krajský   súd   v   Prešove   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastupovania za 2 úkony v sume 284,08 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jehoprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, žeústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľka   domáha   v   petite   svojejsťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osobypožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnymzástupcom,   advokátom.   Povinnosti   advokáta   vyplývajúce   zo   zákona   č.   586/2003   Z.   z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzovalúkony   právnej   služby,   ktoré   je   advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom(napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatiekonania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konanípred   ústavným   súdom.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné právaalebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,proti komu sťažnosť smeruje.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosťnespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože sťažovateľka je kvalifikovane zastúpenáadvokátom:

- v petite sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru „postupom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2 Cb 1/2004 zo dňa 7. 6. 2013 a Krajského súdu v Prešove uznesením 1 Cob 52/2013 zo dňa 26. 8. 2013“, ktoré navrhuje zrušiť,

- ďalej sa v petite sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1/2004 a vyslovenia príkazu konať v tomto konaníbez zbytočných prieťahov.

K sťažnosti však sťažovateľka predložila splnomocnenie na zastupovanie advokátom„vo veci: Ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo/6/2014 zo dňa   28.   februára   2014“,   ktoré   v petite   sťažnosti   nenamieta   a ani   sa   nedomáha   jehozrušenia.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   predmetné   splnomocnenie   nekorešponduje   s petitomsťažnosti,   ktorý   je   pre   konanie   pred   ústavným   súdom   záväzný   a vymedzuje   rozsahsamotného konania ústavného súdu o sťažnosti. Pritom ani samotný obsah splnomocnenianezodpovedá uvedenému ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   k   sťažnosti   nepripojila   ani   kópie   rozhodnutí,   na   ktoré   poukazujea ktorými podľa jej názoru malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňauž citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.Ústavný   súd   pripomína,   že   takéto   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   nie   jepovinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Nedostatok,   resp.   nesplnenie   zákonompredpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania   je   v   zmysle   konštantnej   judikatúryústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde(podobne   napr.   IV.   ÚS   409/04,   IV. ÚS 168/05,   III. ÚS 210/09,   III.   ÚS   32/2011).Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2015