znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 35/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., bytom G., zastúpenej advokátom JUDr. F. H., Advokátska kancelária, R., namietajúcu porušenie základných práv a slobôd garantovaných čl. 2 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, sp. zn. 200-113-4002/0200-1   z 19.   apríla   2000,   Sociálnej   poisťovne   v   Bratislave   sp.   zn. NR2-1417/1710/2002   z 15.   mája   2002,   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava, sp. zn. 433-1474-6020/2000 z 10. júla 2000 a nadväzným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 S 287/00-13 z 12. marca 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. H.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 15.   januára   2003   doručené   podanie   E.   H.,   bytom   G.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   F.   H.,   Advokátska   kancelária,   R.,   ktorým   namieta porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne, pobočky Rožňava, sp. zn. 200-113-4002/0200-1 z 19. apríla 2000, Sociálnej poisťovne v Bratislave   sp.   zn.   NR2-1417/1710/2002   z 15.   mája   2002,   Sociálnej   poisťovne, ústredia   Bratislava,   sp.   zn.   433-1474-6020/2000   z 10.   júla   2000   a nadväzným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 287/00-13 z 12. marca 2002. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že základné práva garantované čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) boli porušené a všetky napadnuté rozhodnutia sa podľa § 57 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zrušujú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   2   prvej   vety   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Sťažovateľka uviedla mylne ustanovenie § 57 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a nie vyššie citované ustanovenie, ktoré umožňuje ústavnému súdu zrušiť rozhodnutie, ktorým boli porušené základné práva alebo slobody.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z oznámenia krajského súdu z 23. januára 2003 vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 S 287/00 z 12. marca 2002 nadobudol právoplatnosť 22. mája 2002.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vzhľadom   na to,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127 ústavy   nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   že   podstatou   tvrdení sťažovateľky   o porušení   označených   základných   práv   a slobôd   sú   skutočnosti, od uplynutia ktorých už uplynula lehota ustanovená ako zákonná podmienka pre tento typ konania, bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003