znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 349/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 C/214/08   po   právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012 doručená   sťažnosť   P.   M.,   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   C/214/08   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012.

Uvedeným   nálezom   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom pod sp. zn. 31 C/214/08 porušil základné právo sťažovateľa podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. februára 2012.

Sťažovateľ   uviedol,   že   po   vrátení   veci   ústavným   súdom   okresný   súd   uznesením č. k. 31 C/214/2008-382 zo 7. marca 2012 zamietol návrh odporcov v 1., 2., 3. a 6. rade na prerušenie   konania   do   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej   vedenej   okresným súdom pod sp. zn. 13 C/232/2008 a zároveň konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20 S/33/2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 22. marca 2012 odvolanie.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd i naďalej robí prieťahy v konaní a „... aj tak si robí, čo on považuje za správne, i napriek tomu, že je povinný riadiť sa pokynmi Ústavného súdu   SR“. Za   viac   ako   tri   roky   od   podania   žaloby   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti   okresný   súd   vo   veci   samej   nerozhodol.   Nečinnosťou   okresného   súdu vznikla sťažovateľovi značná škoda, pretože „jeho“ nehnuteľnosť sa neustále poškodzuje. Sťažovateľ sa stále nachádza v stave právnej neistoty. Opísaný stav má navyše nepriaznivý vplyv aj na jeho zdravotný stav.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C/214/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou z 11. júna 2012 spísanou a podanou len štyri mesiace potom, ako rozhodol o jeho predchádzajúcej sťažnosti nálezom č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012 (ktorý nadobudol právoplatnosť 16. februára 2012),   opätovne   domáha   ochrany   rovnakých   práv   v rovnakom   konaní   pred   okresným súdom. Ústavný súd konštatuje, že už len sama skutočnosť, že dĺžka konania okresného súdu   od   rozhodnutia   ústavného   súdu,   ktorým   vyslovil   porušenie   označených   práv sťažovateľa   a prikázal   okresnému   v danej   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov, do opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu netrvá tak dlho, aby sa v danom prípade dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Vzhľadom na uplynutie tak krátkej doby, počas   ktorej   si   účastník   konania   uplatnil   aj   svoje   procesné   práva   a podal opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať nadriadený súd, ústavný súd v súčasnosti reálne nemôže   vysloviť   záver,   že   v napadnutom   konaní   došlo   k porušeniu   označených   práv sťažovateľa. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v sledovanom období okresný súd nemal ani teoretickú   možnosť   ovplyvniť   stav   konania.   Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa   už   na   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012