znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 349/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 154/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2008 telefaxom doručená sťažnosť V. S., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 154/2000. Sťažnosť doplnil sťažovateľ doručením jej originálu ústavnému súdu 16. mája 2008.Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na základe jeho návrhu sa na okresnom súde vedie od 13. októbra 2000 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré „i napriek   skutočnosti,   že   odo   dňa   podania  ...   návrhu  ...   už   uplynulo   7,5   roka do dnešného dňa nie je... právoplatne skončené“. Sťažovateľ však zdôraznil, že okresný súd   na   pojednávaní   13.   marca   2008   vydal   vo   veci   rozhodnutie   –   rozsudok č. k. 13 C 154/2000-271, „ktorý   sa   do   dnešného   dňa   nestal   právoplatný.   Vzhľadom   na správanie J. S. (odporkyňa, pozn.) po vydaní tohto rozsudku sa odôvodnene domnievam, že J. S. podá proti tomuto rozsudku súdu odvolanie.“.

Z pohľadu troch kritérií, ktoré ústavný súd pri posudzovaní prípadných zbytočných prieťahov   v súdnom   konaní   konštantne   hodnotí,   sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   vec   nie   je právne ani skutkovo zložitá, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí   štandardnú   súčasť   agendy   všeobecných   súdov,   a svojím   správaním „nezavinil predlžovanie tohto konania“, pretože „v konaní... vystupoval aktívne, reagoval... na výzvy súdu,   a opakovane  ...   písomnými   podaniami   žiadal   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš a Krajský súd v Žiline o vytýčenie nových termínov pojednávaní a vydanie rozhodnutia o... odvolaní proti uzneseniu o svedočnom“.

Naopak, postup okresného súdu (tretie kritérium) sa podľa sťažovateľa vyznačoval dvomi obdobiami, „kedy boli vo veci neodôvodnené prieťahy“, a to obdobím od 16. mája 2001 do 19. novembra 2003, „kedy bolo konanie vo veci prerušené uznesením sp. zn. 13 C 154/2000-42 zo dňa 16. 5. 2001 z dôvodu konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 12 140/2000...“, pričom však okresný súd „nebol povinný prerušiť toto konanie, mohol vo veci konať, pretože mu to umožňovalo ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP“, ako aj obdobím od 5. decembra 2005 do 21. januára 2008, keď sa spis okresného súdu „nachádzal na Krajskom súde v Žiline na rozhodnutie o... odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13 C 154/2000-203 zo dňa 12. októbra 2005...“, keďže   okresný   súd sťažovateľovi „poskytol   nesprávne poučenie   o tom,   že proti tomuto uzneseniu súdu o svedočnom je odvolanie prípustné“.

Podľa sťažovateľa „už len samotnú skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac než 7,5 rokov je potrebné pokladať za porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav právnej neistoty... do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“.

Požiadavku   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodnil materiálnou i nemateriálnou ujmou spôsobenou dĺžkou trvania sporu.

Sťažovateľ   podal   11.   marca   2008   sťažnosť   na   postup   súdu   podľa   §   62   zákona č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov,   na   ktorú   mu predsedníčka okresného súdu odpovedala listom z 31. marca 2008, v ktorom hodnotila jeho sťažnosť ako nedôvodnú.

Sťažovateľ žiada, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľa V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 154/2000 porušené bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi V. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť sťažovateľovi V. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi V. S. sa priznávajú trovy konania v sume 6.732,- Sk, ktoré je Okresný súd   Liptovský   Mikuláš   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   V.   do   15   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu) nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   základného   práva označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v tomto   prípade   okresným   súdom)   ešte   trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   (napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   142/03, I. ÚS 145/03).

Sťažovateľ v podanej   sťažnosti uviedol,   že okresný súd vydal meritórny rozsudok na pojednávaní   13.   marca   2008,   pričom   toto   rozhodnutie   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu (13. mája 2008) ešte nebolo právoplatné. Ústavný súd zistil, že predmetný rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   14.   mája   2008,   teda   deň   po   doručení   sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu.

Vydaním   prvostupňového   rozhodnutia   a   jeho   doručením   účastníkom   konania okresný súd v posudzovanom konaní vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Sťažovateľ teda namietal prieťahy v konaní   okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   samej   v čase   podania   sťažnosti   už   nemohol vykonávať   žiadne   relevantné   procesné   úkony   smerujúce   k nastoleniu   právnej   istoty sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľ mohol brániť do vydania prvostupňového rozhodnutia okresným súdom podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (13. mája 2008) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom   ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné právo.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná proti okresnému   súdu   je   zjavne   neopodstatnená,   preto   ju   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2008