znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 349/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť K. Z., bytom B., v ktorej namietal porušenie svojich základných   práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 557/2004 a postupom notárky ako súdneho komisára v Leviciach v konaní vedenom pod sp. zn. Dnot 238/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. Z.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2006   doručená   sťažnosť   K.   Z.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal porušenie svojich základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 557/2004 a postupom notárky ako súdneho komisára v Leviciach v konaní vedenom pod sp. zn. Dnot 238/2004.

Sťažovateľ uviedol, že 23. augusta 2004 podal okresnému súdu návrh na dodatočné konanie v dedičskej veci po nebohom F. Z. Na výzvu kancelárie notárky 21. septembra 2004 prišiel upresniť adresy spoludedičov a keďže odchádzal na operáciu, ospravedlnil sa z úkonov.   Tajomníčka   notárky   mu   dala   podpísať   čisté   tlačivo   na splnomocnenie. Dňa 21. februára 2005 mu bolo doručené osvedčenie o dedičstve, z ktorého sa dozvedel, že dedičia   uzavreli dohodu   o vysporiadaní   bez toho,   aby dedička   E.   P.   mala povinnosť vyplatiť spoludedičov. Dňa 4. marca 2005 podal okresnému súdu návrh na pokračovanie v konaní,   avšak   dosiaľ   vo   veci   nedostal   odpoveď.   Sťažovateľ   ďalej   uvádza, že splnomocnenie, ktorým mal splnomocniť E. P., nebolo vyplnené jeho rukou, a týmto konaním notárky bol pripravený o majetok. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd osvedčenie o dedičstve zrušil.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ ústavnému súdu predložil osvedčenie o dedičstve č. k. 15 D 557/2004-15, Dnot 238/2004 z 11. novembra 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2004.

Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti   (I.   ÚS   22/02).   Jednou   zo zákonných   podmienok   pre prijatie   sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote stanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 19. októbra 2006 a rozhodnutie, ktoré   napáda,   nadobudlo   právoplatnosť   26.   novembra   2004,   teda   po   uplynutí   zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Keďže   zmeškanie   lehoty   na   podanie   sťažnosti   nemožno   odpustiť,   ústavný   súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2006