znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 349/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   S.   B.,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. B., P., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   v konaní   vedenom   pod sp. zn. PE-4 C 33/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2005   doručená   sťažnosť   JUDr.   S.   B.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. M. B., P., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 33/03.Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 26. februára 2003 bola Okresnému súdu Partizánske podaná žaloba sťažovateľa smerujúca proti žalovanému R. S., bytom P. (ďalej len   „žalovaný“),   o zaplatenie   30 000   Sk   s príslušenstvom,   ktorá   bola   zaevidovaná   pod sp. zn.   4   C   33/03.   Okresný   súd   Partizánske   v predmetnej   veci   nariadil   pojednávanie na 18. september   2003,   ktorého   sa   sťažovateľ   ani   jeho   právny   zástupca   nezúčastnili. Dňa 13.   januára   2004   bol   sťažovateľ   v rámci   tohto   konania   vypočutý   dožiadaným Okresným súdom Dolný Kubín. Uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4 C 33/03 z 24.   augusta   2004   bol v uvedenej   veci   ustanovený   znalec, ktorý   následne   v roku   2004 vykonal ohliadku osobného motorového vozidla, avšak znalecký posudok sťažovateľovi do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol doručený.

Sťažovateľ   podal   z dôvodu   vzniknutej   právnej   neistoty   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   v uvedenej   veci   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   sa   stal   príslušným   na prejednanie a rozhodnutie tejto veci po zrušení Okresného súdu Partizánske.

Dňa 11. októbra 2005 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu okresného súdu,   v ktorej   uviedol,   že   na   základe   vykonaných   zistení   uznáva   jeho   sťažnosť   za opodstatnenú.

Podľa   sťažovateľa   prieťahmi   v uvedenom   konaní   mu   vznikla   majetková   ujma spôsobená predovšetkým tým, že zo strany súdnej moci sa mu nedostalo primeranej právnej ochrany v prípade rozhodovania o jeho žalobe. Ďalšia škoda mu vznikla tým, že bol nútený na základe nekonania súdu stále vlastniť osobné motorové vozidlo pre prípad vykonávania ďalšieho dokazovania, ako aj pre stratu aktívnej legitimácie v uvedenej veci. Za obdobie, počas ktorého súd nekonal, tak stratilo predmetné vozidlo na hodnote viac ako 60 000 Sk.

Podľa názoru sťažovateľa je žaloba podaná oprávnene a súdu už boli predložené dôkazy,   na   základe   ktorých   mohol   vo   veci   rozhodnúť,   a   vzhľadom   na   vyššie   uvedené dôvody, ako aj na prax Európskeho súdu pre ľudské práva mu v uvedenej veci prináleží primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   sťažovateľa on sám svojím správaním prieťahy v tomto konaní nespôsobil a predmet tohto konania nemožno podľa neho považovať z právneho hľadiska za zložitý. Prieťahy v uvedenom konaní boli podľa sťažovateľa spôsobené len zo strany okresného súdu.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd nálezom vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. S. B., bytom P., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   postupom   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   vo   veci vedenej pod spis. zn.: PE-4 C 33/03 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Topoľčanoch sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 33/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   náhrada nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   v sume   30.000,-   Sk   (slovom   tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd v Topoľčanoch povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd v Topoľčanoch je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 6.309,- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov tarifnej hodnoty po 2 501,- Sk jeden úkon, plus paušálna suma náhrad 2 x 150,- Sk a to do 15 dní od doručenia nálezu.“

V závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   súhlasí   s upustením   od   konania verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. PE-4 C 33/03.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia vyššie označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu   (ktorý   môže   prispieť   k urýchleniu   konania)   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [do 1. apríla 2005 podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov].

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   prílohy   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ani nepreukázal, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil prípadne iným spôsobom).

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení (v konaní,   ktoré   začalo   3.   marca   2003)   sťažnosť   z   29. septembra   2005.   Okresný   súd odpovedal na uvedenú sťažnosť sťažovateľa podaním sp. zn. Spr. 1538/05 zo 7. októbra 2005, v ktorom uznal vznik zbytočných prieťahov v predmetnom konaní a súčasne uviedol, že zo strany predsedu súdu boli prijaté opatrenia „v tom smere, že predmetná vec bola zaradená na dohľad a bude sledovaná až do jej právoplatného skončenia“.

Sťažovateľ vzápätí po doručení odpovede okresného súdu 11. októbra 2005 podal sťažnosť ústavnému súdu (24. októbra 2005).

Ústavný súd podotýka, že podanie sťažnosti v takom krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Sťažovateľ taktiež nepreukázal, že podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu   takýchto   dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 7. decembra 2005