znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 348/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010 doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým postupom Okresného   súdu   Topoľčany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PE-4   C   126/03)   v   období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd v jeho veci opätovne nekoná aj napriek tomu, že „Od vynesenia nálezu ústavným súdom uplynul rok a pol (18 mesiacov) a   vo   veci   súd   prvého   stupňa   doposiaľ   nerozhodol   vynesením   rozsudku.   Počas   obdobia nečinnosti   súdu,   alebo   len   občasnej   činnosti   došlo   aj   po   vyslovení   nálezu   v   konaní okresného súdu k prieťahom. Vec je pritom na sude viac ako 7 rokov, pričom v dohľadnom čase nie je žiadna nádej na skoré ukončenie súdneho konania vo veci 4 C 75/08 pretože bude nasledovať odvolacie konanie a po jeho skončení môže byť znova aj na súde prvého stupňa,... samozrejme, že keď odvolací sud vráti vec súdu prvého stupne na ďalšie konanie. Nie je pritom vylúčené ani konanie na dovolacom, Najvyššom súde SR, pretože podmienky pre konanie na tomto súde sú podľa O. s. p. splnené /Vec už raz bola odvolacom súde, na Krajskom súde v Nitre/.

V ostatných 18 mesiacoch, v priebehu roku a pol vykonal súd prvého stupňa vo veci 4 C 75/08 tieto úkony:

- dňa 3. apríla 2009 uskutočnil sa informatívny výsluch navrhovateľa... na Okresnom súde Pezinok,

-   podaním   zo   dňa   14.   mája   2010   súd   doručil   navrhovateľovi   uznesenia   o nepripustení zmeny návrhu petitu žaloby spolu s výzvou na doplnenie petitu žaloby podľa nového návrhu navrhovateľom.

Nič iné sa za rok a pol vo veci neudialo... Dotknutý okresný sud nekonal vo veci 4 C 75/08 od 3. apríla 2009 do 14. mája 2010, čiže po dobu takmer 13 mesiacov, čim opakovane spôsobil prieťahy v konaní...

Opravujem sa, vo veci bol súdom uskutočnený ešte jeden úkon. Dožiadaný Okresný súd Bratislava III vypočul dňa 20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B., čo však na   veci   nič   nemení   v   tom   zmysle,   že prieťahy v konaní   nastali aj po vyslovení   nálezu ústavného súdu“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   opätovne prikázal okresnému súdu konať a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €. Súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie o jeho sťažnosti na ústavnom súde.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu   v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III.   ÚS   263/03,   IV.   ÚS   16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa vychádzajúc z jeho sťažnosti doručenej ústavnému súdu   19.   júla   2010   je   najmä   to,   že   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp. zn.4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára   2009   (nadobudol   právoplatnosť   11.   marca   2009)   opätovne   dochádza k zbytočných prieťahom, čím je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd nekonal od   3.   apríla   2009   (uskutočnil   sa   informatívny   výsluch   sťažovateľa   na   Okresnom   súde Pezinok) až do 14. mája 2010 (sťažovateľovi doručil okresný súd uznesenia o nepripustení zmeny návrhu petitu   žaloby spolu   s výzvou   na doplnenie petitu   žaloby), čiže   po   dobu 13 mesiacov, čím opakovane spôsobil prieťahy v konaní.

K   tomu   ešte   dodal,   že   aj „Dožiadaný   Okresný   súd   Bratislava   III   vypočul   dňa 20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B.“.

S prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd zisťoval, či tvrdenia sťažovateľa sú opodstatnené   a   v   danej   veci   skúmal,   či   existuje   reálna   možnosť   vyslovenia   porušenia označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, posudzujúc obdobie 16 mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu v označenom konaní.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   období   od   vydania   nálezu   dožiadaný   súd   sťažovateľa predvolal na informatívny výsluch 3. apríla 2009, na ktorom mal oboznámiť sťažovateľa s výpoveďami   zástupcu   žalovaného,   svedka   a   s   obsahom   dokladov   predložených účastníkmi, pretože sa predtým pojednávaní nezúčastňoval, ale sťažovateľ sa nedostavil zo zdravotných dôvodov. Ďalší termín výsluchu bol určený na 5. jún 2009, ale na ňom sťažovateľ po predložení spisu a dokladov, s ktorými sa mal oboznámiť a ku ktorým sa mal vyjadriť, uviedol, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný sa na tomto výsluchu zodpovedne a úplne vyjadriť k výpovediam a dokladom tak, ako to požaduje okresný súd. Požiadal preto, aby okresný súd vyhotovil kópie tých dokladov, ku ktorým sa má vyjadriť, a určil mu lehotu na písomné vyjadrenie. Spis bol okresnému súdu vrátený 10. júna 2009.

Dňa 19. júna 2009 okresný súd vyhotovil kópie dokladov a časti spisu a doručil ich sťažovateľovi, aby sa k výpovediam zástupcu žalovaného, svedka i k listinným dôkazom písomne vyjadril, zároveň ho vyzval, aby navrhol dôkazy, ktoré žiada v konaní ešte vykonať a poučil ho o dôsledkoch ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľ   6.   júla 2009   požiadal   o   predĺženie lehoty   na vyjadrenie   a stanovisko doručil okresnému súdu 8. júla 2009, pričom v ten istý deň mu doručil aj návrhy na zmenu petitu žaloby a výsluch svedka.

Dňa 7. augusta 2009 bolo vypracované dožiadanie na účely výsluchu svedka a spis bol zaslaný „OS Bratislava III“ 11. augusta 2009.

Spis bol po vybavení dožiadania vrátený okresnému súdu 14. decembra 2009. Dňa 8. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. 4 C/75/2008-365 rozhodol tak, že zmenu žaloby žalobcu   z   5.   júla   2009   nepripustil.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   žalobca   odvolanie 25. marca 2010 a v ten istý deň podal ďalší návrh na zmenu petitu žaloby z 23. marca 2010 (podľa obsahu čiastočné späťvzatie žaloby).

Odvolanie   a   návrh   na   zmenu   petitu   žaloby   boli   doručené   25.   marca   2010   na vyjadrenie zástupcovi žalovaného, ktorý ho predložil okresnému súdu 12. apríla 2010.

Dňa 14. mája 2010 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby a toho istého dňa o odvolaní sťažovateľa tak, že zmenu žaloby z 5. júla 2009 nepripustil. Tieto uznesenia boli sťažovateľovi doručené 20. mája 2010 a následne 28. mája 2010 sťažovateľ okresnému súdu doručil doplnenie návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu z 23. marca 2010, návrh na zmier so žalovaným a ďalší návrh na zmenu petitu žalobného návrhu (podľa obsahu čiastočné späťvzatie žaloby).

Dňa   18.   júna   2010   boli   návrhy   žalobcu   doručené   zástupcovi   žalovaného na vyjadrenie, ktorý podal stanovisko 30. júna 2010. Uznesením zo 16. júla 2010 rozhodol okresný súd o návrhoch sťažovateľa na zmenu petitu žaloby.

Vychádzajúc z prehľadu vykonaných procesných úkonov ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vykonával jednotlivé úkony priebežne a od vydania nálezu rozhodoval prevažne   iba   o   návrhoch   sťažovateľa   na   zmenu   petitu   žaloby,   na   vykonanie   dôkazov (doručenie listinných dôkazov a iných dôkazov na vyjadrenie), dal pokyn na vypočutie sťažovateľa   a   svedka   prostredníctvom   dožiadaných   všeobecných   súdov.   Nie   je   teda pravdou, že vykonal len tri procesné úkony a bol v tomto období úplne nečinný. Na jeho ťarchu nemožno jednoznačne pripísať ani to, že od 11. augusta 2009 do decembra 2009 sa vec nachádzala na dožiadanom súde.

Na   druhej   strane   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   prehliadnuť   to,   že sťažovateľ sa dvakrát (apríl a jún 2009) nezúčastnil alebo nevyjadril k veci zo zdravotných dôvodov   a   požiadal   aj   o   predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie   k   veci,   čím   sa   konanie nepredlžovalo iba vinou okresného súdu, ale aj vinou samotného sťažovateľa.

Takýto   postup   okresného   súdu   počas   16   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu (11. marec 2009) do podania sťažnosti ústavnému súdu (19. júl 2010) nesvedčí o tom, že by vznikla   situácia,   ktorá   by   signalizovala   zbytočné   prieťahy   spôsobené   nečinnosťou okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   zistené   skutočnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedený   postup okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   preto   považuje   dosiaľ poskytnutú   ochranu   sťažovateľovi   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   249/08   zo   4.   februára   2009, ktorým mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, za dostatočnú, a preto odmietol   jeho   sťažnosť   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07).

Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná teda predčasne, ale   dôvody,   pre   ktoré   bola   odmietnutá,   nebránia   tomu,   aby   sa   sťažovateľ   mohol v budúcnosti   v   prípade   nečinnosti   okresného   súdu   znovu   obrátiť   na   ústavný   súd   so sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010