znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 348/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   Č.,   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   K., Advokátska kancelária, M.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd opatrením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 2348/M-2007 z 19. decembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. D. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej prostredníctvom splnomocneného   právneho   zástupcu   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   opatrením   Ministerstva   dopravy,   pôšt   a telekomunikácii Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. 2348/M-2007 z 19. decembra 2007.Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   súkromným   podnikateľom prevádzkujúcim   stanicu   technickej   kontroly   motorových   vozidiel.   Podstatou   sťažnosti   je tvrdenie   sťažovateľa,   že   ministerstvo   rozšírilo   sieť   staníc   technickej   kontroly   v rozpore s príslušným   právnym   predpisom   (vyhláškou   ministerstva   č.   578/2006   Z.   z.,   ktorou   sa ustanovujú   podrobnosti   o niektorých   ustanoveniach   zákona   č.   725/2004   Z.   z. o podmienkach   prevádzky   vozidiel   v premávke   na   pozemných   komunikáciách   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov)   a jeho   následnú   sťažnosť vyhodnotilo v liste č. 2348/M-2007 z 19. decembra 2007   ako neopodstatnenú, čím malo poškodiť sťažovateľa na jeho právach.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V okrese M. v tom čase už existovala STK typu A určená pre M1, N1 ďalšia STK typu B pre M2,N2 a ďalšia STK typu C pre M1,N1,M2, N2.

Okres M. mal v inkriminovanom čase (stále hovoríme o auguste a septembri 2007) v evidencií   24.625   vozidiel   kategórie   M1,N1,   kde   na   tento počet   podľa   vyhlášky a metodických pokynov MDPT stačí jedná STK s jednou linkou a troma pracovníkmi. Aj napriek tomu už v okrese M. v tom čase existovali dve STK každá s jednou linkou čo je jedno jednoznačné, že okres bol pre kontrolu vozidiel kategórie M1,N1 predimenzovaný. Naviac sa to prejavilo tým, že STK sťažovateľa nebola kapacitne využitá len na 3,5 hodín denne čo je v rozpore s účelom činnosti STK. Nastal skutočný prebytok kontrolnej kapacity na výkon kontrol technického stavu vozidiel v okrese to pôsobí kontraproduktívne a má za následok ekonomické dopady.

Aj   napriek   vyššie   uvedenému   MDPT   rozšírilo   sieť   kategórie   M1,N1   pre   vopred určeného záujemcu, čím bol porušený princíp rovnosti pred zákonom čl. 12 Ústavy SR, § 32 Výhl.   578/2006,   Interné   opatrenie   MDPT-   Spravodajca MDPT   v   článku,   kde   je rozpracovaná koncepcia rozvoja siete staníc TK v časti zásady pre určenie STK.“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   v závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný súd vydal vo veci tento nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľa   Ing.   D.   Č.,   podľa   čl.   46   ods.   (1)   Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na majetok   podľa čl. (1) Protokolu   č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje opatrenie vydané listom číslo: 2348/M- 2007zo dňa 19.12.2007 MDPT SR a vec mu vracia na nové prejednanie.

3. JUDr. M.K priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.938,-Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťosem slovenských korún)   ktoré   je   MDPT   SR   vyplatiť   právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

  Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Podstatou sťažovateľovej sťažnosti je tvrdenie, že k porušeniu jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť „zlým posúdením siete staníc technickej kontroly a ich počtu podľa jednotlivých druhov technických kontrol na typov staníc TK, ktoré sú určené zákonom č. 725/2004 Zb.“, zo strany ministerstva jeho opatrením (listom) č. 2348/M-2007 z 19. decembra 2007.

Právomoc   ústavného   súdu   vyplývajúca   z   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   vo   vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

  Podľa § 250v ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola   ukrátená   na   svojich   právach   a právom   chránených   záujmov   nezákonným   zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Proti namietanému pochybeniu   spočívajúcemu v nesprávnom posúdení siete staníc technickej kontroly a ich počtu zo strany ministerstva jeho opatrením (listom) č. 2348/M-2007   z 19.   decembra   2007   disponoval   sťažovateľ   dostupným   a   účinným   právnym prostriedkom   nápravy   –   žalobou   proti   nezákonnému   zásahu   orgánu   verejnej   správy. Sťažovateľ mohol tento   prostriedok uplatniť na základe zákona (§ 250v OSP). Ochranu sťažovateľovým   právam   bol v tomto   prípade   oprávnený,   ale   aj   povinný   poskytnúť všeobecný súd.

 

Právomoc všeobecného súdu preskúmať v danom prípade zákonnosť postupu orgánu štátnej správy (ministerstva) vylučuje v zmysle uvedeného princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu v uvedenej veci konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 4. novembra 2008