znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 347/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka o návrhu na obnovu konania, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. JozefomHoličom, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci vedenej na Ústavnom súdeSlovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 348/2010 takto

r o z h o d o l :

1. Obnovu konania vo veci

vo veci vedenej na Ústavnom súdeSlovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 348/2010 p o v o ľ u j e.

2. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 348/2010z 23. septembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Ústavnému súdu Slovenskej republikyna ďalšie konanie.

3. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky j ep o v i n n á uhradiť, ⬛⬛⬛⬛,trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov)na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča, advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 198/2015-11 z 12. mája 2015 prijal na ďalšie konanie návrh na obnovu konania, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovatelia“), vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 348/2010 (ďalej len„napadnuté konanie“), v ktorom ústavný súd rozhodol uznesením z 23. septembra 2010(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z predloženého návrhu na obnovu konania a jeho príloh vyplýva, že ústavný súdo sťažnosti navrhovateľov vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 348/2010 rozhodol napadnutýmuznesením, ktorým sťažnosť navrhovateľov odmietol. Z odôvodnenia napadnutéhouznesenia ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súduStará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Cb 132/2001 zo 16. augusta 2006 (ďalejlen „napadnutý rozsudok okresného súdu“) z hľadiska možného prieskumu porušeniaoznačených práv konštatoval nedostatok právomoci, vo vzťahu k rozsudku Krajského súduv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 22/2007 z 24. apríla 2008 (ďalej len„napadnutý rozsudok krajského súdu“) konštatoval oneskorenosť sťažnosti a vo vzťahuk uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.5 Obdo 33/2008 z 30. novembra 2009 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“)konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti navrhovateľov. Navrhovatelia nespokojnís výsledkom konania na ústavnom súde podali sťažnosť adresovanú Európskemu súdupre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). O sťažnosti navrhovateľov č. 16639/11 rozhodolESĽP rozsudkom Ďurďovič a Trančíková proti Slovenskej republike zo 7. októbra 2014(ďalej len „rozsudok ESĽP“), v ktorom konštatoval porušenie ich práva na prístup k súdupodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“). Z odôvodnenia rozsudku ESĽP vo veci navrhovateľov, najmä však z jeho bodu30 a 31 vyplýva, že ESĽP ústavnému súdu vytýkal to, že v dôsledku procesnéhoodmietnutia sťažnosti v konaní pred ústavným súdom v časti týkajúcej sa konania vedúcehok napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd vylúčil zo svojho preskúmaniaargumenty navrhovateľov, čo viedlo ESĽP k záveru, že nebolo dodržané právonavrhovateľov na prístup k súdu, a preto konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd po prijatí návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie 30. júna 2015skúmal, či sú splnené podmienky na jeho ďalší postup. Vychádzajúc z povahy tohto konaniaa návrhu navrhovateľov ústavný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na upustenie v danej veciod ústneho pojednávania, keďže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšieobjasnenie veci.

II.

Podľa čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

Podľa § 75b ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.

Podľa § 75b ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.

ESĽP ako orgán medzinárodnej organizácie vo svojom rozsudku o sťažnosti navrhovateľov č. 16639/11 zo 7. 10. 2014 v bodoch 30 a 31 uviedol, že „v dôsledku odmietnutia sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu ústavný súd vylúčil zo svojho preskúmania časť argumentov sťažovateľov, konkrétne tie, ktoré sa týkali údajnej nespravodlivosti pri rozhodovaní o merite veci pred súdmi prvej a druhej inštancie (pozri odseky 9 a 15 -16).

Prechádzajúce úvahy postačujú na to, aby Súd usúdil, že v dôsledku odmietnutia ich sťažnosti týkajúcej sa konania vedúceho k rozsudku krajského súdu z 24. apríla 2008 ústavným súdom, nebolo dodržané právo sťažovateľov na prístup k súdu.

Z tohto dôvodu teda došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 dohovoru.“.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku ESĽP ústavný súd dospel k záveru, žev prejednávanej veci sú splnené podmienky na obnovu konania, preto obnovu konaniav napadnutom konaní povolil (bod 1 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal z toho, žeESĽP identifikoval ako porušiteľa práve ústavný súd, ďalej z toho, že porušenie právanavrhovateľov na prístup k súdu bolo konštatované v súvislosti s rozhodnutím ústavnéhosúdu v časti, ktorej ústavný súd časť sťažnosti navrhovateľov odmietol z procesnýchdôvodov, preto nedošlo k meritórnemu posúdeniu ich argumentov. Za daných okolností jeústavný súd toho názoru, že aj napriek absencii výslovného príkazu opätovnéhopreskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu v odôvodnení rozsudku ESĽP jev záujme poskytnutia materiálnej ochrany práv navrhovateľov nevyhnutné, aby ústavný súdopätovne preskúmal ich pôvodné sťažnostné námietky, keďže neboli v napadnutom konanípreskúmané ústavným súdom z vecného hľadiska, a zároveň konštatuje, že je to zároveňpotrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.

V nadväznosti na tieto zistenia v zmysle § 75b ods. 2 zákona o ústavnom súdeústavný súd zrušil napadnuté uznesenie ústavného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie(bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom postupe bude ústavný súd vychádzať z právneho názoru vyslovenéhov rozsudku ESĽP (§ 75b ods. 3 zákona o ústavnom súde).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania navrhovateľov, ktoré imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupcanavrhovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 930,46 €.

Ústavný súd priznal navrhovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal navrhovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Vzhľadom na to, že právnyzástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnejodmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu139,83 €. Ďalej má právny zástupca navrhovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu8,39 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2014. Právny zástupca je zároveňplatiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkonprávnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 29,64 €.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd priznal celkovú náhradu trov konaniav sume 355,72 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária Ústavného súdu Slovenskejrepubliky povinná uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2015