znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 347/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   R.,   C.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. R. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2009 doručená sťažnosť V. R., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom, JUDr. V. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bolo   uznesením vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite, odboru   Bratislava,   oddelenia   vyšetrovania   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn.   ČVS:PPZ-91/BOK-B-2008 Št zo 17. marca 2009 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“) pre trestný čin „vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods.   2   písm.   a/,b/,c/,   ods.   3   písm.   b/   Trestného   poriadku   účinného   do   31.07.2001 vo viacčinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.07.2001“.

Proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   podal   sťažovateľ   podľa   §   185   Trestného   poriadku sťažnosť, o ktorej prokurátorka generálnej prokuratúry rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, že ju ako nedôvodnú svojím uznesením č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009 zamietla.

Podľa sťažovateľa v citovanom uznesení prokurátorka iba stroho skonštatovala, že je preukázané, že skutok sa stal, kde sa stal, a že je dôvodný predpoklad, že sa ho dopustil sťažovateľ, a to bez toho, aby svoje závery odôvodnila konkrétnymi skutočnosťami.

Sťažovateľ   uvádza,   že   predmetné   uznesenie   obsahovalo   konštatovanie,   že pri rozhodovaní o sťažnosti bola v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného poriadku preskúmaná správnosť výrokov napadnutého uznesenia a tiež bolo preskúmané konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, na základe čoho bolo zistené, že sťažnosť nie   je   dôvodná.   Ďalej   sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   v   uznesení   bolo   konštatované preukázanie skutku vykonaným dokazovaním, ako aj skutočnosť, že sa sťažovateľ na mieste skutku nachádzal. Podľa uznesenia celé konanie, ako aj úkony vyšetrovateľa odôvodňujú záver, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi bolo dôvodné. Sťažovateľ na tomto mieste argumentuje, že rozhodnutie sa neopiera o uvedenie konkrétnych dôkazov, ktoré by mali podporovať vznesenie obvinenia jeho osobe, neobsahuje vyhodnotenie takýchto dôkazov podporujúcich správnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia jeho osobe.

Sťažovateľ odvolávajúc sa na uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie generálnej prokuratúry za „zjavne neopodstatnené a nepreskúmateľné“, majúce za následok porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil: „1. Základné právo V. R. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 porušené bolo.

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry SR, č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21.05.2009 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť V. R. trovy právneho zastúpenia v sume   289,74   €   (slovom:   dvesto   osemdesiatdeväť   eur   sedemdesiatštyri   centov) pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby, a to 1/ prevzatie a príprava zo dňa 06.07.2009 a 2/ vypracovanie ústavnej sťažnosti zo dňa 13.07.2009 (2x á 115,90 € + 2x paušálna náhrada v roku 2009 á 6,95 € + 19 % DPH z odmeny advokáta vo výške 231,80 €) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. V. M., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, č. ú. 0177443018/0900, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy vydaním arbitrárneho, zjavne neodôvodneného a nepreskúmateľného rozhodnutia prokurátorky generálnej prokuratúry.

Ústavný súd pri posúdení námietok sťažovateľa vychádzal z princípu subsidiarity konania ústavného súdu o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd, podľa ktorého je ústavný súd oprávnený o sťažnosti konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k   dispozícii   účinný   právny   prostriedok   nápravy   pred   iným   orgánom   štátu.   V   zmysle judikatúry ústavného súdu nemá ústavný súd právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, pokiaľ im je takáto ochrana   poskytnutá   právnym   poriadkom   na   základe   využitia   opravných   alebo   iných právnych   prostriedkov   v   konaní   pred   iným   orgánom   verejnej   moci   (obdobne   napr. I. ÚS 1/97, II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   vydaným   uznesením generálnej   prokuratúry   prijatým   v   štádiu   prípravného   konania   počas   prebiehajúceho trestného konania.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v   ktorom   sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov a realizácii garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   naprávať,   resp.   korigovať   aj   jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, III. ÚS 155/05).

Sťažovateľ   bude   mať   možnosť   v   ďalšom   priebehu   trestného   konania   namietať nedostatok konkrétnych   dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku jeho osobou, ako aj poukázať na dôkazy slúžiace v jeho prospech preukazujúce jeho nevinu.  

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   nie   je   v   právomoci   ústavného   súdu   poskytnúť sťažovateľovi   ochranu   vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základného   práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 406/07-85 z 21. mája 2009.

V danom štádiu trestného konania má sťažovateľ ešte aj v priebehu prípravného konania možnosť vyjadriť sa svojou výpoveďou k skutočnostiam kladeným mu za vinu, k dôkazom o nich, uviesť okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, pri preštudovaní spisu podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, výsledky ktorých môžu za okolností uvedených v Trestnom poriadku   viesť   k   rozhodnutiu   prokurátora   o   zastavení   trestného   stíhania   v   prípravnom konaní.

Následne   v   súdnom   konaní pred   všeobecnými súdmi   má   sťažovateľ   k   dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a to napríklad v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní či v podobe podaného odvolania, keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä   pre   nejasnosť   alebo   neúplnosť   jeho   skutkových   zistení,   alebo   preto,   že   sa   súd nevysporiadal   so   všetkými   okolnosťami   významnými   pre   rozhodnutie,   alebo   v   prípade vzniku   pochybnosti   o   správnosti   skutkových   zistení   napadnutých   výrokov,   na   ktorých objasnenie   treba   dôkazy   opakovať   alebo   vykonať   ďalšie   dôkazy.   Z   uvedeného   dôvodu v zmysle uplatneného princípu subsidiarity, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 186/06).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009