znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 347/06-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho,   zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcu Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., H. a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených   advokátom   JUDr.   J. H.,   B.,   ktorou   namietali porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 13/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 6 Cb 13/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97) p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Trebišov   pod   sp. zn.   6   Cb 13/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97) p o r u š e n é   b o l o.

3.   Okresnému   súdu   Trebišov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Cb   13/2005 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

4. JUDr. Ing. D. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trebišov p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Akad. mal. a soch. M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trebišov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Trebišov j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch.   M.   T.   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   11   176,50   Sk   (slovom jedenásťtisícstosedemdesiatšesť   slovenských   korún   a päťdesiat   halierov)   na   účet   ich právneho zástupcu JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 347/06-10 z 3. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   JUDr.   Ing. D.   Ď.,   H.   (ďalej   len „sťažovateľ“), a akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátovm   JUDr.   J.   H.,   B., ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 13/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 2. októbra 1997 podali okresnému súdu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľný majetok (pozemky zapísané na liste vlastníctva č. 123 v katastrálnom území Č.), ktorý je zapísaný v súpise konkurznej podstaty Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 38 K 111/95 z 1. februára 1996,   je   v bezpodielovom   spoluvlastníctve   sťažovateľov   ako   manželov.   Okresný   súd predmetnú vec zaevidoval pod sp. zn. 11 C 953/97 a následne ju prípisom zo 6. októbra 1997   postúpil   na   konanie   krajskému   súdu   s poukazom   na   §   88   ods.   1   písm.   j)   OSP. Krajským súdom bola tejto veci pridelená sp. zn. 81 Cb 146/97.

Rozsudkom sp. zn. 76 Cb 2/98, 81 Cb 80/97, 81 Cb 146/97, 81 Cb 150/97 z 1. marca 1999   krajský   súd   žalobu   vo   vzťahu   k sťažovateľom   zamietol.   Písomné   vyhotovenie rozsudku im bolo doručené 23. júna 1999, a to až po podaní ich sťažnosti orgánu štátnej správy súdu zo 16. júna 1999, ktorou sa sťažovali na nečinnosť krajského súdu v tejto veci. Sťažovatelia sa proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote odvolali.

Sťažovateľom bolo 31. marca 2000 doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obo 315/99, 6 Obo 5/2000 z 21. februára 2000, ktorým bol rozsudok krajského súdu z 1. marca 1999 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Podaním z 9. apríla 2001 sa sťažovatelia v tomto konaní domáhali prerokovania veci vecne i miestne príslušným súdom a 26. apríla 2001 podali opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podľa   sťažovateľov   krajský   súd spis   v tejto veci   odoslal   okresnému   súdu   až 14. apríla 2005 (okresnému súdu doručený 22. apríla 2005). Okresný súd v predmetnej veci podľa nich nekonal po podaní žaloby 2. októbra 1997, ale ani po doručení spisu z krajského súdu 14. apríla 2005.

Podľa   sťažovateľov   boli   prieťahy   v súdnom   konaní   zavinené „nesprávnym odstúpením veci Krajskému súdu do Bratislavy, prieťahmi v súdnom konaní, ktoré spôsobil KS v Bratislave a to tým, že od prevzatia rozhodnutia (zo dňa 4. 10. 2001 /príloha č. 18/) vec odoslal na konanie príslušnému Okresnému súdu v Trebišove až dňa 14. 4. 2005.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 13/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97) porušené, prikáže okresnému súdu, aby v tomto konaní konal   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   každému   zo   sťažovateľov   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a úhradu trov konania v sume 9 874 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa okresný súd prostredníctvom svojho predsedu vyjadril k sťažnosti podaním č. 1SprV/579/06 doručeným ústavnému súdu 15. januára 2007. V uvedenom vyjadrení predseda okresného súdu uviedol, že sťažnosť sťažovateľov podľa neho nie je dôvodná. K prijatiu sťažnosti ústavným súdom došlo podľa neho len preto, že sťažovatelia v čase jej podania a ani ústavný súd v čase rozhodovania o prijatí sťažnosti „nemali zrejme dostatok informácií na to, aby posúdili, či Okresný súd Trebišov v tejto veci   bol   od   roku   1998 príslušný   na   konanie   v   tejto   veci,   či   procesným   postupom Okresného súdu Trebišov mohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľov(...)“.

Predseda   okresného   súdu   chronologicky   popísal   priebeh   predmetného   konania. Uviedol,   že   okresný   súd   začal   konanie   vo   veci   2.   októbra   1997   doručením   návrhu sťažovateľov na začatie konania a 6. októbra 1997 spis postúpil krajskému súdu z dôvodu jeho vecnej a miestnej príslušnosti. Spis bol krajskému súdu doručený 27. októbra 1997.

Krajský súd v prílohe svojho podania z 13. apríla 2005 (doručeného 18. apríla 2005) vrátil uvedený spis okresnému súdu podľa § 104a OSP s tým, že na konanie v tejto veci nie je vecne príslušným súdom. Okresný súd mu následne pridelil sp. zn. 6 Cb/13/2005.

V období od 30. mája 2005 do 20. novembra 2006 sa spis nachádzal na Okresnom súde   Bratislava   III,   ktorému   bol   zapožičaný   okresným   súdom   na   základe   jeho   žiadosti z 19. mája 2005.

Pre krátkosť času, ktorý uplynul od doručenia spisu   z krajského súdu (18. apríla 2005)   do   jeho zapožičania Okresnému súdu   Bratislava III   (23.   mája 2005)   sa   zákonná sudkyňa podľa predsedu okresného súdu „nemohla podrobne oboznámiť s obsahom spisu a tým aj posúdiť zákonnosť postupu Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s oznámením o prenesení príslušnosti vo veci na Okresný súd Trebišov“.

Z úradného záznamu vypracovaného zákonnou sudkyňou 11. januára 2007 vyplýva, že spis v tejto veci bude po vrátení z ústavného súdu neodkladne zaslaný späť krajskému súdu.   Dôvodom   je   skutočnosť,   že   o nesúhlase   krajského   súdu   s postúpením   tejto   veci okresnému súdu nerozhodol uznesením najvyšší súd a podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne bez takéhoto rozhodnutia je na konanie v tejto veci príslušný krajský súd. Ak by vo veci konal   okresný   súd,   došlo   by   podľa   nej   k porušeniu   ústavného   práva   účastníka   konania „ohľadom zákonného sudcu“.

Právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   13.   marca   2007   ústavnému   súdu   svoje stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z č. 1SprV/579/06 z 11. januára 2007, ktoré doplnil podaním doručeným v ten istý deň. Vo svojom stanovisku právny zástupca sťažovateľov najprv opätovne chronologicky popísal priebeh preskúmavaného konania. Ďalej poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ndob 513/2001 zo 14. septembra 2001, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v uvedenej veci. Najvyšší súd v ňom vyslovil, že   na   konanie   v prvom   stupni   v tejto   veci   je   príslušný   okresný   súd   a v rámci   svojej argumentácie v ňom poukázal na stanovisko obchodného kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 1/99 z 19. marca 1999.

Podľa právneho zástupcu sťažovateľov je vo veci vedenej pod sp. zn. 6 Cb 13/2005 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 953/97) príslušný na konanie okresný súd, a v prípade opätovného odstúpenia spisu krajskému súdu by v predmetnej veci iba opakovane spôsobil bezdôvodné prieťahy.

Od podania   žaloby   2.   októbra   1997   boli   prieťahy   v tomto   konaní   zavinené nesprávnym odstúpením spisu krajskému súdu. Krajský súd spôsobil v konaní najväčšie prieťahy tým, že od prevzatia rozhodnutia najvyššieho súdu 4. októbra 2001 spis v tejto veci odoslal okresnému súdu ako súdu príslušnému na konanie až 14. apríla 2005.

V závere svojho podania právny zástupca sťažovateľov navrhol, aby ústavný súd pripustil   vstup   krajského   súdu   do   konania   pred   ústavným   súdom   na   strane „odporcu“ a následne navrhol, aby ústavný súd v tejto veci rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 953/97 (neskôr vedenom sp. zn. 6 Cb 13/2005), ako aj postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   81   Cb   146/97   bolo   porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ďalej aby prikázal okresnému súdu konať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie v sume 400 000 Sk (z toho okresný súd má byť zaviazaný k úhrade sumy 50 000 Sk a krajský súd k úhrade sumy 350 000 Sk) a aby priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume 17 981 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 3. novembra 2006 na ďalšie konanie III. senát ústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi, ktorému   bola   vec   na   ústavnom   súde   pridelená.   Následným   prerozdelením   vecí   po vymenovaní nových sudcov ústavného súdu a schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 sa sudkyňou spravodajkyňou v tejto veci   stala   Marianna   Mochnáčová,   ktorá   je   členkou   IV.   senátu   ústavného   súdu.   Z toho dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo súdneho spisu a z pripojenej dokumentácie ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

-   okresnému   súdu   bola   2.   októbra   1997   doručená   žaloba   sťažovateľov   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku smerujúca proti JUDr. J. J., B., ako správcovi konkurznej podstaty firmy Ž., B. (ďalej len „žalovaný“), ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 953/97,

- spis v predmetnej veci bol okresným súdom prípisom zo 6. októbra 1997 z dôvodu vecnej príslušnosti postúpený krajskému súdu, na ktorom mu bola po doručení 27. októbra 1997 pridelená sp. zn. 81 Cb 146/97, zároveň okresný súd o postúpení spisu upovedomil účastníkov konania,

- uznesením z 27. apríla 1998 krajský súd spojil veci vedené pod sp. zn. 81 Cb 80/97, 81   Cb   146/97,   81   Cb   150/97   a 76   Cb   2/98   na   spoločné   konanie a pridelil   mu   sp.   zn. 76 Cb 2/98,

- krajský súd uznesením z 5. júna 1998 konanie vo veci sp. zn. 76 Cb 2/98 zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal,

- na základe odvolaní sťažovateľov proti uzneseniam z 27. apríla 1998 a 5. júna 1998 bol spisový materiál v tejto veci 8. júla 1998 doručený najvyššiemu súdu, ktorý uznesením z 23. novembra 1998 zrušil uznesenie krajského súdu z 5. júna 1998 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- spisový materiál v tejto veci bol vrátený späť krajskému súdu 10. decembra 1998,

- na pojednávaní konanom 1. marca 1999 krajský súd vo veci sp. zn. 76 Cb 2/98 rozhodol rozsudkom,

-   na   čísle   listu   90   bolo   v spise   pripojené   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 6 Obo 315/99, 6 Obo 5/2000 z 21. februára 2000, ktorým tento súd na základe odvolania sťažovateľov zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 76 Cb 2/98 z 1. marca 1999, pretože v predmetných veciach podľa neho rozhodoval vecne nepríslušný súd a vrátil vec na ďalšie konanie (rozhodnutie bolo krajskému súdu doručené 10. marca 2000),

- podaním z 13. apríla 2005 (doručeným 18. apríla 2005) krajský súd postúpil spis vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   81   Cb   146/97   okresnému   súdu   z dôvodu   jeho príslušnosti   na prerokovanie uvedenej veci,

-   Okresný   súd   Bratislava   III   požiadal   podaním   z 19.   mája   2005   okresný   súd o zaslanie spisu krajského súdu sp. zn. 81 Cb 146/97 obratom (za účelom dokazovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 C 157/01),

-   spis   bol   30.   mája   2005   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   III,   ktorý   ho okresnému súdu vrátil späť v prílohe svojho podania z 13. novembra 2006 (doručeného 20. novembra 2006),

- podľa úradného záznamu spísaného zákonnou sudkyňou 11. januára 2007 okresný súd po vrátení spisu z ústavného súdu ho postúpi späť krajskému súdu z dôvodu jeho vecnej príslušnosti na prerokovanie predmetnej veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

V zmysle osobitnej právnej úpravy konania pred ústavným súdom obsiahnutej v § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde vymedzí ústavný súd predmet konania o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vo veci samej výrokom uznesenia o prijatí návrhu. Táto právna úprava teda nepripúšťa zmenu predmetu konania o prijatej sťažnosti (ani okruhu účastníkov) v merite veci po jej predbežnom prerokovaní (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 6/02).

Po vydaní uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 347/06 z 3. novembra 2006 právny zástupca sťažovateľov podaním z 13. marca 2007 navrhol pripustiť vstup krajského súdu do konania pred ústavným súdom „na strane odporcu“.   Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia boli po celú dobu konania v tejto veci zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom   a   napriek   tomu,   v záujme   ochrany   namietaného   porušenia   v sťažnosti označených práv v čase priebehu konania v tejto veci na krajskom súde, nevyužili účinný prostriedok   ochrany   týchto   práv   vo   vzťahu   ku   krajskému   súdu,   ktorým   bolo   podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

Z uvedených dôvodov prerokoval ústavný súd sťažnosť sťažovateľov len v rozsahu, v ktorom bola prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. III. ÚS 347/06-10 z 3. novembra 2006. Návrhom právneho zástupcu sťažovateľov na pripustenie vstupu krajského súdu do konania a na zmenu petitu sťažnosti nemohol vyhovieť.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo preto iba posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 11 C 953/97 (neskôr pod sp. zn. 6 Cb   13/2005)   dochádza   k porušovaniu   základného práva   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie o určení   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnému majetku.   Vzhľadom   na to,   že   okresný   súd v predmetnom   konaní   dosiaľ   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k meritórnemu rozhodnutiu   tejto   veci,   nemožno   v tomto   prípade   hovoriť   o   právnej   ani   o   skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla byť príčinou predĺženia konania.

2. Pri   hodnotení   správania   sťažovateľov   ako   druhého   kritéria   na   posudzovanie možných   dôvodov   zbytočných   prieťahov   v konaní,   ústavný   súd   nezistil   žiadne   také skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené na ťarchu sťažovateľov a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní vo vzťahu k označenému porušovateľovi ich základného práva.

3.   Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   návrh   na   začatie   konania   v uvedenej   veci   bol okresnému   súdu   doručený   2.   októbra   1997.   Okresný   súd   6.   októbra   1997   postúpil predmetnú   vec   krajskému   súdu,   ktorý   podľa   jeho   názoru   bol   súdom   vecne   a miestne príslušným   na   jej   prerokovanie   a rozhodnutie.   O   otázke   vecnej   príslušnosti   rozhodol najvyšší súd uznesením z 21. februára 2000, ktorým bol rozsudok krajského súdu sp. zn. 76 Cb 2/98 z 1. marca 1999 zrušený, pretože podľa jeho názoru krajský súd nebol vecne príslušný na rozhodnutie tejto veci.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   v ďalšom   priebehu   tohto konania bol nesústredený, resp. neefektívny. Tento názor ústavný súd opiera o nasledovné skutočnosti:

1. okresný súd 23. mája 2005 zaslal spis Okresnému súdu Bratislava III aj napriek tomu,   že „(...)   príslušná   sudkyňa   sa   v tak   krátkom   čase   nemohla   podrobne   oboznámiť s obsahom spisu a tým aj posúdiť zákonnosť postupu Krajského súdu v Bratislave (...)“ , čo vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného súdu;

2. predmetný spis zapožičal Okresnému súdu Bratislava III, nebral však zreteľ na základnú   povinnosť   vyplývajúcu   z čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorou   je   čo   najrýchlejšie odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v napadnutom konaní.

Okresný   súd   mal   možnosť   zvoliť   taký   postup,   ktorý   by   rešpektoval   právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napríklad tým, že by postúpil Okresnému súdu Bratislava III len kópiu spisu alebo aspoň urgoval vrátenie spisu, o to viac, že zámerom okresného súdu v ďalšom postupe bolo namietať svoju vecnú nepríslušnosť (ako to vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného súdu).

Ústavný   súd   preto   sedemnásťmesačné   obdobie   trvajúce   od   júna   2005   do 23. novembra 2006 hodnotil ako zbytočné prieťahy konania, v dôsledku ktorých postupom okresného súdu došlo aj k porušeniu označených práv sťažovateľov.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (3. bod výroku).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj o priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 200 000 Sk každému z nich z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   každému   zo sťažovateľov sumu 20 000 Sk (spolu 40 000 Sk). Táto suma zohľadňuje dĺžku konania pred okresným súdom, ktorú ústavný súd označil ako zbytočné prieťahy.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným   súdom   advokátom   JUDr. J.   H.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov konania   vychádzal   z priemernej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok v roku 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti na súd) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“).   Základná sadzba tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   v konaní   pred ústavným súdom predstavuje sumu 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Za spoločné   úkony   vykonané   pri zastupovaní   dvoch   a viacerých   osôb   sa   základná   sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, t. j. na sumu 2 184 Sk (§ 13 ods. 3 vyhlášky).

Na základe uvedeného bolo potrebné úhradu trov konania sťažovateľov vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby pre dve osoby vykonané v roku 2006 (4 x 2 184 Sk = 8 736 Sk) vrátane režijného paušálu (4 x 164 Sk = 656 Sk) a DPH (19 % x 9 392 Sk = 1 784,50   Sk).   Úhrada   trov   konania v predmetnej   veci   vypočítaná   podľa   platnej   právnej úpravy teda spolu činí 11 176,50 Sk.

Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľov priznal úhradu trov konania v sume 11 176,50 Sk (6. bod výroku).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007