znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 346/2012-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta prerokoval sťažnosť J. K. a M. K., obaja bytom N., zastúpených advokátkou JUDr. O. P., D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. a M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trenčín   pod   sp.   zn.   29   D/730/2005) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom j e   p o v i n n ý uhradiť J. K. a M. K. trovy konania v sume 341,81 € (slovom tristoštyridsaťjeden eur a osemdesiatjeden centov) na účet ich   právnej   zástupkyne   JUDr. O.   P.,   D.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. K. a M. K. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 346/2012-8 z 1. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. a M. K., obaja bytom N. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   O.   P.,   D.,   pre namietané   porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že dedičské konanie po ich synovi Ing. J. K., ktorý zomrel..., začalo 11. januára 2006 predvolaním na predbežné šetrenie k notárke JUDr. M. Z., Notársky úrad, I. (ďalej len „notárka“, alebo „notársky úrad“). Konanie bolo pôvodne vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005 (D/not 265/05). V dňoch 11. decembra 2006 a 19. decembra 2006 sa na notárskom úrade uskutočnili pojednávania, ktoré boli   odročené   na neurčito.   Na   pojednávaní konanom   13.   augusta   2007   notárka   navrhla vydať   uznesenie   o nariadení   likvidácie   dedičstva.   Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   9 D/215/2008   z 3. septembra   2008   nariadil   likvidáciu   dedičstva,   avšak   ku   skončeniu   veci nedošlo. Sťažovatelia sú presvedčení, že okrem okresného súdu je nečinná aj notárka a že vo veci dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Od začatia konania uplynulo viac ako šesť rokov a vec stále nie je právoplatne skončená. Sťažovatelia sa obávajú toho, že vzhľadom na ich vek sa skončenia dedičského konania ani nedožijú. Vzniknutá   situácia   sa   negatívne   odráža   na   ich   psychickom   aj   zdravotnom   stave. Sťažovatelia   opakovane   podávali   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   okresného súdu.   V poslednej   odpovedi   sp.   zn.   Spr   2002/2012   zo   17.   februára   2012   predsedníčka okresného súdu uznala ich sťažnosť za opodstatnenú a uviedla, že okresný súd po doručení spisu niekoľko mesiacov nekonal a až 7. februára 2012 vrátil spis notárke s pokynom na doplnenie konania, resp. zmenu uznesenia.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť každému z nich finančné zadosťučinenie v sume 25 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 026,07 €.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr/456/2012 z 21. augusta 2012 k priebehu konania okrem iného uviedla:

„... Dedičské konanie po poručiteľovi Ing. J. K. zomrelom dňa..., ktorý je synom sťažovateľov, sa pôvodne viedlo na Okresnom súde Trenčín, ktorý ju vybavoval do 31. 12. 2007   pod   sp.   zn.   29   D/730/2005.   Dňom   01.   januára   2008   došlo   k prechodu   výkonu súdnictva v predmetnej veci na novozriadený Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle § 18a ods. 1 a § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení po novelizácii vykonanej zákonom č. 511/2007 Z. z..

Procesné úkony vo veci: Dňa 07. 10. 2005 doručený úmrtný list poručiteľa. Uznesením   zo   dňa   11.   10.   2005   súd   začal   konanie   v   dedičskej   veci   a   poveril prejednaním dedičstva notárku JUDr. M. Z.

Dňa 04. 11. 2005 vykonala notárka lustráciu poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov.

Dňa   24.   01.   2006   spísala   notárka   zápisnicu   o   predbežnom   vyšetrení   so   sestrou poručiteľa, zistila údaje o dedičoch, majetku a dlhoch poručiteľa.

Dňa 30.   01.   2006 vyzvala notárka zákonných dedičov /sťažovateľov/ na zloženie zálohy na trovy dedičského konania, na oznámenie hodnoty osobného motorového vozidla, ktoré   je   predmetom   dedičstva   a   zaslanie   posledného   výpisu   z   účtu   majiteľa   cenných papierov.

Dňa 23. 01. 2006 doručené listy veriteľov poručiteľa /banky a stavebnej sporiteľne/, v   ktorom   prihlasujú   svoje   pohľadávky   /nesplatené   pohľadávky   úveru/   do   dedičského konania.

Dňa 07. 03. 2006 doručili zákonní dedičia /sťažovatelia/ plnú moc pre advokátku, ktorá ich v dedičskom konaní bude zastupovať a zároveň oznámili, že možno predpokladať, že dedičstvo bude predĺžené a trovy bude platiť štát, z tohto dôvodu nezložili zálohu žiadanú notárkou.

Dňa 27. 03. 2006 doručené spresnenie pohľadávky prihlásenej do dedičstva jedným z veriteľov.

Dňa   24.   05.   2006   právna   zástupkyňa   dedičov   oznámila   na   výzvu   súdu   hodnotu vozidla, zaslala výpis z účtu majiteľa cenných papierov a predložila aj iné listiny súvisiace s dedičským konaním.

Dňa 08. 06. 2006 došiel list, v ktorom si ďalší veriteľ poručiteľa, prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva.

Dňa 19. 07. 2006 zisťovaná hodnota cenných papierov.

Dňa 17. 08. 2006, 31. 08. 2006 a 12. 09. 2006 vyžiadané od dedičov technické preukazy motorových vozidiel a zisťované ďalšie údaje potrebné pre ustálenie aktív a pasív dedičstva /dopyty na daňový úrad, dôchodkovú spoločnosť, banku/.

Odpovede doručené dňa 30. 08., 18. 09. a 21. 09. 2006. Dňa 02. 10. 2006 notárka zaslala ďalší dopyt banke, odpoveď doručená dňa 23. 10. 2006. Dňa   16.   11.   2006   daňový   úrad   oznámil,   že   žiadané   informácie   nemôže   notárke zaslať, pretože sú predmetom daňového tajomstva.

Dňa 03. 11. 2006 notárka opätovne žiada daňový úrad o poskytnutie informácie s upozornením na povinnosť ich poskytnúť, dňa 20. 11. 2006 žiadanú informáciu daňový úrad notárke zaslal.

Dňa 27. 11. 2006 notárka určila termín pojednávania na 11. 12. 2006. Na pojednávaní dňa 11. 12. 2006, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa dedičov, bol   vykonaný   súpis   aktív   a   pasív   dedičstva   a   pojednávanie   bolo   odročené   vzhľadom na návrh   dedičov   na   uzavretie   dohody   o   prenechaní   predĺženého   dedičstva   jednému z veriteľov.

Dňa   19.   12.   2006   sa   uskutočnilo   druhé   pojednávanie,   zástupca   veriteľa   sa nedostavil, odročené bolo na neurčito.

Dňa 25. 01. 2007 notárka písomne vyzvala veriteľa - banku na vyjadrenie k návrhu právnej zástupkyne dedičov poručiteľa. Odpoveď nedošla.

Dňa 09. 05. 2007 urgovaný veriteľ na zaslanie odpovede. Urgencia neúspešná. Dňa 17. 07. 2007 nariadené pojednávanie na 13. 08. 2007, na ktoré bola predvolaná právna zástupkyňa dedičov poručiteľ, aj všetci traja veritelia poručiteľa.

Dňa 23. 07. 2007 písomne spresnil jeden z veriteľov svoju pohľadávku. Na pojednávanie dňa 13. 08. 2007 sa nedostavili zástupcovia dvoch veriteľov - bánk. Notárka konštatovala, že dedičia s veriteľmi neuzavreli dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva   na   úhradu   dlhov,   navrhla   Okresnému   súdu   Trenčín   nariadenie   likvidácie dedičstva a spis mu predložila s týmto návrhom dňa 17. 08. 2007.

Dňa   26.   10.   2007   súd   vrátil   spis   notárke   na   vypracovanie   návrhu   uznesenia o všeobecnej hodnote dedičstva, výške pasív a aktív a výške predĺženia dedičstva podľa §175o O. s. p.

Dňa   11.   12.   2007   notárka   opätovne   predložila   spis   bez   vypracovania   návrhu uznesenia, tento jej bol súdom opätovne vrátený dňa 22. 02. 2008 s tým, aby vypracovala návrh uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva spolu s výzvou veriteľom na oznámenie svojich   pohľadávok   a   s   poučením   o   zániku   pohľadávok   v   prípade   ich   neuspokojenia pri likvidácii.

Dňa 22. 08. 2008 predložila notárka po splnení pokynu súdu spis spolu s návrhom uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

Dňa 03. 09. 2008 súd vydal uznesenie, zabezpečil jeho vyvesenie na úradnej tabuli súdu, doručenie všetkým účastníkom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 2008.

Po   právoplatnosti   uznesenia   bol   spis   dňa   28.   12.   2008   zaslaný   notárke na pokračovanie v likvidácii dedičstva.

Dňa   29.   01.   2009   zaslala   notárka   spis   súdu   s   návrhom   uznesenia   o   nariadení predaja vecí patriacich do dedičstva.

Uznesenie súd nevydal. Následne v období držby spisu súdom prišli listy viacerých obchodných spoločností, v ktorých prejavili záujem o kúpu 1 ks kmeňovej akcie na meno poručiteľa /posledný dňa 16. 11. 2010/.

Dňa 26. 05. 2011 vyšší súdny úradník, ktorý vybavoval predmetnú vec, požiadal MS SR o usmernenie pri postupe súdu resp. notára v súvislosti s likvidáciou akcie patriacej do dedičstva.

Dňa 01. 02. 2012 súd vrátil spis notárke na prepracovanie návrhu uznesenia, ktoré predložila 29. 01. 2009 s tým, že je potrebné nariadiť aj predaj akcie.

Notárka dňa 15. 02. 2012 vyžiadala výpis z účtu majiteľa cenných papierov a vrátila spis súdu dňa 24. 02. 2012. Súdu postúpila aj výpisy z účtu majiteľa cenných papierov. Dňa 02.   05.   2012 súd   vrátil spis   opätovne   notárke   s   tým,   že úkony týkajúce sa speňažovania majetku vykonáva podľa § 175u ods. 1, 2 O. s. p. notár ako súdny komisár vo vlastnom mene, a nie súd. Notár uznesenia o speňažovaní majetku v rámci likvidácie dedičstva môže vydávať aj sám.

Po   vrátení   spisu   notárka   požiadala   banku   o   zriadenie   účtu   viazaného   na   účel likvidácie dedičstva a robí postupne úkony smerujúce k speňaženiu majetku poručiteľa, a to určenie hodnoty vecí patriacich do dedičstva /listy z 18. 06. 2012, 25. 06. 2012, 03. 07. 2012/. Aktuálny stav je taký, že postupne sú doručované odpovede na žiadosti notárky a dochádza k speňažovaniu majetku poručiteľa. Boli už odpredané akcie, získané peniaze vložené na účet zriadený notárkou pre účely likvidácie dedičstva. Podľa informácií notárky, v krátkom čase dôjde aj k speňaženiu ostatného majetku. Získaná finančná čiastka bude podľa   jej   vyjadrenia   stačiť   len   na   čiastočnú   úhradu   pohľadávok   veriteľov   poručiteľa. Všeobecná cena majetku poručiteľa je určená sumou 364.496,- Sk, pasíva 820.066,52 Sk; dedičstvo je predĺžené o 455.577,52 Sk /údaje z uznesenia súdu zo dňa 03. 09. 2008/. Na   základe   zistení   z   predmetného   spisu   konštatujem,   že   dĺžku   tohto   dedičského konania   ovplyvňuje   predovšetkým   tá   skutočnosť,   že   po   vykonaní   súpisu   aktív   a   pasív dedičstva   bolo   zistené,   že   dedičstvo   je   predĺžené.   Podľa   §   175p   O.   s.   p.   predchádza likvidácii predĺženého dedičstva využitie procesného inštitútu jeho prenechania veriteľom na   úhradu   dlhov,   o   čom   sa   môžu   účastníci   dohodnúť.   Súdna   komisárka   sa   opakovane pokúšala   o   uzavretie   takejto   dohody,   ktorú   navrhli   dedičia,   opakovane   nariaďovala pojednávanie, na ktoré sa veritelia nedostavili a aj písomne veriteľa vyzývala na vyjadrenie sa   k   tomuto   návrhu,   odpoveď   urgovala.   V   tomto   období   prieťahy   pri   vybavovaní   veci spôsobilo správanie samotných veriteľov poručiteľa, ktorí sú v zmysle § 175b O. s. p., účastníkmi tohto konania. Keďže k uzavretiu dohody nedošlo, bola nariadená likvidácia. Po nariadení likvidácie som zistila pri vybavovaní veci prieťahy, ktoré však evidentne boli spôsobené tým, že postup súdu, resp. notára pri speňažovaní majetku poručiteľa, nie je žiadnym   právnym   predpisom   upravený.   K   nariadeniu   likvidácie   dedičstva   dochádzalo v minulosti iba ojedinelé, v súčasnosti však takýchto spôsobov ukončenia dedičských konaní pribúda.   Najmä   samotné   speňaženie   majetku   je   komplikovaný   proces.   Z   komentára k ustanoveniu § 175u Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sa predpokladá úprava tohto   postupu   v   Spravovacom   alebo   kancelárskom   poriadku.   Ak   teda   súd   v   štádiu speňažovania   majetku   poručiteľa   vo   veci   niekoľko   mesiacov   nekonal,   spôsobila to predovšetkým absentujúca podrobnejšia úprava tohto procesu. Samotná zákonná úprava v ustanovení § 175u O. s. p. je nedostatočná. Preto súdny úradník, ktorý vec vybavoval, v tomto smere požiadal o súčinnosť aj Ministerstvo spravodlivosti SR.

V období po nariadení likvidácie dedičstva boli prieťahy spôsobené do značnej miery aj   objektívnymi   okolnosťami   súvisiacimi   so   zmenou   súdu   v   dôsledku   prechodu   výkonu súdnictva z pôvodného Okresného súdu Trenčín na tunajší súd, ako aj opakovanou zmenou zákonného   sudcu.   Nečinnosť   tunajšieho   súdu   po   jeho   zriadení   od   01.   januára   2008 vyplývala zo skutočnosti, že dňom zriadenia prevzal veľký počet nevybavených vecí z dvoch okresných súdov, a to z Okresného súdu Trenčín - obvod okresu N. a z Okresného súdu Senica   -   obvod   okresu   M.   Tieto   veci   si   vyžadovali   naštudovanie,   keďže   sa   prechodom výkonu súdnictva zmenil vo veľkom množstve vecí /najmä prevzatých z Okresného súdu Senica/   aj   zákonný   sudca.   Naviac   súd   od   svojho   vzniku   nebol   dostatočne   personálne obsadený sudcami a súdnymi úradníkmi, dobudovával sa postupne v priebehu rokov 2008 až 2010.   Z   uvedených   dôvodov   nebolo   preto   objektívne   možné hneď   konať   vo všetkých prevzatých veciach. Na viac v tomto období z dôvodu materskej dovolenky nevykonávali funkciu dve sudkyne. V podstate ešte doteraz nie je súd riadne obsadený, a to ani sudcami, ani súdnymi úradníkmi.

Dňa   20.   januára   2012   podala   predsedovi   tunajšieho   súdu   právna   zástupkyňa manželov K. /sťažovateľov/ sťažnosť na prieťahy v tomto konaní. Sťažnosť bola predsedom súdu uznaná ako opodstatnená z dôvodu, že súd po predložení spisu notárkou po nariadení likvidácie   dedičstva,   niekoľko   mesiacov   vo   veci   nekonal.   Boli   prijaté   opatrenia   na odstránenie prieťahov v konaní, písomne upozornený súdny úradník na tieto prieťahy a od tejto doby vybavovanie veci predseda súdu pravidelne mesačne sleduje. Po tomto opatrení súd, aj súdny komisár, vo veci konajú plynulo a bez prieťahov, o čom svedčí tá skutočnosť, že za niekoľko mesiacov došlo k čiastočnému speňaženiu majetku a je predpoklad, že aj zvyšná   časť   majetku   bude   v   krátkom   čase   speňažená   a   môže   dôjsť   k rozvrhu   výťažku získaného speňažením. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že účastníkmi podaná sťažnosť na prieťahy   v   konaní   podľa   §   62   zákona   o   súdoch   bola   v   konečnom   dôsledku   účinným prostriedkom ochrany ich práv. Opatrenie prijaté predsedom súdu bolo účinné a v čase podania sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky, k porušovaniu označených práv už nedochádzalo a vzhľadom k tomu, v akom štádiu sa vec nachádza, ani v budúcnosti už dochádzať nebude.

Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dovoľujem si požiadať, aby   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   boli   zohľadnené   uvedené dôvody,   ktoré   ovplyvnili   dĺžku   tohto   súdneho   konania,   ako   aj   skutočnosť,   že   vzhľadom na predĺženie   dedičstva   sťažovatelia   ako   dedičia   s   najväčšou   pravdepodobnosťou nenadobudnú   žiaden   majetok   po   poručiteľovi,   neprevezmú   žiadne   jeho   záväzky.   Dlhšie trvajúce dedičské konanie po ich synovi nie je tým, čo spôsobuje ich útrapy a finančné zadosťučinenie žiadané vo výške 25.000,- Eur, ich určite neodstráni, ani nezmierni. Žiadam tiež zohľadniť skutočnosť, že po tom, čo právna zástupkyňa sťažovateľov podala sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, konanie prebieha plynulo a bez prieťahov...“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   podaní   z   21.   augusta   2012   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov uviedla v podaní zo 4. septembra 2012, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom súde pod sp. zn. 9 D/215/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005) podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania   na   okresnom   súde   vedenom   pod   sp.   zn.   9   D/215/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005) je prerokovanie dedičstva po zomrelom synovi sťažovateľov, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd   nezistil   takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť osobitne   zohľadnená   na   ich ťarchu.   Sťažovatelia   boli   v   konaní   aktívni   a   súčinnostní.   Pri   hodnotení   správania sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   sa   zaoberal   postupom okresného súdu   v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno   spôsobiť   zbytočné   prieťahy,   za   ktoré   nesie   zodpovednosť   všeobecný   súd (III. ÚS 47/00, III. ÚS 240/08).

Z rozboru veci vyplýva, že 11. októbra 2005 bolo začaté konanie v dedičskej veci a JUDr. M. Z. bola poverená prerokovaním dedičstva. Dňa 4. novembra 2005 vykonala notárka   lustráciu   poručiteľa   v   Notárskom   centrálnom   registri   závetov.   Na pojednávaní 11. decembra   2006   bol   vykonaný   súpis   aktív   a   pasív   dedičstva   a pojednávanie   bolo odročené   vzhľadom   na   návrh   dedičov   na   uzavretie   dohody   o prenechaní   predĺženého dedičstva jednému z veriteľov. Dňa 13. augusta 2007 poverená notárka navrhla Okresnému súdu Trenčín nariadenie likvidácie dedičstva. Dňa 3. septembra 2008 okresný súd vydal uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu alebo povereného   notára,   ktoré   sa   spolu   premietli   do   zbytočných   prieťahov.   Nečinnosť okresného   súdu   bola   zistená   od   29.   januára   2009,   keď   notár   vypracoval   uznesenie o nariadení predaja vecí patriacich do dedičstva, do 15. februára 2012, keď notár vyžiadal výpis z účtu majiteľa cenných papierov (nečinnosť v trvaní 3 rokov).

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a   neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Za   nesústredený   a   neefektívny   postup   v   predmetom   dedičskom   konaní   považuje ústavný súd štyri prípady, keď spis bol vrátený notárovi a notár bol 26. októbra 2007 súdom vyzvaný na vypracovanie návrhu uznesenia o všeobecnej hodnote dedičstva, výške pasív a aktív   a   výške   predĺženia   dedičstva,   22.   februára   2008   bol   spis   notárovi   opäť vrátený pre účely vypracovania návrhu uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, 1. februára 2012 bol spis vrátený notárovi pre účely prepracovania návrhu uznesenia o nariadení predaja vecí patriacich   do   dedičstva   a   2.   mája   2012   bol   spis   vrátený   notárovi   z   dôvodu,   že   úkony týkajúce sa speňažovania majetku vykonáva notár ako súdny komisár vo vlastnom mene, a nie súd.

Vyjadrenie   okresného   súdu,   v   ktorom   poukázal   na   nedostatočné   personálne obsadenie okresného súdu, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).

Taktiež neobstojí ani tvrdenie okresného súdu o strohej zákonnej úprave likvidácie dedičstva.   Neexistencia   podrobnejšej   právnej   úpravy   likvidácie   dedičstva   nemôže   mať za následok nekonanie súdu a prieťahy v dedičskom konaní.

Ústavný súd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých výsledkov   konštatuje,   že   takmer   7-ročná   dĺžka   dedičského   konania   je   ústavne neakceptovateľná nielen v prípade dedičského konania, ale v každej súdom prerokovávanej veci.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   vymedzoval   i   jednotlivé   kratšie   obdobia   nečinnosti okresného súdu, možno konštatovať, že v dedičskom konaní vedenom okresným súdom pod sp.   zn.   9   D/215/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trenčín pod sp. zn. 29 D/730/2005)   bolo   porušené   základné právo   sťažovateľov   na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D/215/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 25 000 € každému zo sťažovateľov a žiadosť odôvodnili tým, že dedičské konanie nie je skončené ani po 7 rokoch, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   neprichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení   zákonných   podmienok   mohla   uplatňovať   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).

Ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základných   práv   a slobôd   sťažovateľov,   prikázal všeobecnému   súdu   konať   vo   veci   bez   prieťahov,   čo   považuje   v okolnostiach   prípadu za dostačujúce na dovŕšenie ochrany základných práv sťažovateľov.

Návrhu   na   finančné   zadosťučinenie   nevyhovel   (bod   4   výroku),   a to   aj   z dôvodu predmetu konania, ktorý nepredstavuje žiadnu majetkovú hrozbu pre sťažovateľov.

Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 1026,07 € vrátane dane z pridanej hodnoty, a to za dva úkony právnej služby u dvoch sťažovateľov uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom z dôvodu právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. O. P., vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Ústavný súd vychádzal z určenia náhrady za dva úkony   právnej   služby   u   dvoch   sťažovateľov   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   podanie sťažnosti). V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Základnú sadzbu tarifnej odmeny (127,16 €) znížil ústavný súd v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 % na sumu 63,58 €, pretože   v   prípade   sťažovateľov   ide   o   spoločne   zastupované   osoby.   Vychádzajúc   z uvedeného za 2 úkony právnej služby vykonané pre 2 osoby v roku 2012 patrí odmena v sume 2 x 63,58 € x 2, k tomu tiež 4 x režijný paušál vo výške 7,63 €, teda celková suma 284,84 €. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli teda priznané v celkovej sume 341,81 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012