znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 346/05-61

Ústavný súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z predsedu   Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti JUDr. M. Ch., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 51-24 K 128/00 v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu výdavkov   a   na   odmenu   správcu   konkurznej   podstaty   na   neverejnom   zasadnutí 10. mája 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   51-24 K 128/00 v súvislosti   s   rozhodovaním   o   nároku   na   náhradu   výdavkov   a   na   odmenu   správcu konkurznej podstaty p o r u š i l   základné právo JUDr. M. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 51-24 K 128/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. Ch. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti JUDr. M. Ch. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 346/05-37   zo   7. decembra 2005   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (zo 16. júna 2005) JUDr. M. Ch., K. (ďalej   aj   „sťažovateľ“   alebo   „správca   konkurznej   podstaty“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M. K., B., v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konkurznom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   51-24   K 128/00 v súvislosti   s rozhodovaním   o jeho   nároku   na   náhradu   výdavkov   a   na   odmenu   správcu konkurznej podstaty.

Sťažovateľ   uviedol,   že   bol   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   51-24   K 128/00 z 5. júna 2000 ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu - obchodnej spoločnosti Z., a. s. „v konkurze“, Ž. (...). Ako správca konkurznej podstaty predložil „V relatívne krátkej časovej lehote...“ konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny   a výdavkov   správcu   (ďalej   aj   „konečná   správa“).   Krajský   súd   konečnú   správu schválil   uznesením   č. k.   51-24 K 128/00-485   z   26. júna 2003   na pojednávaní   konanom v uvedený deň. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 4. septembra 2003.

Sťažovateľ   predložil   19. septembra 2003   krajskému   súdu   aj „Návrh   na   rozvrh z výťažku“ dodávajúc, že to nebolo ani jeho povinnosťou (vzhľadom na právnu úpravu vzťahujúcu sa na dané konkurzné konanie začaté pred 1. augustom 2000), pričom tento podklad   bol   z   jeho   strany   opravovaný   a   opätovne   predkladaný   na   základe   výziev a usmernení   krajského   súdu.   Posledná   verzia   (vypracovaná   na   základe   výsledkov pojednávania na krajskom súde konaného 30. marca 2004) bola z 5. apríla 2004.

Krajský   súd   ustanovil   opatrením   č. k.   51-24 K 128/00-716   zo   17. marca 2005 v konaní osobitného správcu, opatrením č. k. 51-24 K 128/00-725 zo 17. marca 2005 uložil osobitnému správcovi povinnosti a opatrením č. k. 51-24 K 128/00-730 zo 17. marca 2005 udelil   osobitnému   správcovi   súhlas   na   vyplatenie   zálohy   na   odmenu   sťažovateľa   ako správcu konkurznej podstaty vo výške 1 000 000 Sk.

Uznesením   č. k.   51-24 K 128/00-752   zo   4. apríla 2005   krajský   súd   nariadil „... doplnenie konečnej správy, schválenej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24 K 128/00-485 zo dňa 26. 6. 2003“.

Sťažovateľ   namieta: „... Pokiaľ   som   nestihol   predložiť   konečnú   správu   v   lehote 18 mesiacov (hoci táto lehota sa na tento konkurz nevzťahuje), bolo to zapríčinené súdom resp. dohliadacím sudcom, ktorý mi opatreniami ukladal úlohy, ktoré nijak nevyhodnocoval alebo z jeho výstupov nevyplývalo, že by sa s nimi vôbec bol oboznamoval. Napriek tomu, medzi predložením konečnej správy a jej právoplatnosťou uplynulo 11 mesiacov. Medzi právoplatnosťou   uznesenia   o   schválení   konečnej   správy   a   podaním   návrhu   na   vydanie rozvrhového uznesenia uplynulo 15 dní. Od 19. 9. 2003 súd nevydal rozvrhové uznesenie a po tom ako sa niektorí veritelia sťažovali na prieťahy v konaní u predsedu Krajského súdu Banská   Bystrica,   sudca   namiesto   rozvrhového   uznesenia   vydal   opatrenie   o ustanovení osobitného správcu.

Súd   nekonal   ani   napriek   mojím   opakovaným   výzvam   doručovaným   súdu   jednak písomne, jednak prednášaných sudcovi pri osobných návštevách, hoci som pri nahliadnutí do   spisu   o   nich   neobjavil   úradný   záznam.   Podaniami   som   jednak   urgoval   vydanie rozvrhového uznesenia, jednak vyplatenie odmeny, nakoľko som počas celej doby konkurzu neobdržal od súdu súhlas na vyplatenie preddavku na odmenu a neúčtoval som si ani výdavky. Súd všetky moje podania obchádzal bez povšimnutia. Jednalo sa o napr. tieto podania: 4. 6. 2004, 21. 10. 2004, 14. 1. 2005, 9. 2. 2005, 10. 3. 2005.

Krajský súd Banská Bystrica tým, že vydal bez odôvodnenia rozvrhové uznesenie a teda neumožnil mi vyplatenie ním schválenej odmeny, porušil moje základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho mi svojím postupom spôsobil škodu minimálne vo výške úroku z omeškania počítanej z hodnoty priznanej odmeny (3.697.975,- Sk) t. j. vo výške dvojnásobku zákonnej diskontnej sadzby (...) najmenej 833.525,- Sk. (...)

Sťažovateľ   preto   žiada   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 800.000,- Sk, ktorá výška zodpovedá predpokladanému úroku z omeškania, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou konania a vedomým postupom súdu od schválenia konečnej správy doteraz.

Pretrvávajúce   napätie   spočívajúce   vo   vedome   vyvolaných   prieťahoch   v   konaní dostali   sťažovateľa   do   tiesnivej   finančnej   situácie   v   rodine   a   právna   neistota   najmä ak v iných konaniach ten istý sudca zaujíma odlišné právne závery sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„(...) Postupom Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 51-24 K 128/00   bolo   základné   právo   JUDr.   M.   Ch.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   porušené.   Krajskému   súdu Banská Bystrica sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 51-24 K 128/00 konal bez zbytočných prieťahov.

JUDr. M. Ch. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800.000,- Sk (slovom osemstotisíc korún), ktoré je Krajský súd Banská Bystrica povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľa podaním   sp. zn. Spr. 1357/05   z   20. októbra 2005,   v   ktorom   konkurzný   sudca   uviedol prehľad   priebehu   konkurzného   konania,   konštatujúc   okrem   iného: „Dňa   16. 6.   a 26. 6. 2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   o   konečnej   správe,   ktorá   bola   schválená Uznesením č. k. 51-24 K 128/00-485.   Za   tým nasledovali   úkony   smerujúce k   príprave   a vydaniu rozvrhového uznesenia, zo strany súdu boli vydané výzva správcovi na predloženie konkurzných   pohľadávok   a sumy   určenej   na   rozdelenie a   to dňa   10. 9. 2003,   výzvy na upravenie predloženého návrhu na rozvrh s poučením, ako má postupovať dňa 10. 12. 2003 a dňa 29. 1. 2004. Pretože sa nedostatky nepodarilo odstrániť, súd 16. 3. 2004 určil termín výsluchu   správcu,   ktorý   sa   uskutočnil   dňa   30. 3. 2004.   Tento   výsluch   bol   ukončený so záverom, že správca predloží prepracovaný návrh rozvrhu, čo sa stalo 15. 4. 2004. Dňa   27. 5. 2004   súd   zaslal   správcovi   výzvu   na   vyjadrenie   sa   k   uplatnenej pohľadávke proti podstate na čo správca podal správu 18. 6. 2004.

Dňa   7. 6. 2004,   25. 10. 2004,   18. 1. 2005,   10. 2. 2005   a   14. 3. 2005   predložil správca podania, v ktorých žiadal vyplatenie odmeny (preddavku na odmenu) priznané v schválenej konečnej správe. Okrem toho 10. 9. 2004 správca adresoval súdu žiadosť o vydanie rozvrhového uznesenia.

Pretože návrh správcu na vydanie rozvrhového rozhodnutia nebol správny a úplný, čo vyplynulo z obsahu konkurzného spisu a prihlášok konkurzných veriteľov, vyzval som podaním z 23. 2. 2005 správcu na podanie správy, špecifikovanej v 14-ich bodoch, všetko v rámci dohľadu súdu v zmysle § 12 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Súčasne som požiadal príslušný   daňový   úrad   o   predloženie   účtovných   závierok   a   daňových   priznaní   úpadcu od roku 1997, pretože boli pochybnosti o správnosti vyčíslenia pohľadávok proti podstate a vysporiadaní majetku úpadcu, o ktorom účtoval pred a počas konkurzu.

Na výzvu zo dňa 23. 2. 2005, správca odpovedal 3. 3. 2005 tým, že žiadal o ďalšie usmernenie.   Podľa   § 8   ods. 2   ZKV   správca   je   povinný   pri   výkone   funkcie   postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Podotýkam, že odborná starostlivosť sa nezužuje len na plnenie pokynov súdu, ale plnenie všetkých povinností, ktoré vyplývajú zo Zákona o konkurze a vyrovnaní ako aj ďalších zákonov (napr. daňových).

Potom, ako správca dane dňa 15. 3. 2005 zaslal súdu účtovné závierky a daňové priznania   úpadcu   zistil   som,   že   správca   nepreukázal   vysporiadanie   všetkého   majetku a majetkových   pomerov,   o   ktorých   úpadca   účtoval.   Vzhľadom   na   predošlé   nedostatky a neúplnosť   správ,   ktoré   predkladal   správca   som   dňa   17. 3. 2005   rozhodol   Opatrením č. k. 51-24 K 128/00-716 o ustanovení osobitného správcu na pomoc správcovi konkurznej podstaty   a   súčasne   som   vydal   aj   ďalšie   opatrenia   za   účelom   preskúmania   úplnosti a správnosti vysporiadania majetkových pomerov úpadcu. (...)

Medzitým   správca   4. 4. 2005   predložil   odvolanie   proti   ustanoveniu   osobitného správcu a námietku zaujatosti na zákonného sudcu.

Dňa 4. 4. 2005 som uznesením č. k. 51-24 K 128/00-752 nariadil doplnenie konečnej správy, ktoré bolo odôvodnené a doručené správcom z dôvodu, aby bol zrejmý ďalší postup súdu v konkurznom konaní po zistených skutočnostiach. Správca podal odvolanie aj proti tomuto procesnému rozhodnutiu. (...)

Najvyšší súd o námietkach rozhodol Uznesením Ndob 40/2005-1206 tak, že sudca nie   je   vylúčený   z   prejednania   a   rozhodovania   veci   a   konanie   o   námietke   zaujatosti vznesenej správcom zastavil (...) Uznesením 1 Obo 165/2005-1196 zrušil opatrenie, ktorým bol ustanovený osobitný správca a Uznesením 5 Obo 161/2005-1199 zrušil aj uznesenie o nariadení doplnenia konečnej správy.

Po   vrátení   spisu   z   nadriadeného   súdu   bolo   zabezpečené   doručenie   rozhodnutí a súčasne   Opatrením   51-24 K 128/00-1201   som   uložil   osobitnému   správcovi   povinnosti súvisiace s ukončením jeho funkcie podľa rozhodnutia nadriadeného súdu.

Ako   vyplýva   zo   správy   osobitného   správcu,   poručenej   19. 9. 2005,   poukazuje na nesprávne   vedenie   účtovníctva   správcom   konkurznej   podstaty,   nesprávne   vyčíslenie pohľadávky   daňového   úradu   ako   pohľadávky   proti   podstate,   ktorá   bude   pomerne uspokojená   a   iné   skutočnosti,   ktoré   vysporiada   so   správcom.   Osobitný   správca   tiež upozornil na skutočnosť, že po prevzatí dispozičných práv k účtom zistil a následne zrušil účet, na ktorom správca dovtedy viedol peňažný výťažok a to formou terminovaného vkladu na   meno   M.   Ch.   Takto   vedený   účet   bol   rizikový,   pretože   nerozlišoval   fyzickú   osobu od správcu   konkurznej   podstaty.   Osobitný   správca   zaviedol   zhodnocovanie   peňažných prostriedkov na peňažnom korunovom fonde. Osobitný správca informoval, že preddavkovo pomerne uhradil pohľadávky daňového úradu vo výške 2.403.530,- Sk a správcu konkurznej podstaty   vo   výške   1.000.000,- Sk,   ako   pohľadávky   proti   podstate,   pričom   túto povinnosť k úhrade   som   osobitnému   správcovi   uložil   už   Opatrením   zo   dňa   17. 3. 2005, č. k. 51-24 K 128/00-730.

Som toho názoru, že zistené možné prieťahy boli spôsobené samotným správcom JUDr.   Ch.,   ktorý   nedokázal   v   rámci   dohľadu   súdu   pracovať   samostatne,   čo   vyplýva zo zistení osobitného správcu. Správca neutrpel ani hmotnú ujmu, pretože preddavkovo mu bola vyplatená pomerná časť odmeny. (...)“

Podaním z 24. januára 2006 sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v rámci meritórneho prerokovania sťažnosti.

Krajský   súd   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z   18. januára 2006   listom   sp. zn. Spr. 1357/05   z   1. februára 2006   oznámil,   že   v   posudzovanom   konaní   boli   v   období po vrátení spisu ústavným súdom vykonané: „(...) nasledovné úkony:

- 21. 11. 2005 - predvolanie   správcu   konkurznej   podstaty   na   výsluch   spojený s doplnením návrhu na vydanie rozvrhového uznesenia,

- 5. 12. 2005 - výsluch   správcu   JUDr. M. Ch.   č. k.   51-24 K 128/00-1214   s tým, že správca mal predložiť potrebné vysvetlenia do 2. 1. 2006,

- 4. 1. 2006 - správca JUDr. Ch. predložil písomnú správu a vysvetlenia (...)“ s tým, že   vzhľadom   na   doplnenie   podkladov   a   odstránenie „... nejasností   týkajúce   sa rozvrhu výťažku...“ bude v krátkej dobe „... vyhotovené rozvrhové uznesenie“. Zároveň oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania o veci samej a súhlasí s upustením od tohto pojednávania.

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a   k   nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   krajského   súdu a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Správca   konkurznej   podstaty   predložil   krajskému   súdu   konečnú   správu   spolu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu prvýkrát 29. októbra 2002.

Konkurzný   sudca   12. novembra 2002   vypracoval   upovedomenie   veriteľov o predložení konečnej správy z 28. októbra 2002 s tým, že konečná správa bude vyvesená na úradnej tabuli súdu 4. decembra 2002 (od tohto dňa mohli veritelia podávať námietky proti   konečnej   správe   vrátane   vyúčtovania   výdavkov   a   odmeny   správcom   konkurznej podstaty v lehote 15 dní), zároveň vyzval správcu konkurznej podstaty na podanie správy k možnosti   uspokojenia   oddelených   veriteľov.   Správca   konkurznej   podstaty   požiadal 4. decembra 2002   o   predĺženie   lehoty   na   podanie   správy   do   6. decembra 2002.   Podľa úradného záznamu zo 4. decembra 2002 bolo 2. decembra 2002 upovedomenie o predložení a vyvesení   konečnej   správy   v   uvedenej   veci   uverejnené   v   Obchodnom   vestníku   č. 59 (zn. K 03078),   končená   správa   bola   vyvesená   na   úradnej   tabuli   krajského   súdu 4. decembra 2002. Správca konkurznej podstaty doručil 6. decembra 2002 krajskému súdu vyjadrenie k možnosti uspokojenia oddelených veriteľov.

Krajský súd listom zo 17. januára 2003 požiadal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej   republiky,   aby   v lehote   20 dní   oznámil,   či   je   úpadca   vlastníkom   alebo spoluvlastníkom nehnuteľností. Podľa odpovede doručenej krajskému súdu 6. februára 2003 „... v   centrálnej   databáze   popisných   informácií   katastra   nehnuteľností   (CD PIKN) so stavom k 1. 1. 2003, sa nachádza informácie o dlžníkovi: Z. Ž. a. s., (...)“.

Opatrením   č. k.   51-24 K 128/00-466   z   24. februára 2003   dal   krajský   súd   súhlas na predaj novoobjavených nehnuteľností úpadcu mimo dražby.

Správca konkurznej podstaty predložil 5. mája 2003 (v prílohe listu z 24. apríla 2003) krajskému súdu doplnenú konečnú správu.

Pokynom z 26. mája 2003 nariadil vo veci konajúci konkurzný sudca pojednávanie na 16. jún 2003. Správcu konkurznej podstaty súčasne vyzval na predloženie účtovných dokladov zachytávajúcich účtovné operácie od vyhlásenia konkurzu, predloženie účtovnej závierky ku dňu vyhlásenia konkurzu a účtovných závierok od vyhlásenia konkurzu do roku 2003.

Pojednávanie   konané   16. júna 2003   krajský   súd   po   vypočutí   správcu   konkurznej podstaty (ktorý na pojednávaní predložil žiadané doklady) a právnej zástupkyne úpadcu uznesením odročil   na 26. jún 2003. Na uvedenom   pojednávaní krajský súd po vypočutí správcu konkurznej podstaty uznesením č. k. 51-24 K 128/00-485 schválil konečnú správu o speňažení   majetku   konkurznej   podstaty   a o vyúčtovaní   odmeny   a výdavkov   správcu konkurznej podstaty predloženú 5. mája 2003.

Na   základe   pokynu   konkurzného   sudcu   z   11. augusta 2003   bolo   písomné vyhotovenie   predmetného   uznesenia   doručené   úpadcovi   (20. augusta 2003),   správcovi konkurznej   podstaty   (13. augusta 2003)   a súčasne   vyvesené na úradnej   tabuli krajského súdu   (11. augusta 2003).   Uznesenie   krajského   súdu   č. k.   51-24 K 128/00-485   z   26. júna 2003 o schválení konečnej správy nadobudlo právoplatnosť 4. septembra 2003.

Krajský súd listom z 10. septembra 2003 vyzval správcu konkurznej podstaty, aby mu v lehote 3 dní predložil špecifikáciu všetkých konkurzných pohľadávok a aby oznámil, či existujú   pohľadávky,   o ktorých   by   mal   súd   rozhodnúť   dodatočným   rozvrhovým uznesením.   Listom   zo   17. septembra 2003   (doručeným   18. septembra 2003)   správca konkurznej   podstaty   požiadal   krajský   súd   o predĺženie   lehoty   na   podanie   vyjadrenia do 22. septembra 2003.

Správca   konkurznej   podstaty   doručil   29. septembra 2003   krajskému   súdu   svoju odpoveď   na   výzvu   z   10. septembra 2003,   v   ktorej   uviedol   špecifikáciu   jednotlivých konkurzných pohľadávok ako aj to, že nemá vedomosť o existencii pohľadávok, o ktorých by mal rozhodnúť súd dodatočným rozvrhovým uznesením.

Krajský súd vyzval 10. decembra 2003 správcu konkurznej podstaty na upravenie predloženého   návrhu   na   vydanie   rozvrhového   uznesenia   a   súčasne   ho   poučil,   akým spôsobom   má   opravu   vykonať.   Výzva   bola   správcovi   konkurznej   podstaty   doručená 15. decembra 2003.

Dňa 23. decembra 2003 bola krajskému súdu doručená žiadosť správcu konkurznej podstaty zo 17. decembra 2003 na predĺženie lehoty na predloženie dokladov do 20. januára 2004.

Podaním   doručeným   19. januára 2004   správca   konkurznej   podstaty   odpovedal na výzvu krajského súdu z 10. decembra 2003. Krajský súd podaním z 29. januára 2004 opätovne vyzval správcu konkurznej podstaty na úpravu predloženého návrhu na vydanie rozvrhového   uznesenia   z   29. septembra 2003,   doplneného   podaním   z   19. januára 2004 v lehote   14 dní,   pričom   ho   súčasne   poučil   ako   má   pri   vykonávaní   uvedených   úprav postupovať.

Dňa   11. februára 2004   bola   krajskému   súdu   doručená   žiadosť   o poskytnutie informácie   Sociálnej   poisťovne,   pobočky   Ž.,   týkajúcej   sa   zaradenia   jej   pohľadávky do rozvrhu   a   súčasne   požiadala,   aby   jej   pohľadávka „bola   riadne   zistená   čo   do   výšky aj poradia,   bola   pomerne   uspokojená   zo   sumy   zostávajúcej   na   uspokojenie   oddelených veriteľov“.

Správca konkurznej podstaty odpovedal na výzvu krajského súdu z 29. januára 2004 podaním z 12. februára 2004, doručeným krajskému súdu 3. marca 2004.

Dňa 30. marca 2004 sa uskutočnil výsluch správcu konkurznej podstaty nariadený pokynom   konkurzného   sudcu   zo   16. marca 2004,   týkajúci   sa   prípravy   rozvrhového uznesenia, na ktorom krajský súd správcu konkurznej podstaty po jeho vypočutí zaviazal na predloženie prepracovaného návrhu rozvrhového uznesenia.

Dňa 15. apríla 2004 správca konkurznej podstaty doručil krajskému súdu upravený a doplnený návrh na rozvrh výťažku z konkurznej podstaty z 31. marca 2004.

Krajskému súdu bola 17. mája 2004 doručená prihláška pohľadávky proti podstate spoločnosti A., a. s., ktorá zároveň „podala námietky“ proti konečnej správe, ktorú žiadala doplniť o prihlasovanú pohľadávku a túto vysporiadať v zmysle zákona.

Listom   z   27. mája 2004   krajský   súd   vyzval   správcu   konkurznej   podstaty, aby sa vyjadril, či pohľadávku A., a. s., uznáva, alebo ju popiera, a aby v prípade jej uznania v príslušnom rozsahu návrh na vydanie rozvrhového uznesenia upravil.

Správca   konkurznej   podstaty   listom   doručeným   7. júna 2004   krajskému   súdu navrhol, aby vydal opatrenie, ktorým mu dá súhlas na vyplatenie odmeny. Dňa 18. júna 2004 bola krajskému súdu doručená odpoveď správcu konkurznej podstaty na jeho výzvu z 27. mája 2004.   Správca   konkurznej   podstaty   podaním   doručeným   10. septembra 2004 požiadal krajský súd o vydanie rozvrhového uznesenia.

Podaním z 21. októbra 2004 (doručeným krajskému súdu 25. októbra 2004) správca konkurznej podstaty opätovne požiadal o vyplatenie jeho odmeny. Podaním doručeným 14. decembra 2004   správca   konkurznej   podstaty   oznámil   krajskému   súdu   zhodnotenie výťažku   o   úroky   z   termínovaného   vkladu,   na   ktorý   ho   vložil,   aby   sa   neznehodnotil a požiadal o zohľadnenie uvedených príjmov pri rozvrhu výťažku. Dňa 18. januára 2005 správca konkurznej podstaty oznámil krajskému súdu ďalšie zhodnotenie výťažku o úroky z termínovaného   vkladu   a súčasne   ho   požiadal   o podanie   stanoviska   k vyplateniu   svojej odmeny.   Podaním   doručeným   10. februára 2005   správca   konkurznej   podstaty   oznámil krajskému súdu   ďalšie   zhodnotenie   výťažku   o   úroky   z termínovaného vkladu   a súčasne ho požiadal o podanie stanoviska k vyplateniu svojej odmeny.

Krajský súd vyzval 23. februára 2005 správcu konkurznej podstaty na podanie správy špecifikovanej v 14 bodoch.

Listami z 23. februára 2005 požiadal krajský súd Katastrálny úrad v Ž. o predloženie výpisov z listu vlastníctva na nehnuteľnosti patriace úpadcovi v lehote 10 dní a Daňový úrad Ž. o predloženie účtovných odkladov úpadcu v tej istej lehote.

Správca   konkurznej   podstaty   odpovedal   na   výzvu   krajského   súdu   podaním z 25. februára 2005 (doručeným 3. marca 2005).

Podaním z 10. marca 2005 (doručeným 14. marca 2005) správca konkurznej podstaty oznámil   krajskému   súdu   ďalšie   zhodnotenie   výťažku   o úroky   z termínovaného   vkladu a súčasne ho požiadal o podanie stanoviska k vyplateniu svojej odmeny.

Dňa 15. marca 2005 bola krajskému súdu   doručená odpoveď Daňového úradu Ž. na jeho výzvu, v prílohe ktorej boli priložené aj kópie vyžiadaných daňových dokladov úpadcu za roky 1997-2003.

Krajský súd vydal 17. marca 2005 opatrenie č. k. 51-24 K 128/00-716, ktorým bol v predmetnej   veci   ustanovený   osobitný   správca   a   ktorým   mu   boli   vymedzené   úlohy, ako aj opatrenie   č. k.   51-24 K 128/00-725,   ktorým   uložil   správcovi   konkurznej   podstaty a osobitnému správcovi   viaceré   úlohy a opatrenie č. k.   51-24 K 128/00-730,   ktorým   dal súhlas na vyplatenie preddavku pre správcu konkurznej podstaty a osobitnému správcovi uložil ďalšie povinnosti.

Daňový   úrad   Ž.   požiadal   podaním   doručeným   9. marca 2005 „o   zabezpečenie postupu vo veci, s cieľom vydania rozvrhového uznesenia a následnej úhrady rozvrhového výťažku zo speňaženia majetku“.

Správca   konkurznej   podstaty   podal   4. apríla 2005   odvolanie   proti   opatreniu krajského   súdu   č. k.   51-24 K 128/00-716   zo   17. marca 2005,   ktorým   bol   ustanovený osobitný správca a zároveň vzniesol námietku zaujatosti proti konkurznému sudcovi.

Dňa   4. apríla 2005   podal   odvolanie   proti   opatreniu   č. k.   51-24 K 128/00-716 zo 17. marca 2005 jeden z konkurzných veriteľov. Súčasne podal námietku zaujatosti proti konkurznému   sudcovi.   V uvedený   deň   doručil   krajskému   súdu   svoje   odvolanie   proti opatreniu, ktorým bol ustanovený v predmetnom konaní osobitný správca aj úpadca.

Krajský súd uznesením č. k. 51-24 K 128/00-752 zo 4. apríla 2005 nariadil doplnenie konečnej   správy,   schválenej   uznesením   krajského   súdu   č. k.   51 -24 K 128/00-485 z 26. júna 2003. V ten istý deň sa konkurzný sudca vyjadril k námietkam zaujatosti.

Uznesením   č. k.   51-24 K 128/00-768   krajský   súd   uložil   správcovi   konkurznej podstaty povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku vo výške 500 Sk.

Ďalší   konkurzný   veriteľ   podal   odvolanie   proti   opatreniu   krajského   súduč. k. 51-24 K 128/00-716 zo 17. marca 2005 dňa 15. apríla 2005.

Osobitný   správca   doručil   krajskému   súdu   21. apríla 2005   svoju   správu   o   plnení jednotlivých bodov opatrenia č. k. 51-24 K 128/00-730 zo 17. marca 2005.

Správca   konkurznej   podstaty   podaním   z   18. apríla 2005   (doručeným   krajskému súdu 19. apríla 2005)   doplnil   svoje   odvolanie   proti   opatreniu   krajského   súduč. k. 51-24 K 128/00-716 zo 17. marca 2005. Správca konkurznej podstaty si 18. apríla 2005 splnil aj svoju poplatkovú povinnosť za podané námietky.

Podaním   z   18. apríla 2005   (doručeným   20. apríla 2005)   sa   správca   konkurznej podstaty odvolal proti opatreniu č. k. 51-24 K 128/00-752 zo 4. apríla 2005.

Pokynom z 26. apríla 2005 nechal vo veci konajúci sudca vyhotoviť predkladaciu správu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach, ako aj o námietkach zaujatosti. Spisový materiál v predmetnej veci bol najvyššiemu súdu predložený 2. mája 2005.

Najvyšší   súd   uznesením   sp. zn.   1 Obo 165/2005   z   19. júla 2005   opatrenie krajského súdu   č. k.   51-24 K 128/00-716   zo   17. marca 2005   zrušil.   Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 161/2005 z 19. júla 2005 bolo zrušené uznesenie krajského súdu č. k. 51-24 K 128/00-752 zo 4. apríla 2005. Spisový materiál v predmetnej veci bol krajskému súdu vrátený 5. septembra 2005.

Opatrením   č. k.   51-24 K 128/00-1201   z   19. septembra 2005   krajský   súd   uložil osobitnému správcovi povinnosti súvisiace s ukončením jeho funkcie podľa rozhodnutia najvyššieho súdu.

Konkurzný   sudca   požiadal   listom   z   12. septembra 2005   o   zaslanie   rozhodnutia najvyššieho   súdu   o námietke   zaujatosti   sp. zn.   5 Ndob 40/2005   z   19. mája 2005,   ktoré mu nebolo doručené spolu so spisom.

Krajský   súd   v   Košiciach   16. septembra 2005   postúpil   krajskému   súdu   uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndob 40/2005 z 19. mája 2005, ktorým rozhodol, že vo veci konajúci   sudca   krajského   súdu   nie   je   vylúčený   z prejednania   a rozhodovania   tejto   veci a súčasne konanie o námietke zaujatosti vznesenej správcom konkurznej podstaty zastavil.

Osobitný správca si podaním z 19. septembra 2005 splnil svoju povinnosť uloženú mu opatrením č. k. 51-24 K 128/00-1201 z 12. septembra 2005.

Krajský súd predvolal 21. novembra 2005 správcu konkurznej podstaty na výsluch za účelom   doplnenia   návrhu   na   vydanie   rozvrhového   uznesenia.   Uvedený   výsluch sa uskutočnil 5. decembra 2005. Správcovi konkurznej podstaty bolo uložené „... predložiť potrebné vysvetlenia do 2. 1. 2006...“. Správca konkurznej podstaty predložil požadované podklady 4. januára 2006.

III.

3.1. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 51-24 K 128/00. Podstatu argumentácie sťažovateľa, ktorý má v posudzovanom konkurznom konaní postavenie správcu konkurznej podstaty,   vystihuje   jeho   tvrdenie: „... Krajský   súd   Banská   Bystrica   tým,   že   vydal   bez odôvodnenia rozvrhové uznesenie a teda neumožnil mi vyplatenie ním schválenej odmeny, porušil   moje   základné   právo   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyslovil, že správca konkurznej podstaty je nositeľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vo fázach konkurzného konania, ktoré sa bezprostredne týkajú jeho práva na náhradu výdavkov a na odmenu.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 175/04).

3.2. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov   dlžníka, ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. V dôsledku tejto skutočnosti možno spravidla konkurzné konanie, z hľadiska kritérií uplatňovaných ústavným súdom v rámci posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní, kvalifikovať ako skutkovo a právne zložitú vec.

V danom prípade je však predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu iba tá časť označeného konkurzného konania, ktorá priamo súvisela s rozhodovaním o sťažovateľom uplatnenom nároku na náhradu výdavkov a na odmenu správcu konkurznej podstaty, teda postup   krajského   súdu   v   konkurznom   konaní   po   predložení   konečnej   správy   správcom konkurznej podstaty (§ 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov   platného   a   účinného   do   31. decembra 2005 – ďalej   len   „zákon o konkurze a vyrovnaní“).   Vzhľadom   na túto   skutočnosť   a na obsah   veci   sa   týkajúceho súdneho spisu nemožno posudzovanú vec kvalifikovať ako osobitne právne alebo skutkovo zložitú.

3.3. Pri   posúdení   správania   sa   sťažovateľa   prihliadal   ústavný   súd   k   ustanoveniu § 8 ods. 2   zákona   o   konkurze   a   vyrovnaní,   podľa   ktorého   je   správca   povinný   pri výkone funkcie   postupovať   s   odbornou   starostlivosťou   (v   zmysle   § 206   ods. 1   zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   sa   konkurzy   a   vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace spravujú podľa doterajších právnych predpisov, pozn.).

Podľa   § 29   ods. 1   zákona   o   konkurze   a   vyrovnaní   podáva   správca   súdu   správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. (...)

Podľa § 29 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. júla 2000 vzťahujúcom sa na posudzované konkurzné konanie (čl. I bod 58 zákona č. 238/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov)   predloží   správca   súdu   zoznam veriteľov, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a nároky podľa § 31 ods. 3, s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení   celkom   a   budú   zahrnutí   do   rozvrhu   (§ 32   ods. 1).   Správca   predloží   súdu aj zoznam veriteľov   s pohľadávkami proti   podstate,   nárokmi podľa   § 5   ods. 2,   nárokmi podľa § 9b ods. 3 a nárokmi podľa § 31 ods. 3, ktorých nárok neuznal alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.

Podľa   § 30   ods. 1   zákona   o   konkurze   a   vyrovnaní   po   právoplatnosti   uznesenia o schválení   konečnej   správy   a   vyúčtovaní   odmeny   a   výdavkov   vydá   súd   rozvrhové uznesenie.

Aj   napriek   skutočnosti,   že   na   posudzované   konkurzné   konanie   sa   vzťahuje ustanovenie   §   30   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   platnom   do   31. júla 2000 (čl. I bod. 58 zákona č. 238/2000 Z. z.,   ktorým sa   mení a dopĺňa zákon   č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov   a o zmene a doplnení niektorých zákonov),   ktoré   neobsahuje   ods. 3   výslovne   ukladajúci   správcovi   konkurznej   podstaty povinnosť predložiť konkurznému súdu zoznam veriteľov zoradených podľa § 31 a § 32 zákona o konkurze a vyrovnaní na účely rozvrhu s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie   (na   čo   poukazuje   sťažovateľ   v   odôvodnení   svojej   sťažnosti),   z   povinnosti správcu   konkurznej   podstaty   postupovať pri   výkone funkcie   s odbornou   starostlivosťou v spojení s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní   vyplývala   povinnosť   sťažovateľa   predložiť   konkurznému   súdu   relevantné podklady   obsahujúce   dostatočne   úplné   a   presné   informácie,   potrebné   pre   vydanie rozvrhového uznesenia v ďalšom priebehu konkurzného konania.

Po   prvom   predložení   konečnej   správy   spolu   s vyúčtovaním   výdavkov   a   odmeny správcu   zo   strany   sťažovateľa   (29. októbra 2002)   bol   objavený   ďalší   majetok   patriaci do konkurznej podstaty (speňažený následne mimo dražby na základe opatrenia krajského súdu z 24. februára 2003), v dôsledku čoho bolo potrebné konečnú správu doplniť a upraviť. Sťažovateľ ju opätovne predložil 5. mája 2003 a krajský súd ju schválil 26. júna 2003.Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu o schválení konečnej správy a o vyúčtovaní   odmeny   a   výdavkov   správcu   konkurznej   podstaty   (4. septembra 2003) realizoval   konkurzný   súd   opatrenia   (10. septembra 2003,   10. decembra 2003,   29. januára 2004 a 30. marca 2004) na doplnenie a upresnenie podkladov zo strany správcu konkurznej podstaty potrebných pre vydanie rozvrhového uznesenia.

Za predĺženie konania v období od 29. októbra 2002 do 5. mája 2003 a predovšetkým v období od 4. septembra 2003 do 15. apríla 2004 (keď bol na základe výsledkov výsluchu uskutočneného   30. marca 2004   predložený   krajskému   súdu   doplnený   „návrh   na   rozvrh výťažku   z konkurznej   podstaty“   z   31. marca 2004)   nesie   podľa   názoru   ústavného   súdu spoluzodpovednosť aj sťažovateľ.

3.4. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v predmetnom konaní, posudzoval ústavný súd   obdobie   po   29. októbri 2002,   keď   správca   konkurznej   podstaty   prvýkrát   predložil krajskému   súdu   konečnú   správu   spolu   s   vyúčtovaním   odmeny   a   výdavkov   v   zmysle § 29 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podľa   § 8   ods. 3   prvej   vety   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   správca   má   nárok na náhradu   výdavkov   a   na   odmenu.   Odmena   a výdavky   správcu   sú   pohľadávkou   proti podstate,   ktorú   je   možné   uspokojiť   kedykoľvek   počas   konkurzného   konania   v   prvom poradí, ak by výťažok z konkurznej podstaty nestačil na uspokojenie tých pohľadávok, ktoré je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania.

Výšku   výdavkov   a   odmeny   je   správca   povinný   vyúčtovať   v   konečnej   správe (§ 29 ods. 1   zákona   o   konkurze   a   vyrovnaní).   Konečnú   správu,   vyúčtovanie   odmeny a výdavkov   správcu   súd   schvaľuje   na   pojednávaní,   na   ktoré   predvolá   správcu,   úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí   a vyvesí na úradnej tabuli súdu (§ 29 ods. 4 zákona o konkurze   a   vyrovnaní).   Týmto   uznesením   je   určená   odmena   správcu   a   schválené sú aj jeho výdavky. Po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno uspokojiť odmenu správcu v celom   rozsahu   (odhliadnuc   od   možnosti   rozhodnúť   o predbežnej   odmene   správcu opatrením v zmysle § 66b zákona o konkurze a vyrovnaní).

V období od 29. októbra 2002 do 5. mája 2003 bránila prerokovaniu konečnej správy vrátane výdavkov a odmeny je správcu konkurznej podstaty skutočnosť, že bol objavený ďalší   majetok   úpadcu   patriaci   do   konkurznej   podstaty   v dôsledku   čoho   bolo   potrebné konečnú správu doplniť a upraviť.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu z 26. júna 2003 o schválení konečnej   správy   a o   vyúčtovaní   odmeny   a   výdavkov   správcu   konkurznej   podstaty (4. septembra 2003) realizoval konkurzný súd opatrenia (10. septembra 2003, 10. decembra 2003, 29. januára 2004 a 30. marca 2004) na doplnenie a upresnenie podkladov zo strany správcu   konkurznej   podstaty   potrebných   pre   vydanie   rozvrhového   uznesenia.   Doplnený „návrh na rozvrh výťažku z konkurznej podstaty“ bol krajskému súdu predložený 15. apríla 2004.

Od   tohto   dátumu   bol   krajský   súd   v posudzovanom   konaní   prakticky   nečinný (s výnimkou   výzvy   z   27. mája 2004)   až   do   23. februára 2005,   keď   uložil   správcovi konkurznej podstaty doplniť správu o speňažení konkurznej podstaty a zároveň si vyžiadal podklady od správcu dane úpadcu (viac ako desať mesiacov).

Po doručení podkladov od správcu dane úpadcu (15. marca 2005) vydal krajský súd 17. marca 2005   opatrenia,   ktorými   okrem   iného   ustanovil   v konaní   osobitného   správcu a dal súhlas na vyplatenie preddavku na odmenu správcu konkurznej podstaty vo výške 1 000 000 Sk. Uznesením zo 4. apríla 2005 nariadil doplnenie konečnej správy.

Proti rozhodnutiam o ustanovení osobitného správcu zo 17. marca 2005 a o nariadení doplnenia   konečnej   správy   zo   4. apríla 2005   sa   sťažovateľ,   ako   aj   niektorí   konkurzní veritelia a úpadca odvolali (zároveň bola vznesená námietka zaujatosti konkurzného sudcu), v dôsledku   čoho   bol   spis   2. mája 2005   predložený   najvyššiemu   súdu.   Ten   napádané rozhodnutia   19. júla 2005   zrušil   a   vrátil   vec   na   ďalšie   konanie   (spisový   materiál   bol krajskému   súdu   vrátený   5. septembra 2005)   s   odôvodnením,   že   v danom   štádiu konkurzného konania (po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy) nie je ich vydanie opodstatnené.

V konaní   podľa   čl. 127   ústavy   týkajúcom   sa   namietaného   porušenia   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd spravidla neposudzuje rozhodnutia všeobecného súdu vydané v napádanom konaní. V danom prípade však   boli   rozhodnutia   krajského   súdu zo   17. marca 2005 a zo   4. apríla 2005 zrušené odvolacím súdom z dôvodov,   ktoré svedčia o tom,   že jeho postup v súvislosti   s vydaním označených rozhodnutí nemožno hodnotiť ako efektívne a plynulo smerujúci k odstráneniu právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Predlžovanie   posudzovaného   konania   v období od 17. marca 2005   do   5. septembra 2005   (takmer   šesť   mesiacov)   možno   preto   pričítať na ťarchu krajského súdu v dôsledku jeho neefektívneho procesného postupu.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v dôsledku   uvedených   období   nečinnosti a neefektívnej   činnosti   krajského   súdu,   v   ktorých   dochádzalo   k   zbytočným   prieťahom v posudzovanom konaní, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).

3.5. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy taktiež výroku, ktorým by ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zo strany krajského súdu, prikázal krajskému   súdu,   aby   v ďalšom   priebehu   posudzovaného   konania   konal   bez   zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).

3.7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   vo   výške   800 000 Sk,   ktorého   výšku   odôvodnil   predovšetkým   dĺžkou konania,   vedomým   postupom   krajského   súdu,   dlhodobou   právnou   neistotou   spojenou s „... psychickou   záťažou   pre   sťažovateľa...“ a   výškou „... predpokladanému   úroku z omeškania...“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu, deklarujúci toto porušenie nemožno, vzhľadom na okolnosti prípadu, považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   rozhodovaní   o   výške   priznaného   finančného   zadosťučinenia   (zohľadňujúc intenzitu   nemajetkovej   ujmy   sťažovateľa)   prihliadal   ústavný   súd   predovšetkým   k   dĺžke posudzovanej   časti   konkurzného   konania   a   zistených   zbytočných   prieťahov   (šestnásť mesiacov), k predmetu posudzovaného konania a jeho významu pre sťažovateľa na strane jednej   a   na   druhej   strane   aj   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   prispel   k predĺženiu   doby prerokovania   uvedenej   veci,   pričom   o   vyplatení   časti   sťažovateľovej   odmeny   už   bolo rozhodnuté opatrením krajského súdu zo 17. marca 2005.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 25 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 4 výrokovej časti nálezu).

3.8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Zo znenia citovaných ustanovení vyplýva, že ústavný súd nerozhoduje o uložení povinnosti   niektorému   z   účastníkov   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému účastníkovi   konania   jeho   trovy,   z   úradnej   povinnosti.   Pokiaľ   sa   účastník   konania   pred ústavným   súdom   priznania   náhrady   trov   konania   pred   ústavným   súdom   proti   druhému účastníkovi   konania   nedomáha,   ústavný   súd   o   uložení   takejto   povinnosti,   s   výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa, nerozhoduje (obdobne napr. III. ÚS 295/05).

Sťažovateľ,   zastúpený   v predmetnej   veci   kvalifikovaným   právnym   zástupcom (advokátom),   v petite   sťažnosti   zo   16. júna 2006   nežiadal   priznať   proti   krajskému   súdu náhradu trov konania pred ústavným súdom (sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom proti najvyššiemu súdu, proti ktorému sťažnosť taktiež smerovala v súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndob 40/2005 z 19. mája 2005, no bola v tejto   časti   odmietnutá pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom   súde).   Sťažovateľ   nedoplnil   v tomto   smere   petit   sťažnosti   ani   po   doručení uznesenia   ústavného   súdu   č. k.   III. ÚS 346/05-37   zo   7. decembra 2005   o   predbežnom prerokovaní   sťažnosti,   ani   v podaní   z   24. januára 2006,   v   ktorom   sa   vyjadril   k otázke konania verejného ústneho pojednávania pred ústavným súdom v súvislosti s meritórnym prerokovaním sťažnosti v časti prijatej na ďalšie konanie.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nerozhodol   o   priznaní   náhrady   trov   právneho zastúpenia   sťažovateľa   aj   napriek   tomu,   že   bol   v konaní   o   prijatej   časti   jeho   sťažnosti (§ 25 zákona o ústavnom súde) úspešný.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006