SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 345/2020-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku v konaní o ústavných sťažnostiach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (Rvp 2017/2020), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (Rvp 2018/2020), obaja zastúpení advokátom JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária, Halenárska 18A, Trnava, vo veciach namietaných porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 27 Tk 1/2016, postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018 a postupom Okresného súdu Trnava po podaní dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave z 19. júla 2018 v konaní sp. zn. 5 To 79/2018 takto
r o z h o d o l :
Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2017/2020 a sp. zn. Rvp 2018/2020 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2017/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len,,sťažovateľ 1“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 27 Tk 1/2016, postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018 a postupom okresného súdu po podaní dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu z 19. júla 2018 v konaní sp. zn. 5 To 79/2018. Ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2017/2020 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi.
2. Ústavnému súdu bola 1. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 27 Tk 1/2016, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018 a postupom okresného súdu po podaní dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu z 19. júla 2018 v konaní sp. zn. 5 To 79/2018. Ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2018/2020 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.
3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom okresného súdu z 22. marca 2018 v konaní sp. zn. 27 Tk 1/2016 v spojení s rozhodnutím krajského súdu z 19. júla 2018 v konaní sp. zn. 5 To 79/2018 uznaní za vinných zo spáchania konkretizovaného skutku, za čo boli odsúdení podľa § 172 ods. 1 s použitím § 38 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na tresty odňatia slobody.
4. Obaja sťažovatelia adresovali 18. januára 2019 predsedovi krajského súdu sťažnosť „pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Následne im bolo rozhodnutie krajského súdu z 19. júla 2018 vo veci sp. zn. 5 To 79/2018 doručené 31. januára 2019.
5. Obaja sťažovatelia sa 12. marca 2019 obrátili na ústavný súd s ústavnými sťažnosťami, ktorými namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 5 To 79/2018. Ústavný súd obe ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené (IV. ÚS 111/2019 a III. ÚS 132/2019).
6. Sťažovatelia potom napadli odvolacie rozhodnutie krajského súdu dovolaniami, ktoré podľa § 370 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov adresovali okresnému súdu. Informujú, že k odoslaniu ich dovolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky došlo „pravdepodobne až v priebehu mesiaca 08/2020“.
7. Sťažovatelia zastávajú názor, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 27 Tk 1/2016, postupom krajského súdu v konaní sp. zn. 5 To 79/2018, ako aj postupom okresného súdu po podaní ich dovolaní proti odvolaciemu rozhodnutiu krajského súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhujú rozhodnúť v podstate identickým nálezom.
8. Vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2017/2020 (na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa 1 doručenej ústavnému súdu 1. septembra 2020) bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) členom tretieho senátu ústavného súdu. Vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2018/2020 (na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa 2 doručenej ústavnému súdu 1. septembra 2020) bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je podľa rozvrhu práce tiež členom tretieho senátu ústavného súdu.
II.
K spojeniu vecí
9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
12. Podľa § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
13. Podľa prvej vety § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
14. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
15. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde a čl. II bodu 10 rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
16. Z ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2017/2020 a sp. zn. Rvp 2018/2020 vyplýva, že tieto sa týkajú sťažovateľov v rovnakej trestnej veci, ako aj rovnakých zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu tých istých základných práv a slobôd sťažovateľov. Obsah ústavných sťažností je z väčšej časti identický (z hľadiska právnej argumentácie takmer totožný). Sťažovateľmi označení porušovatelia práv sú v oboch ústavných sťažnostiach okresný súd a krajský súd a napokon totožný je aj právny zástupca sťažovateľov.
17. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci ním vedené pod sp. zn. Rvp 2017/2020 a sp. zn. Rvp 2018/2020 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2017/2020.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu